Povesti z okolia Muránskej planiny

Recenze knih napsal Hubert, doplnil Marcel Uhrín.

Knihy Františka Kreutza:
Kliatba na Muráni. Vydavateľstvo Mladé letá, Bratislava, 1972, 296 str.
Heľpianska bosorka. Vydavateľstvo Osveta, Martin, 1985, 272 str.

Narazil som na ne v bratislavských antikvariátoch. Autor má toho na konte viac a pokiaľ viem, aj jeho ďalšie knihy sú venované Horehroniu a okoliu. Nepodarilo sa mi ale vypátrať jeho kompletnú bibliografiu.

Obe knihy sú písané podobným štýlom. Prvú ilustroval Dušan Grečner, druhá je s veľmi peknými ilustráciami Jozefa Cesnaka. Námety príbehov autor vyslobodil z archívnych listín. Odohrávajú sa na Horehroní, v Gemeri, Podpoľaní a Novohrade. Ich čítanie je nielen príjemným oddychom, ale možno sa dozvedieť aj veľa historických zaujímavostí, napr. že slobodné kráľovské banské mesto Brezno nikdy nemalo svojho kata a v čase potreby, na veľkú hanbu, muselo si ho požičiavať.

Jednotlivé príbehy sú zoradené chronologicky a postupne nás sprevádzajú od 13. storočia poznamenaného vpádom Tatárov, cez turecké vpády, stavovskými povstaniami, obdobím refeudalizácie s postavami horehronských zbojníkov až po začiatok 20. storočia.

Vystupuje tu aj množstvo historických postáv, z najznámejších sú to napr. Ján Jiskra z Brandýsa, kráľ Matej Korvín, lúpežný rytier Matej Bašo, zbojnícki kapitáni Juro Jánošík a Kubo Surovec, spisovatelia Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský a Štefan Marko Daxner, lesník Jozef Dekret-Matejovie, či knieža Filip Koburg. Zo samotnej Muránskej planiny sú v knihách, okrem Muránskeho hradu, spomínané Stožky – väčšinou ako úkryt zbojníkov a ich pokladov.

Spoznávajte teda ťažký život predstaviteľov ľudu, baníkov, remeselníkov, pastierov, zbojníkov a „bosoriek“, ale tiež prepychový život hradných pánov, zemianskych zbohatlíkov, mešťanov a richtárov.

Povesti o hradoch:

Autorom rozsiahlej zbierky povestí o hradoch a zámkoch je Ján Domasta. V rokoch 1967 – 1974 vyšla v Stredoslovenskom vydavateľstve v Banskej Bystrici jeho štvordielna séria Povesti o hradoch, s veľmi peknými ilustráciami Fedora Klimáčka. Na viac ako tisíc stranách si môžeme prečítať 59 povestí, z toho 3 týkajúce sa Muránskej planiny. Škoda, že v tak rozsiahlom diele ich nie je aj viac.

Obri na hradisku – táto povesť sa nachádza v prvom dieli. Hovorí o obroch, ktorí kedysi obývali hradisko nad Tisovcom.

Bazald, zbojnícky rytier na Muráni – tiež z prvého dielu. Je o lúpežnom rytierovi drancujúcom okolité dediny.

Lakomý Gulden a prefíkaná Vanda – povesť z tretieho dielu, o husitoch, ktorí bránia Tisovský hrad pred cisárskym vojskom.

Napsal: Hubert

Aktualizace 13.1.2007:

Žiaľ, spisovateľské a publicistické dielo Františka Kreutza (nar. 1920 v Katarínskej Hute) je už uzavreté. Okrem zbierok povestí Kliatba na Muráni (1972) a horehronských príbehov Heľpianska bosorka (1985), ak nerátame občasnú časopiseckú publicistiku, sa môžeme tešiť ešte z jeho ďalších dvoch novších knižiek. Z úspechu poslednej knižky, vydanej koncom roka 2004, sa autor už dlho tešiť nemohol. Zomrel v Brezne v januári roku 2005.

Čriepky z breznianskeho rínku. Vydavateľstvo Tatravel, Banská Bystrica, 1993, 192 str.

Zbojstvá Jakuba Surovca. Mesto Tisovec v spolupráci s Občianskym združením Hradová, Tisovec, 2004, 72 str.

Zbierka príbehov „z breznianskeho rínku“ je výnimočná svojou témou. V úvode knihy autor píše: „prerozprával som niektoré súdne archívne zápisky s rešpektom k prežitým a pretrpeným pravdám“. Podobne ako Heľpiansku bosorku, aj túto knihu 25 príbehov prekrásne ilustroval Jozef Cesnak.

Posledná Kreutzova kniha je zbojnícka. Knižka má podtitul „príbehy tisovského zbojníka chyteného v Polhore a popraveného v Brezne“ a autor v nej v 15 príbehoch – legendách na základe zápiskov z vypočúvania zbojníka pred popravou v Brezne opisuje jeho život. Knihu ilustroval Karol Ličko, niekoľkokrát už tu spomínaný grafik.

Doplnil: Marcel Uhrin

««« Předchozí text: Dělostřelecká tvrz Bouda Následující text: Vrápenec malý / Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) »»»

Bohdan Dlouhý | 13.1.2007 So 15:20 | NP Muránska planina, Knihovna | trvalý odkaz | tisk