Osadníci na Horehroní

(Náčrt vývoja lesného hospodárstva na Horehroní s osobitným zreteľom na osadníkov)

Recenzi napsal a obrázky poslal Hubert.

Kniha z pera Róberta Bindera vyšla v Stredoslovenskom vydavateľstve v Banskej Bystrici v roku 1962, v rozsahu 284 strán.

V prvých kapitolách autor opisuje prírodné podmienky Horehronia – reliéf, geologickú stavbu, podnebie, odtokové pomery, ako aj zastúpenie jednotlivých drevín v lesoch (podľa stavu z r. 1951).

Ďalšie časti knihy venuje horehronskému ľudu a hospodárskym pomerom. Zaznamenáva postupné osídľovanie oblasti od doby kamennej, cez začiatok ťažby kovov až po dnešok. Bližšie sa venuje jednak rozvoju baníctva a hutníctva – jeho historickému vývoju a sociálnemu postaveniu baníkov za feudalizmu, ako aj valašskej kolonizácii, histórii využívania lesov a starostlivosti o ne. Postupne sledujeme vznik a vývoj baníckych, uhliarskych a lesníckych osád, práva a povinnosti lesných robotníkov a ich sociálne zabezpečenie. Autor opisuje nielen ich prácu, ale aj celkový spôsob života. Súčasťou knihy sú aj stručné dejiny bývalých slobodných a banských miest, ako aj významnejšie udalosti z dejín horehronských obcí.

Trochu rušivo pôsobia posledné kapitoly, kde ospevuje socialistické hospodárstvo, ale nie je to až také hrozné.

V závere sa stručne venuje tiež poľnohospodárstvu, poľovníctvu, drevárskemu priemyslu a turistike.

Text je popretkávaný čiernobielymi fotografiami a na konci je ešte 30-stranová fotografická príloha. Priložená je aj mapka Horehronia v mierke 1:300 000.

Prekvapujúco knihu možno kúpiť v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene (Námestie SNP č. 31) za 20,– Sk (aspoň to tak uvádzajú na svojej internetovej stránke).

Aspoň stručne uvediem ešte zopár ďalších kníh týkajúcich sa síce územia celého Slovenska, ale v ktorých možno nájsť zaujímavé zmienky o Muránskej planine a okolí:

Korpeľ P., 1942: Lesnícky adresár. Lesnícka a drevárska ústredňa, Bratislava, 210 str.
Skôr akýsi katalóg ako kniha, obsahuje jednak organizačné rozdelenie Štátnych lesov v tej dobe, ako aj kompletný adresár lesných zamestnancov a tiež zoznam lesných majetkov s výmerou nad 50 hektárov, zoradených podľa žúp a okresov (plus sú tam aj nejaké ďalšie zoznamy). Napr. v okrese Brezno nad Hronom bolo v tej dobe najväčším vlastníkom lesov samotné mesto – vlastnilo 8 369 ha. V okrese Hnúšťa to bola Rimamuráňsko-Šalgótarjánska železiarska účastinná spoločnosť so sídlom v Rimavskom Brezove (10 683 ha) a v okrese Revúca to bol Slovenský štát, Riaditeľstvo Solivar u Prešova, Lesná správa Muráň (8 206 ha).

Blattný T., Šťastný T., 1959: Prirodzené rozšírenie lesných drevín na Slovensku. Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, Bratislava, 404 str.
Výnimočné botanické dielo. Na začiatku je stručne opísaná metodika zisťovania rozšírenia lesných drevín. Potom nasleduje opisná časť, v ktorej je uvedené horizontálne aj vertikálne rozšírenie všetkých pôvodných druhov stromov a kríkov na Slovensku. Autori sa sústreďujú hlavne na dolnú a hornú hranicu súvislého porastu ako aj sporadického výskytu. Pri mnohých drevinách je uvedený aj jej výskyt na Muránskej planine. V závere sa stručne venujú rozšíreniu niektorých cudzokrajných drevín. Na konci knihy je 35-stranová fotografická príloha, sú tam napríklad aj fotky Hrdzavej doliny, Poludnice, Stožiek a Voniacej.

Bednárik R., 1943: Ľudové poľovníctvo na Slovensku. Matica slovenská, Turčiansky Sv. Martin, 96 str.
Kniha opisuje rôzne metódy a spôsoby lovu, ako aj zbrane a poľovnícke zariadenia, ktoré používal prostý ľud v rôznych oblastiach Slovenska. Možno sa dozvedieť ako chytali v Šumiaci a Pohorelej veľké šelmy do jám, veveričky do košov a diviaky do strungy, v Heľpe zase líšky do malých kurínov a lasičky do debien. Niektoré spôsoby boli dosť brutálne. Súčasťou knihy sú aj kresby niektorých loveckých metód a zariadení. Hoci mám k poľovníctvu negatívny postoj, z historického a etnografického hľadiska je to zaujímavá kniha.

Madlen J., 1962: Constitutio Maximiliana. Sborník prác Lesníckeho a drevárskeho múzea, č. 2, str. 9 – 45.
Slovenský preklad Maximiliánovho lesného poriadku. Tento bol vydaný cisárom Maximiliánom II. v r. 1565 na ochranu lesov v okolí banských miest. V prvej časti mapuje vtedajší stav lesov v niektorých oblastiach stredného Slovenska (vrátane Horehronia). Druhá časť listiny nariaďuje opatrenia na ich ochranu.

Molnár L., Teren Š. a kol., 1984: Naše poľovníctvo. Obzor, Bratislava, 400 str.
Autori sa venujú predovšetkým histórii poľovníctva na Slovensku od praveku až po súčasnosť. Časté sú zmienky o Muránskej planine a okolí. Sú tu napr. opisy drevinného zloženia lesov v minulosti, aká zver v nich žila, poľovnícke revíry, ktoré si zakladali vlastníci jednotlivých panstiev a informácie o zveri, ktorú tam introdukovali. Súčasťou knihy je aj množstvo fotografií, napr. fotka poľovníckeho zámku v Pohorelej, či hájovne na Klátnej z konca 19. storočia.

Autor: Hubert

««« Předchozí text: Dobré ráno Následující text: Instalace infopanelů »»»

Bohdan Dlouhý | 17.1.2007 St 19:12 | NP Muránska planina, Knihovna | trvalý odkaz | tisk