Nedeľná chvíľka poézie - Marián Hatala

Za dnešnú chvíľku poézie ďakujem Aneris. Objavila a prečítala básne Mariána Hatalu a vybrala pre nás toto:

---

---

Upomienka pred odpojením

"… V prípade neuhradenia dlhu
pristúpime k prerušeniu dodávky
elektrickej energie medzi 07:00 a 15:30…"

aha tak oni pristúpia
a ani dvere nevykopnú
a na hromade triesok
mi ani neoznámia že
pristupujú k prerušeniu dodávky

iba sa pritom významne pozrú
na hodinky
aby som vedel že je
čosi medzi 07:00 a 15:30
/lebo presne toľko práve bude/
a v byte neprerušia
dodávku elektrickej energie
lebo to urobia

v anonymnej centrále
absolútne reálni virtualisti
fakturanti a dvorní dodávatelia
ľudského vedomia

a potme a v zime a na diaľku ovládnu
môj počítač
shasnuté soft-básne
na hard-disku
záhadnú zajakavosť
mojich prstov
nad stíchnutou klávesnicou

tých istých chladnúcich prstov
ktorými utesním škáry
v oknách a vo dverách
keď zas bude človek v človeku
od zimy skuvíňať

potme v zime a na diaľku ovládnu
skutočné nočné sny
v mojich naširoko otvorených očiach
zasnežených omietkou
nervózne padajúcou zo stropu
a ešte zopár mojich slov
čo už nestoja za reč
a odtajnia môj dych
a dlho zadržiavaný smiech
z ktorého je mi do plaču
a zverejnia údaje o rozľahlosti
môjho inak už prázdneho objatia

až potom pristúpia k prerušeniu dodávky
vody
aj dažďovej
obloky osadia mrežami
byt obopnú ostnatým drôtom
čím mi takmer znemožnia prechádzky
na mesiaci
akoby náhodou zabudnú len na plyn
v mojej kuchyni
kde rýchlosťou unikajúceho plynu
píšem báseň o tom
čo všetko musím mať

aby som napísal jedinú báseň

čo všetko musím mať
aby som ju zase prežil
a zase nepotreboval

Televízne noviny

sedíme v bezpečnej blízkosti
magického modrého oka
zveseného
z nervu spasiteľovho mozgu

a spravodajca hlási
nové čísla o životoch
čo boli
sotva na jedno použitie
s návodom na nejednu smrť

vravíš
na to sa nedá pozerať

ale pozeráme sa
vravím
preto že to stále ešte nie sme my

a aj preto že zoči voči celému svetu
sa to ani nedá
vypnúť

---

Pulitzerovu cenu za najlepšiu novinársku fotografiu roka 1993 získala snímka juhoafrického fotoreportéra Kevina Cartera, ktorá zachytáva supa číhajúceho na vyhladované sudánske dievčatko cestou do strediska potravinovej pomoci, uverejnené v The New York Times.

a je to ako keby
sme tomu dievčatku povedali
- hej dívaj sa sem
a usmievaj sa
o chvíľu vyletí vtáčik

ibaže tým vtáčikom bude sup
ktorý tiež potrebuje potravinovú pomoc
tak ako fotograf potrebuje fotografiu

namiesto pušky
ktorou by zastrelil supa

mimo záber
a bez ceny

---

List Williamovi Saroyanovi

niekam sa stratila
tá ulica dlhá niekoľko storočí
niekam sa zatúlala
mačka čo po nej kráčala
než sa premenila na čierneho leoparda
a ten na tigra
s dušou poslíčka
hudobníka
holiča
liftboya
básnika

ale tigra niet
ušiel
pred pancierovými vozidlami polície
v čoraz prázdnejšom meste
kde každý niekoho hľadá tak dlho
až kým ho nepotrebuje
v meste prázdnom
ako psychiatrická liečebna TRACY & LAURA
v ktorej si každý môže
predĺžiť vlastnú nesmrteľnosť chvíľkovým zomieraním na lásku
pravda ak mu to
reálne okolnosti
života

dovolia

---

Časové znamenia

ach aké je to jednoduché
sedieť celý deň na múre
len tak
ako to dievča
a hompáľať nohami
odhŕňať bledomodrý vzduch
okolo lopty
vo vystierajúcej sa tráve

a ďaleko od slov
šepkať si rovnaké ticho
aké iba vietor dokáže nalistovať
v korunách stromov

skrátka nesedieť tam
celý deň
zbytočne

a zbytočne si nerobiť starosti
s dospelými ktorí dávno
zliezli z toho istého múra
a už nevedia dostať sa hore
chodia okolo
sú vážni a vážení až strach zoskočiť z múra
keď ukazujú na dievča
pozrite vyliezla hore
a teraz sa nevie dostať dolu
musíme jej pomôcť

ach aké je to jednoduché
počkať kým odídu po pomoc
zoskočiť z múra
lopte nasiaknutej celodenným slnkom
povedať poď

a odísť

---

Prvé kompromisy

ten chlapec
má možno desať rokov
a už žiadne detstvo

o staré hrdzavé auto
zozadu priviaže
starú hrdzavú plechovku

ale keď odchádza
smutne sa obzerá
za tamtým miliónovým fárom
s alarmom

za ním by tá plechovka
hrkotala

úplne inak…

---

Fragile /alebo trolejbus č. 217/

v neprehľadnom dave
iba ty nesieš si
neviditeľnú sklenenú tabuľu

v tom dave iba ty sa obraciaš
a dlaňou na nej rozotieraš
trochu svojho dychu
aby sa ti môj obraz
nestratil
dokým mi takto mávaš

dokým mi takto mávaš
odchádzame dlhšie
a rovnako ťažko
ako bez tej sklenenej tabule

---

A ja ešte dodávam tip na zaujímavý krátky rozhovor s autorom a jednu záverečnú:

Voľnosť pohybu

mysliteľ
má o jednu voľnú ruku viac
než fajčiar
má o jednu voľnú ruku
viac než pijan

má o dve
voľné ruky
viac než fajčiar a pijan
jednu na
fajčenie
druhú na
pitie.

««« Předchozí text: Užovka obojková - užovka obyčajná (Natrix natrix) Následující text: Povesti z okolia Muránskej planiny »»»

lojzo | 7.1.2007 Ne 07:01 | Nedeľná chvíľka poézie | trvalý odkaz | tisk