Knihy o Planine: názvoslovie
Záujem o „jazykové okienka“ čitateľov Sharkanovho denníčka dokazuje aj táto diskusia. Aj Sharkan sa zaujímal o pôvod malebných miestnych mien na Planine. Preto som pre ďalšie informácie o knižkách, viažúcich sa k Muránskej planine siahol (hoc neznalec), do jazykovednej oblasti.
Knižka prvá
Autorom toho regionálneho encyklopedického skvostu je Jaromír Krško, odborný pracovník Katedry slovenského jazyka a literatúry Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici. V svojej práci sa dlhodobo venuje oblasti Gemera a knižka „Terénne názvy“ je významným záverom tohto snaženia. Výsledkom je práca s evidenciou terénnych názvov na základe miestnych informátorov, pozemkovo-knižných máp, terénneho výskumu autora ako aj databázy Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra. Kniha obsahuje jazykovedné kapitoly (napr. Nárečia obcí a ich odraz v terénnych názvoch, Terénne názvy odvodené z osobných mien, Vplyv neslovanských etník na terénne názvy Muránskej doliny a i.). Najvýznamnejšou časťou knihy je však súpis zistených názvov, ktorých je takmer 2000.
Knižka druhá
Autorka je pracovníčkou Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Práca je súčasťou rozsiahleho jazykovedného mapovacieho projektu, v ktorom sa majú koncepciou Hydronymia Europaea spracovať všetky povodia Slovenska. Venuje sa priestoru Gemera-Malohontu a v dvoch kapitolách prináša súpis miestnych názvov tečúcich aj stojatých vôd povodia Slanej. Podobne ako aj autor predchádzajúcej knižky, podkladom pre spracovanie bol priamy terénny výskum, analýza rôznych máp a databázy. V jazykovednej časti sa analyzuje vplyv rôznych etník na tvorbu miestnych mien vodných útvarov: vplyv Slovanov, Maďarov, Nemcov, Rusínov a Valachov.
Niekoľko príkladov
Muráň
Základný pojem oblasti žiaľ J. Krško odvodzuje tradične a zrejme nesprávne od latinského murus (múr) . Pravdepodobnejší však bude výklad jazykovedca Š. Ondruša, ktorý názov odvodzuje od (staro)slovanského základu morava – murava, znamenajúcich zatopené, mokré a močiarne miesta. V okolí Muráňa to mohli byť rozsiahle a výdatné vyvieračky (aj dnes existujú Pastovník, Biele vody a ďalšie).
Cigánka
Tradovanou verziou vzniku tohto názvu je povesť o zhodení ženy kapitána hradu z brala. V knihe sa pôvod vysvetľuje inak. Za Muránskym hradom sa vraj „usadili cigánske rodiny, slúžiace hradným pánom ako kováči a nosiči“.
Nemecké lúčky
Lúka dostala názov na základe historických udalostí zo 17. storočia, kedy tu proti lúpežnému rytierovi Matejovi Bašovi bojovali nemeckí žoldnieri grófa Lotrinského.
Mátožná
Názov je motivovaný príhodou jedného Muránčana, ktorý sa opitý vracal z tisovského jarmoku, na kopci spadol a začalo ho mátať
.
Muránka
Najstaršie názvy rieky sú Teplica a Jelšava. Podľa druhého z nich sa neskôr pomenovala aj osada, dnes mestečko Jelšava.
Mäsiarska skala
Podľa J. Krška sa názov vyvíja od skutočnosti, že v minulosti chudobní ľudia hnali na skalu zver, ktorá sa pádom z nej zabila.
Hrdzavý potok
Najstarší názov pochádza z katastrálnej mapy z roku 1868 a má tvar Erzava.
Jaromír Krško, 2001: Terénne názvy z Muránskej doliny. Fakulta humanitných vied UMB, Banská Bystrica, 232 pp.
Ľuba Sičáková, 1996: Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. Pedagogická fakulta UPJŠ, Prešov, 108 pp.
Zaujímavosť na záver
Jaromír Krško v svojom neutíchajúcom záujme o Gemer v roku 1996 jazykovedne spracoval aj mená koní na Veľkej lúke ![]()
««« Předchozí text: Internetová fotoalba Následující text: Lípa velkolistá (Tilia platyphyllos) v Mladějovicích u Šternberka »»»
Marcel | 27.1.2007 So 22:00 | NP Muránska planina, Knihovna | trvalý odkaz | tisk
Komentáře k textu
Rss komentářů tohoto textu - Formulář pro nový komentářKomentujte co chcete a jak chcete. Jen prosím o dodržování těchto několika pravidel:
1. Nevkládejte vulgární komentáře.
2. Respektujte anonymitu ostatních.
3. Oslovujte ostatní jmény nebo přezdívkami, které si sami zvolili.
Děkuji, to je skvělé. A co taková Poludnice, Lopušná, Vohan, Maretkino, Rektorka, Brnovo atd.? Bude nějaké pokračování?
Poludnicu Krško nemá. Vohan je Vahan a to sa vysvetľuje tvarom objektu – preliačený, pripomínajúci vahan; to ani neviem čo je
. Maretkiná je podľa priezviska. Rechtorka patrila richtárovi. Brnovo tiež od priezviska. Tu je zaujímavé, že viac ľudí dostalo lúky na konci 80. rokov 19. storočia ako protihodnotu za urbáre ležiace na Muránskej planine lúky na Lučanskom (= Predná Hora). Okrem Brnova to boli Beňová, Bodolová, Cupková, Ferancová a ďalšie. Všetky tieto mená sú teda odvodené od priezvisk pôvodných majiteľov.
[2] marcel : Děkuji.
A když už držíš tu knížku v ruce, tak co třeba ještě Jaskové muká, Veľký a Malý Cigán, Tatarka?
Sharkan napsal/a: Cigán
keď som kedysi s mojou Jankou značkoval na Planine turistické chodníky spoločne s krásnym človekom, značkárom Petrom Kollárom z Revúcej, tak ten vždy pri prechode Veľkého Cigána hovoril: „cítite všetci ako tu smrdí?“
![]()
[3] Sharkan : Veľký aj Malý Cigán ma rovnakú motiváciu ako Cigánka, Jaskova muka žiaľ chýba a vysvetlenie Tatárky beriem ako nie veľmi jednoznačné: vraj ten pasienok slúžil ako miesto možnej evakuácie obyvateľov pri tatárskych nájazdoch.
ale dobrá je Ťuťuríková: nikto z informátorov nepotvrdil existenciu takého priezviska v Muráni a okolí. A tak je výklad na základe jazykového koreňa od slova ťuťko = nevýbojný, tichý človek 
[6] marcel : Ještě se tě pokusím zneužít.
Šiance, Šindliarka, Havranie, Lopušná, Javoriny, Kľak, Priehaliny, Dudlavka, Ostrica, Fabová, sedlo Sitárovo…?
Sharkan napsal/a: Ještě se tě pokusím zneužít
OK
Väčšina mien, ako sa ukazuje, je odvodená od mien ľudí čo sa v knižke len konštatuje a tým to končí. Určite by bolo zaujímavé pátrať aj po osudoch a hlbšej histórii, čo však Krškov úmysel asi nebol. Predsa len niečo ![]()
Šiance (Šance) = vojenské zákopy s prútenou ohradou na delá. Krško cituje aj Reussa (ktorému sa plánujem venovať viac niekedy v budúcnosti): „A kolik Revučanův táhalo cestau Bebekovau děla na Německé šance, které názvy se až podnes u ludu zachovali“ (1854).
Šindliarka = miesto výroby šindľov.
Havranie, Lopušné, Javoriny = vraj podľa havrana, lopúchov a javora ![]()
Kľak = cituje sa maďarský autor, podľa ktorého kľag = syridlo
Priehaliny = podľa jedného z informátorov išlo o lúku, kde sa prepriahali voly a kone, čo jazykovedne vyvracia. Naopak, lúka je rozdelená cípom lesa, čo by mohlo byť tvorené predponou pre-/prie- a slovesom haliť (odhaliť, zahaliť).
Dudlavka – dudla = priehlbina, dudlať = klokotať, bublať
Ostrica – lebo je ostrá ![]()
Fabová nie je v Krškovi ale bude to podľa priezviska ![]()
Sitárka patrila Sitárovi
Bonus na záver: Fajočka = podľa informátora „že si tam dali pípočku, čo tam pásľi“, avšak Gemerský nárečový slovník uvádza aj priezvisko Fajoš, čo by tiež mohlo byť vhodné vysvetlenie
Uff, uff
Děkuji, tak to bylo skutečně vyčerpávající.
Už tě nebudu zneužívat, už mě žádný místní název nenapadá. Myslím, že teď máme ten slovníček víceméně kompletní. ![]()
[12] Sharkan : kľudne môžeš, len včera v noci som už padal únavou
a môžem zobrať knižky vrátane skvelého Gemerského nárečového slovníka niekedy, keď sa stretneme a môžeme si v tom listovať 
Vynikající!!! Nejednou jsem se ve svých vyprávěním zmiňoval o tom, že by bylo velmi zajímavé poznat původ názvů, a tady to je. (naposledy mě zajímalo místo s názvem „Pekárove jamy“). Díky.
[14] pepa : žiaľ v knižke nie sú ale domievam sa, že to bude po osobe buď remesleníkovi alebo priezvisku ![]()
Sharkan napsal/a: Už tě nebudu zneužívat
Marcel, hlavne mu nekupuj tú novú mapu Planiny! Prípadne by bolo vhodné zabaviť mu aj tie staré. ![]()
Ale vážne: Ďakujem za článok i následné doplnky v diskusii, je to zaujímavé čítanie.
[16] lojzo : Nová mapa planiny? Kdy? Kde? Je tam hodně místních názvů? 
[18] Hubert : predpokladám, že Krškova kniha asi áno a keďže mi je to zároveň kamarát, môžem mu napísať
Jaromír Krško mi poslal správu s peknou reakciou. Verím, že nebude mať nič proti tomu, ak časť jeho listu zverejním 
„ďakujem za záujem o moju knižku a srdečná vďaka za zaujímavú stránku – bavil som sa na tom, ako ste si "skecli“ o mojej knihe a teší ma záujem o názvy z Muránskej planiny. Teraz sa na niektoré závery pozerám omnoho kritickejšie ako pred 6 či 8 rokmi. Viaceré veci by som spravil ináč, ale to je vývin názorov…
Knižku však už (žiaľ) nemám a ak si nájdem trochu času, pokúsil by som sa upraviť ju do digitálnej podoby a zavesiť na web. Adresu … pošlem. Fascinuje ma, koľko ľudí osloví tento krásny kút prírody a zaujímajú sa o všetko, aj keď nie sú odtiaľ. V tomto vidím zmysel svojej práce. Keď moje výsledky oslovia aspoň jedného z 1000, má to zmysel a teší to. Prajem krásny a úspešný deň!"
Sitárka je podľa mena Sitarik, dodnes sa to meno používa v Muránskej Hute ![]()
[26] -//- : Bobačku áno, je to názov doliny, jaskyne, vodopádu a potoka s nejasnou etymológiou (napr. od „bubák“ – strašidlo). Alaš však nepoznám, je to niekde na Planine?
doplním vysvetlivky k miestným názvom – vohan – vahan = slamenná nádoba na chlieb v ktorej kyslo cesto pred daním do pece.
[28] lajo : zaujímavé, ako sa to dostalo do topografického označenia lúky?
[29] marcel : Len tak uvažujem – aká je tá lúka? Nemá náhodou taký preliačený tvar, pripomínajúci ten vohan / vahan?
Tento deníček pohání Redakční systém pro blog, autorkou tohoto vzhledu je Charlotte (2005). Nové úpravy, chyby a zmatky vnesl Sharkan. :)

