Nedeľná chvíľka poézie - Boris Filan

Predstavovať Borisa Filana hádam nikomu nemusím. A ak ho niekto predsa len nepozná (ale aj tým, čo ho poznajú), odporúčam tieto dva krátke rozhovory, alebo si skúste niečo vygoogliť sami.

Takže prierez životom podľa Filana:

Cez plece

Už sa chlapec z detstva poberá
Už prerástol všetky čiarky na dverách
Už sa chlapec už sa lúči
Už mu vzali zlatý kľúčik
Už sa chlapec už sa poberá

Zostal mu len prak a nožík
Pieseň ktorú tajne zložil
Malý modrý kúsok leta
Všetko čo si zapamätal

Vôňa stromov farba polí
Tie najkrajšie prvé góly
A tváre kamarátov

Silný a odvážny
Plachý a nesmelý
Pobeží v ústrety
Tajomstvám dospelých

Už sa chlapec už sa poberá
Už prerástol všetky čiarky na dverách
Už sa chlapec už sa poberá

Detstvo nechal svojim bratom
Cez plece sa za ním obzerá
Už sa chlapec už sa poberá

Mladosť

Mladosť to nie je len bez vrások tvár
V občianskom zápis, že máš rokov pár
Prekrásna nádej, že všetko už vieš
Krajina lásky kde túlať sa smieš

Mladosť je nádej
A je niečo viac
Viac ako snívať
V oblakoch bývať
V noci sa dívať
Na Mesiac

Vieme byť vážni a vieme sa smiať
Dostávať lásku a priateľstvo dať
Vo vlasoch hviezdy a dni plné krás
Mladosť je zázrakov čas

Kamikadze lásky

Roztrhla si pančucháče
Na sedadle v kine
Teraz u mňa ticho plače
Asi nemá iné

Môcť tak vyliezť po rebríku
Toho očka
Ale počkám
Stačí že som pri nej

Na mňa totiž nikdy žiadne
Dievča nezvýši
Aj keď som už z celej triedy
Takmer najvyšší

Dievča ktoré u mňa plače
Drží lienku v hrsti
Pod oblokom sedem mačiek
S iskierkami v srsti

Po tých mačkách
Pošli odkaz
Že si u mňa musíš počkať
Na šikovné prsty

Na mňa totiž nikdy žiadne
Dievča nezvýši
Aj keď som už z celej triedy
Takmer najvyšší

V predsieni rozpakov
Končím vždy rovnako
V ponorke márnych túžob
V lietadle smiešnych nádejí

Som kamikadze lásky

Stužková

Obleky kravaty
Profesor dojatý
Pri pulte on a ty
Dievčatá zmenené
Šatami na dámy
Úsmevné spomienky
Už je to za nami

Prvého panáka
Sám si si daroval
Keď v kúte kapela
Odporne barová
Hrala tak pomaly
Akoby zostali
Hodiny na vežiach stáť

A predsa minúty
Nikdy tak neletia
Cez tváre priateľov
Raz telo na telo
S tou čo už nestretneš
Všetko tak letelo
A zrazu bolo preč

Navždy sa zachová
V pamäti stužková
Keď si sa nesmelo
Choval tak dospelo
Až si sa čudoval
Tá naša stužková

Nebezpečný náklad

Raz poviem žil som, stálo to za to
Ten, kto má smer, nájde svoj cieľ
Túlavé cesty dažďom a blatom
Modriny, jazvy, trápenie tiel

V hlave nebezpečný náklad
Zápalku pod dynamit
Ak ma dáky výbuch čaká
Potom asi
Má to tak byť

Výšky pády rýchle jazdy
Nech sa anjel strážny zblázni
Na mále predsa
Nezáleží

Dobre vieme, že nás láka
Osud Jacka Kerouaca
Osud tých čo chcú svoje sny žiť

Sú pravdy ktoré neučia v škole
Nevie ich ani najlepší žiak
Až sám to zistím, aký mám dolet
A kto sa bude posledný smiať

Nám v duši lieta búrkový motýľ
Možno si zajtra zlámeme väz
Všednosť si trúfa, že nás raz skrotí
Ak tak až zajtra
Dnes je však dnes

Veľký sen mora

Lode majú mená žien
O nich ten svoj veľký sen
More sníva

Modré oči zálivov
Na dne závoj krásnych snov
More skrýva

Biele ruky hladkých vĺn
V modrej púšti prázdny čln
More skrýva

Mená lodí stratených
Nevráti sa žiadna z nich

Lode majú mená žien
O nich ten svoj veľký sen
More sníva

Koľko sľubov, koľko slov
Koľko túžob, koľko snov
More skrýva

Odlesk dávnych požiarov
Lesy štíhlych stožiarov
More skrýva

Mená lodí stratených
Nevráti sa žiadna z nich

Nevráti sa žiadna z nich

Pištoľ

Za tisíctristo
Takzvaných korún
Mi jeden Jugoš ponúkol
Zánovnú pištoľ
Tak som to riskol
A kúpil som ju pod rukou

Mám srdce svätca
Myšlienky vraha
A v ruke pištoľ na krysy
V dlani ma páli
Verná a nahá
Jak moja milá kedysi

(…)

Môžte byť kľudní
Predal som pištoľ
Lebo až s prstom na spúšti
Človek si povie
S Ježišom Kristom
Že ľuďom treba odpustiť

Smrtka na pražskom orloji

Turisti vrabce školy
Orloj a apoštoli
Pod nimi smrtka stojí
A každý sa jej bojí

Vždy usmieva sa na mňa
Tá smutná stará panna
Verí že bude moja
Jej bozky strašne bolia

Smrť niečo pripomína
Čo to raz všetci zistia
Je pre každého iná
A predsa vždy tá istá

Tej kráske na pražskom orloji
Odkážte že o ňu vôbec nestojím
Nech si ďalej máta na veži
Ja verím, že budem stále žiť

Nech si na mňa čaká každý deň
Ja jej na to rande neprídem
Pozývam vás všetkých na pivo
Kašlem na smrť – verím na život

Správny chlap

Žil správny chlap
A nie tak dávno
On zdieľal rád krehké sny bláznov
A zbieral zvláštne tajomstvá
Neznámych dievčat a vín
Môcť ešte raz krásne škriepiť sa s ním

Chodievam tam s pocitom úcty
Má všedný hrob, akých sú tucty
Chýba mu pomník s nápisom
Ak môžeš odpusť a cháp
Viem že to bol
Správny chlap

Ja viem, niektoré pesničky sú hrozne otrepané. Ale mne sa tie texty páčia.
Holt, kríza stredného veku.

Boris Filan. Fotka z knižky Posledný tam-tam

A ešte niečo: Filan nepíše len texty piesní. Úžasné čítanie sú jeho „Tam-tamy“ (niekoľko knižiek zápisov z ciest) – kto ste nečítal, vrelo doporučujem. A hádam sa tu k nim ešte vrátim.

««« Předchozí text: Předpověď počasí Následující text: V lojzových stopách »»»

lojzo | 21.1.2007 Ne 11:37 | Nedeľná chvíľka poézie | trvalý odkaz | tisk