Prehľad stavovcov (Vertebrata) Muránskej planiny

Marcel Uhrin & Ervín Hapl

(celý text i s přehledovými tabulkami si můžete stáhnout v pdf formátu v Dokumentech)

---

---

Úvod

Z hľadiska pestrosti a zachovalosti prírodného prostredia patrí Muránska planina k najhodnotnejším územiam Slovenska. Vyplýva to z vysokej diverzity rastlinstva a živočíšstva, ktorá je podmienená napríklad pestrosťou reliéfu a fyto- a zoogeografickou polohou na južnom okraji Západných Karpát. Tieto skutočnosti spôsobujú prelínanie teplomilných prvkov s typickými horskými prvkami karpatských pohorí.

Vďaka atraktívnosti sa záujem o prírodovedné štúdium Muránskej planiny prejavil už začiatkom 19. storočia, pričom prevládal geografický, geologický a botanický výskum (prehľady pozri napr. Medovič 1985, Kochjarová 2004, Vološčuk & Pelikán 1991). Napriek tomu, že sa prvé údaje o stavovcoch územia objavujú v rôznych správach už z 19. storočia (napr. Petényi 1850, Tschusi 1884), za začiatok systematickejšieho výskumu územia môžeme považovať až obdobie po 2. svetovej vojne.

Faunu obojživelníkov a plazov Slovenska študoval Lác (1963), ktorý v prácach, venovaných gemerskej oblasti uverejnil mnoho údajov aj z Muránskej planiny (Lác 1967, 1968, 1970). Aj prvé súhrnné diela o vtáctve Slovenska (Ferianc 1941, Matoušek 1961–1963) priniesli údaje z Muránskej planiny, pričom avifaunistických príspevkov z tohto obdobia je viac (napr. Štollmann 1958, Kozák 1963, Černý et al. 1972). V tomto období sa položili základy tradičného výskumu netopierov Muránskej planiny. Prvé práce uverejnil Vachold (1955, 1956), neskôr Gaisler & Hanák (1972, 1973). V 80. rokoch sa publikovali poznatky o základných rysoch zloženia fauny drobných cicavcov oblasti (Hanák & Anděra 1980). Vzhľadom na prevažne krasový charakter oblasti bez hustej riečnej siete dlhodobo najmenej informácií z územia bolo k dispozícii o rybách (pozri napr. Mužík 1991).

Výskum fauny stavovcov sa zintenzívnil vyhlásením Muránskej planiny za chránené územie (chránená krajinná oblasť v roku 1976, národný park v roku 1997). Už v rokoch 1978–1980 tu niekoľko stredoslovenských múzeí (v koordinácii Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici) realizovalo inventarizačné výskumy, ktorých výsledkom boli aj súbornejšie práce zaoberajúce sa stavovcami územia Muránskej planiny (Darola et al. 1985, Kupcová 1985, Obuch 1985). Rôzne drobné oznámenia s informáciami o faune územia publikovali aj pracovníci Správy CHKO Muránska planina (napr. Pelikán 1984), realizoval sa však aj systematickejší výskum, napr. inventarizačné výskumy maloplošných chránených území, mapovanie vtákov alebo vydry riečnej (napr. Turis 1989, 1990, 1992, 1995, Uhrin 1997). Vznikol aj prvý prehľad stavovcov územia, ktorý sa však obmedzoval len na druhy chránené v zmysle vtedajšej legislatívy. Uverejnený bol v monografii CHKO Muránska planina (Gočál et al. 1991). V 90. rokoch a najmä po vzniku Národného parku Muránska planina sa poznatky o stavovcoch ešte viac rozšírili. Ide napríklad o práce alebo výskumy venované rybám (Koščo et al. 2000, Zontág 2003, 2004), herpetofaune (Uhrin et al. 1996), vtákom (napr. Demeter 2005, Fiala in litt, Hapl & Uhrin 2001, Pochopová& Kropil 2002, Topercer 2004, Uhrin 1995a, Uhrin & Pačenovský 1997) a cicavcom (napr. Banásová et al. 1995, Hapl & Bobáková 1999, Uhrin 1995b, Uhrin & Benda 2000, Uhrin et al. 2002).

Údaje o stavovcoch Muránskej planiny sa nachádzajú aj v rôznych československých a slovenských kompendiách a prehľadoch. Sú to napríklad série Fauna Československa (napr. Baruš et al. 1992a, b; Baruš & Oliva 1995; Hudec 1983), Stavovce Slovenska (napr. Ferianc 1964, 1965, Feriancová-Masárová & Hanák 1965, Oliva et al. 1968), Vtáky Slovenska (Ferianc 1977, 1979) ako aj najnovší atlas Rozšírenie vtákov na Slovensku (Danko et al. 2002).

Z regionálnych prehľadov najviac údajov obsahujú série Dravce východného Slovenska (Mošanský 1972–1975), Avifauna východného Slovenska (Mošanský 1977–1979) a Teriofauna východného Slovenska (Mošanský 1981–1995, 1995).

Materiál a metodika

Podkladom pre zostavenie prehľadu stavovcov Muránskej planiny boli excerpcia literárnych prameňov (viac ako 400 bibliografických jednotiek; cf. Uhrin 2005) a údaje autorov tohto príspevku a ďalších spolupracovníkov, ktoré sú evidované v archíve a v databázových súboroch (cca 38 500 záznamov), vytváraných na Správe NP Muránska planina.

Geograficky sa prehľad týka územia, vymedzeného približne hranicami Národného parku Muránska planina a jeho ochranného pásma, pričom prihliada aj na hranice bývalej CHKO Muránska planina. Orograficky oblasť zasahuje do celkov Muránska planina, Stolické vrchy, Veporské vrchy, Horehronské podolie a Revúcka vrchovina. Pri odbornom a slovenskom názvosloví taxónov sme sa pridržiavali dostupných zoznamov a kompendií (napr. Baruš et al. 1992a, b; Baruš & Oliva 1995; Lupták 2003; Ferianc 1977, 1979; Trnka et al. 1995).

Prehľad taxónov zistených resp. udávaných v predmetnom území uvádzajú tabuľky č. 1–5, v ktorých boli použité nasledovné skratky a symboly:

(+ – hodnoverne zaznamenaný výskyt (u rýb pôvodných druhov; u vtákov výskyt bez bližších údajov, neumožňujúcich zaradenie do iných kategórií), (+) – výskyt zaznamenaný len vo vývržkoch sov alebo v inom osteologickom materiáli, I – u rýb výskyt introdukovaných druhov prevažne chovaných v rybárskych zariadeniach, Hr – povodie rieky Hron, Ri – povodie rieky Rimava, Mu – povodie rieky Muránka, ryb – rybníky, H – hniezdiaci druh, HZ – hniezdiaci druh s celoročným výskytom, M – migrujúci druh, Z – zimujúci druh (vtáky a netopiere), L – výskyt v letnom období (netopiere), LK – letná kolónia (netopiere), P – výskyt v prechodnom období (netopiere); kategórie ohrozenosti IUCN z roku xxx: EX – vyhynutý, CR – kriticky ohrozený druh, EN – ohrozený, VU – zraniteľný, LR menej ohrozený, cd – závislý na ochrane, nt – takmer ohrozený, lc – najmenej ohrozený, DD – údajovo nedostatočný, NE – nehodnotený; § – chránený druh, E – chránený druh európskeho významu, N – chránený druh národného významu, S – druh s obitným režimom ochrany alebo využívania.)

Početnosť vybraných taxónov je uvedená počtom hniezdiacich párov, počtom jedincov alebo relatívne počtom nálezov, lokalít resp. slovne.

Kategórie ohrozenosti a ich skratky sú v súlade s ostatným Červeným zoznamom rastlín a živočíchov Slovenska (Baláž et al. 2001). Použité bolo zaradenie taxónov podľa červeného zoznamu mihúľ a rýb (Hensel & Mužík 2001), obojživelníkov a plazov (Kautman et al. 2001a, b), vtákov (Krištín et al. 2001) a cicavcov (Žiak & Urban 2001).

Výsledky a diskusia

Mihule a ryby

Druhové spektrum mihúľ a rýb v sledovanej oblasti predstavuje 2 druhy mihúľ a 20 druhov rýb (cca 25 % fauny Slovenska). Z uvedeného počtu druhov, 12 druhov rýb predstavujú nepôvodné formy introdukované za účelom rybárskeho využívania v riekach alebo rybníkoch (napr. Muránska Lehota, Tisovec, Závadka nad Hronom). Celkovo možno faunu rýb v oblasti charakterizovať ako výrazne ovplyvnenú rybárskou činnosťou a praktikami. Pôvodné druhy sú reprezentované 2 druhmi mihúľ (Eudontomyzon danfordi – mihule karpatská a Eudontomyzon mariae – mihule ukrajinská) a 8 druhmi rýb. V 3 prípadoch ide o historické záznamy dnes vzácnych druhov (Barbus barbus – parma obecná, Neomacheilus barbatulus – mřenka mramorovaná, Phoxinus phoxinus – střevle potoční). Dominantným druhom aj v súvislosti s pravidelným zarybňovaním v riekach NP Muránska planina je pstruh (Salmo trutta m. fario – pstruh potoční), charakteristický je aj Cottus peocilopus (vranka pruhoploutvá).

Obojživelníky

V oblasti Muránskej planiny sa uvádza výskyt 12 druhov obojživelníkov (tab. 2; cca 60 % druhového spektra Slovenska). Najrozšírenejšie a najpočetnejšie sú druhy so širokou ekologickou valenciou, napr. Salamandra salamandra (mlok skvrnitý), Bombia variegata (kuňka žlutobřichá), Bufo bufo (ropucha obecná) a Rana temporaria (skokan hnědý). Charakteristický je výskyt horských zástupcov mlokov, mloka karpatského (Triturus montandoni – čolek karpatský) a mloka vrchovského (Triturus alpestris – čolek horský).

Plazy

Z 10 druhov plazov (66 % fauny Slovenska), zistených v hodnotenej oblasti (tab. 3), sa Lacerta agilis (ještěrka obecná), Lacerta vivipara (ještěrka živorodá), Anguis fragilis (slepýš křehký) a Vipera berus (zmije obecná) vyskytujú rovnomerne na celom území Muránskej planiny. Predstaviteľmi teplomilných druhov s limitovaným areálom, sú Coronella austriaca (užovka hladká), Elaphe longissima (užovka stromová) a Lacerta muralis (ještěrka zední). Výskyt užoviek (Natrix natrix – užovka obojková, Natrix tessellata – užovka podplamatá) je obmedzený na lokality v blízkosti vodných biotopov, pričom poznatky o Natrix tessellata (užovka podplamatá) sú veľmi fragmentárne.

Vtáky

V sledovanom území sa zistil resp. sa uvádza výskyt 165 druhov vtákov, čo predstavuje takmer polovicu (48,5 %) vtáčích druhov zistených na území Slovenka (Danko et al. 2002). Z tohto počtu sa pravidelný výskyt zaznamenal u 133 druhov. Z celkového počtu druhov 118 (71,5 %) v oblasti v súčasnosti viac-menej pravidelne hniezdi. Zvyšok (47 druhov) predstavujú údaje o vtákoch s nepravidelným výskytom, náhodne preletujúcich alebo migrujúcich prípadne historické a nejasné záznamy bez bližších podrobností.

Väčšina vtáčích druhov zistených v oblasti Muránskej planiny sú druhy listnatého, ihličnatého a zmiešaného lesa horského pásma. Charakteristický je výskyt dravcov a sov, okrem bežných druhov (Buteo buteo – káně lesní, Accipiter gentilis – jestřáb lesní, Falco tinnunculus – poštolka obecná, Strix aluco – puštík obecný), tu hniezdia aj vzácne a ohrozené druhy (napr. Aquila chrysaetos – orel skalní, Falco peregrinus – sokol stěhovavý, Strix uralensis – puštík bělavý, Glaucidium passerinum – kulíšek nejmenší, Aegolius funereus – sýc rousný). Príkladom južných, teplomilných prvkov je Emberiza cia (strnad viniční).

Relatívne nízky celkový počet zistených druhov vtákov je zapríčinený absenciou mokraďových a vodných biotopov, na ktoré sa viaže veľký počet vtáčích druhov. Z tejto ekologickej skupiny sa tu vyskytuje len niekoľko bežnejších druhov, napr. Anas platyrhynchos (kachna divoká), Anas crecca (čírka obecná), Anas querquedula (čírka modrá), Ardea cinerea (volavka popelavá), Fulica atra (lyska černá) a pod.

Cicavce

V NP Muránska planina sa uvádza výskyt 70 druhov cicavcov. Celkom to predstavuje 73,6 % fauny cicavcov Slovenska. Z celkového počtu uvádzaných druhov sa tu viac-menej pravidelne vyskytuje 64 druhov, ostatné druhy sa oblasti vyskytli náhodne počas migrácií alebo presunov (napr. Rupicapra rupicapra – kamzík horský, Alces alces – los evropský, Nyctereutes procyonoides – psík mývalovitý), poznanie ich rozšírenia je nedostatočné (napr. Microtus tatricus – hrabošík tatranský, Apodemus agrarius – myšice temnopásá a pod.) alebo ich status je celkovo nejasný (napr. Eliomys quercinus – plch zahradní).

Drobné zemné cicavce (Insectivora, Rodentia) sú okrem bežných druhov zastúpené aj typickými horskými druhmi (napr. S. alpinus, Microtus agrestis – hraboš mokřadní, Microtus tatricus – hrabošík tatranský, Sicista betulina – myšivka horská).

Počtom druhov predstavuje územie Muránskej planiny po Slovenskom krase druhé najvýznamnejšie územie z hľadiska výskytu netopierov. Zaznamenal sa tu výskyt 22 druhov. Z ďalších na Slovensku zistených druhov chýbajú len 4 druhy, ktoré sú vzácne aj v celoeurópskom kontexte (Nyctalus lasiopterus – netopýr obrovský, Pipistrellus nathusii – netopýr parkový), resp. ide o druhy so zatiaľ nepoznaným areálom (Pipistrellus pygmaeus – netopýr nejmenší, Myotis alcathoe – netopýr vousatý). Niekoľko druhov dosahuje na Muránskej planine severnú hranicu areálov rozšírenia (Rhinolophus euryale – vrápenec jižní, Miniopterus schreibersii – létavec stěhovavý, Rhinolophus ferrumequinum – vrápenec velký).

Z ostatných skupín cicavcov sa tu vyskytujú bežné druhy lesného pásma Západných Karpát, charakteristický je výskyt všetkých druhov veľkých šeliem (Lynx lynx – rys ostrovid, Canis lupus – vlk obecný, Ursus arctos – medvěd hnědý, Felis silvestris – kočka divoká).

Poznámky k vybraným druhom

Mihule a ryby

Eudontomyzon danfordi (mihule karpatská). Kompilačné práce sa obmedzujú na konštatovanie výskytu v Slanej a jej prítokoch (Baruš et al. 1995), bližšie podrobnosti neuvádza ani monografia CHKO Muránska planina (Darola 1991, Gočál et al. 1991, Mužík 1991). V 80. rokoch výskyt E. danfordi v Rimave bol zaznamenaný na lokalite Bánovo (Fulín in litt.). Výskum, realizovaný v období od mája 2002 do júna 2004 potvrdil v oblasti Muránskej planiny výskyt v Muránke nad Muránskou Dlhou Lúkou a v Lehotskom potoku v Muránskej Lehote (Blanár in verb.). Súčasný najvyšší výskyt v povodí Rimavy je v meste Tisovec pri autobusovej stanici.

Eudontomyzon mariae (mihule ukrajinská). Mihuľa ukrajinská je jediným druhom mihule, osídľujúcim Dunaj a jeho priame prítoky (s výnimkou Tisy). Fauna ČR a SR (Baruš et al. 1995) uvádza výskyt druhu na hornom Hrone len v úseku od Bacúcha po Banskú Bystricu. Recentným výskumom sa výskyt potvrdil aj vo vyšších úsekoch, napr. nad Heľpou a pri prítoku Postaľ (Zontág 2003, 2004).

Abramis brama (cejn velký). Pleskáč, ktorý je nepôvodným druhom rýb v oblasti, bol počas výskumov v rokoch 2003–2004 chytený len v rieke Hron nad haťou MVE Bujakovo. Je pravdepodobné, že ide o únik z rybníka pri Závadke nad Hronom (ochranné pásmo NAPANT), kde bol vysadený pre účely športového rybárstva.

Anguilla anguilla (úhoř říční). Jediný záznam predstavuje nález jedného jedinca úhora na dne vypusteného rybníka v Muránskej Lehote v roku 2003. Spôsob, ako sa dostal do nádrže nie je známy, nechová sa ani pre rybárske účely.

Barbus barbus (parma obecná). Podľa údajov Miestnej organizácie SRZ v Brezne (Duhán in verb.) žila mrena v Hrone v povojnovom období až po Bacúšsku jelšinu. V priebehu výskumu v rokoch 2002–2004 sa na Hrone v úseku Brezno – Meandre Hrona (celkom 12 odchytových lokalít vrátane prítokov) jej výskyt nepotvrdil (cf. Zontág 2004).

Barbus meridionalis (parma středomořská). Jediný údaj o výskyte mreny stredomorskej uvádza (Gulička 1986) z potoka Furmanec pri Periodickej vyvieračke na hranici NP Muránska planina. Výskyt v tejto oblasti je potrebné overiť, naše novšie prieskumy ju v Rimave nepotvrdili. V povodí Slanej sa výskyt potvrdil len v Muránke pri Lubeníku a Licinciach.

Cottus poecilopus (vranka pruhoploutvá). Žije v horných tokoch v pstruhovom pásme, z ústí vyvieračiek v doline Furmanec ho uvádza aj Gulička (1986). Majzlan (1979) v správe z tábora PIPEX uvádza zrejme údaj o hojnom výskyte hlaváčov na lokalite lúka pod Muránskym hradom. Môže ísť o potok Biele vody, kde je početný výskyt hlaváčov aj v súčasnosti.

Neomacheilus barbatulus (mřenka mramorovaná). V minulosti sa slíž vyskytoval v Lehotskom potoku pri Muránskej Lehote, v Muránke nad Muránskou Dlhou Lúkou a v ľavostrannom prítoku Muránky z Borzíkovej doliny (MO SRZ Revúca). Podľa výsledkov recentných výskumov sa najvyššie vyskytuje v Muránke pri obci Mokrá Lúka.

Phoxinus phoxinus (střevle potoční). V ochrannom pásme NP Muránska planina žila čerebľa v Lehotskom potoku a rybníkoch pri Muránskej Lehote ešte v 50. rokoch. V súčasnosti sa tu už prirodzene nevyskytuje. V roku 2001 zriadili rybári MO SRZ Revúca pokusný chov na rybníkoch v M. Lehote, znovuosídlenie Muránky z populácií v toku rieky Turiec bude predmetom projektu spätnej reštitúcie.

Thymallus thymallus (lipan podhorní). V súčasnosti sa výskyt zaznamenal len vo vodách Hrona (po Pohorelú), v minulosti v južnom podhorí Muránskej planiny v povodí rieky Muránka vystupoval až po Muránsku Dlhú Lúku k hranici ochranného pásma NP Muránska planina. Súčasné rozšírenie tu siaha len po Revúcu (Koščo et al. 2000, Zontág 2004).

Obojživelníky

Bufo viridis (ropucha zelená). Počet známych lokalít výskytu nie je vysoký (cf. Uhrin et al. 1996), všetky nálezy predstavujú záznamy jednotlivých exemplárov alebo úhyny. Nie je známa žiadna reprodukčná lokalita v oblasti.

Pelobates fuscus (blatnice skvrnitá). Výskyt hrabavky škvrnitej bol z územia publikovaný v monografii CHKO Muránska planina v zozname chránených druhov živočíchov (Gočál et al. 1991). Ide o omyl, druh obýva hlavne nížiny, kde limitujúcim je výskyt ľahkých piesčitých pôd (cf. Baruš et al. 1992b).

Triturus montandoni (čolek karpatský). Často sa vyskytuje spoločne s Triturus alpestris (čolek horský), ktorý je v oblasti menej početný. Významnou reprodukčnou lokalitou mloka karpatského je tajch v doline Sosninky, kde je možné zastihnúť až 1000 páriacich sa jedincov (Uhrin et al. 1996).

Triturus cristatus (čolek velký). Uvedený je bez bližších údajov v zozname chránených druhov v monografii CHKO Muránska planina (Gočál et al. 1991), kokrétne údaje sa dosiaľ nepodarilo získať.

Plazy

Lacerta viridis (ještěrka zelená). Udávaná z oblasti viacerými autormi (prehľad Uhrin et al. 1996). Ide o staršie údaje alebo o nálezy v potrave predátorov (Strix aluco, Falco peregrinus; Obuch 1985), novší výskyt sa nepodarilo potvrdiť.

Vtáky

Anser sp. (husa) Turis (1995) uvádza ťah husi divej (Anser anser – husa velká). V súlade s analyzovanými dnešnými poznatkami (cf. Danko et al. 2002) je pravdepodobnejšie, že išlo o hus siatinnú (Anser fabalis – husa polní).

Aquila clanga (orel volavý). Autori časti monografie CHKO Muránska planina, venovanej ochrane živočíšstva uvádzajú tento druh z Horehronia (Gočál et al. 1991). Ide o zástrel z roku 1931 zo Závadky (Ferianc 1941), ktorý Matoušek (1962) lokalizuje do Závadky nad Hronom.

Aquila chrysaetos (orel skalní). V oblasti tradične hniezdi, prvé údaje sú už z roku 1884, neskôr z lokalít Pohorelská Maša, Polomka a Bacúch (Ferianc 1977). Na území v súčasnosti hniezdia 3–4 páry orla skalného.

Carpodacus erythrinus (hýl rudý). Červenáka karmínového z oblasti Muránskej planiny udáva už Petényi (1850). Ide o nález hniezda v záhrade v Tisovci, ktorý je podľa Matouška (Matoušek 1963) prvým dokladom o výskyte tohto druhu na území Slovenska. Hniezdo našiel Ján Gašparec v roku 1846. Novšie údaje (Darola & Štollmann 1977, Turis 1995) potvrdili výskyt červenáka len v oblasti Horehronia pozdĺž alúvia Hrona a jeho prítokov na severnej hranici NP Muránska planina. Vyskytuje sa tu takmer súvislo v brehových porastoch s odhadovaným počtom 8–10 párov (Uhrin unpubl.).

Emberiza cia (strnad viniční). Výskyt a hniezdenie mediteránnej strnádky cia na južnej strane CHKO opätovne potvrdzuje skutočnosť, že Muránska planina všeobecne je styčnou oblasťou severného výskytu teplomilných mediteránnych druhov a naopak južného výskytu boreálnej fauny.

Falco naumanni (poštolka jižní). Posledný nedoložený údaj o výskyte (a hniezdení) sokola bielopazúrového na Slovensku pochádza z roku 1956 zo Slovenského krasu (Mošanský 1958), dnes sa považuje za vyhynutý druh. Bez bližších podrobností je udávaný aj z Muránskeho hradu v monografii CHKO Muránska planina (Gočál et al. 1991), ide o zástrel z roku 1846, podrobnosti nie sú známe (cf. Ferianc 1977, Mošanský 1972–1975).

Grus grus (jeřáb popelavý). Hlasová nočná registrácia tiahnucich jedincov v Muránskej Dlhej Lúke v roku 2004 je zaujímavá aj preto, lebo ide o výskyt mimo hlavnú oblasť ťahu, ktorou je východné Slovensko (Danko et al. 2002).

Gyps fulvus (sup bělohlavý). Bez bližších podrobností uvádza supa bielohlavého monografia CHKO Muránska planina (Gočál et al. 1991) zo staršieho obdobia z Horehronia. V skutočnosti ide o nejasný údaj z 19. storočia, kedy 1 ex. zo Šumiaca sa nachádzal v zbierke Wagnera (ex. Mošanský 1975, Ferianc 1977). Zaujímavosťou je pozorovanie 1 jedinca tohto druhu v júli 2002 v ústí Borzíkovej doliny pri obci Muránska Dlhá Lúka (Bobáková in verb.). Sup, ktorého stále atakovali iné vtáky (P. apivorus, B. buteo, A. pomarina, C. corone), neskôr odletel južným smerom dolinou rieky Muránka. Sup mal na nohách pútka, išlo o jedinca z chovu v zajatí.

Milvus migrans (luňák hnědý). Haja tmavá bola v území pozorovaná len počas migrácie, pričom vo všetkých prípadoch tiahnuce vtáky sledovali trasu pozdĺž južnej hrany krasovej plošiny Muránskej planiny (Hradová – Dielik – Muráň – Predná Hora – Trsteník). Túto istú trasu využívajú aj ďalšie migrujúce druhy vtákov, ktoré sa v oblasti vyskytli (napr. Circaetus gallicus, Haliaeetus albicilla, Circus aeruginosus, Falco cherrug; Hapl unpubl.).

Monticola saxatilis (skalník zpěvný). Z územia skaliara pestrého udávajú Černý et al. (1979), Ferianc (1979) konštatuje bez bližších údajov hniezdenie a výskyt v oblasti udáva aj Nevrlý (1998). Podľa našich poznatkov v oblasti v súčasnosti nehniezdi.

Perisoreus infaustus (sojka zlověstná). Škriekavec zlovestný je sibírskym druhom, ktorý v strednej Európe patrí k veľmi vzácnym zatúlancom. V roku 1900 bol 1 ex. zastrelený pri Tisovci, neskôr sa nachádzal v zbierkach gymnázia v Rimavskej Sobote (Ferianc 1941, 1979).

Porzana porzana (chřástal kropenatý). Chriašť bodkovaný bol na Muránskej planine zistený len v potrave S. aluco (Obuch 1985). Môže to naznačovať súčasný výskyt počas ťahu alebo aj v hniezdnom období, za najvhodnejšie lokality je možné považovať mokraďné spoločenstvá lokality Havraník.

Prunella collaris (pěvuška podhorní). Druh pravidelne hniezdi vo vysokých slovenských pohoriach (cf. Danko et al. 2002), napríklad vo Vysokých, Západných, Belianskych a Nízkych Tatrách a vo Veľkej a Malej Fatre. Na Muránskej planine bola zaznamenaná v bralnatej, juhovýchodne exponovanej časti NPR Šarkanica (Uhrin unpubl.) a na brale Poludnica (Hapl unpubl.). Ide o výskyt v rámci vertikálnych mimohniezdnych preletov druhu.

Tichodroma muraria (zedníček skalní). Nedokladovaný výskyt v hniezdnom období na Muránskej planine (1942, 1958) sa udáva v prehľadovej literatúre (napr. Ferianc 1965, 1979; Hudec 1983). Na základe ďalších údajov len z mimohniezdneho obdobia (Turis 1995, Uhrin unpubl.) sa domnievame, že murárik na Muránskej planine nehniezdi.

Cicavce

Eliomys quercinus (plch zahradní). Plch záhradný bol zistený v území niekoľkokrát v potrave predátorov (Obuch 1985, 2004); prípadný recentný výskyt v území je potrebné overiť.

Microtus tatricus (hrabošík tatranský). Tento karpatský endemit bol prvýkrát zistený na Muránskej planine v NPR Hrdzavá vo zvyškoch potravy sovy obyčajnej (Obuch 1985), priamy doklad výskytu sa neskôr podarilo získať odchytom v doline Nihovo v severnej časti územia (Kováčik & Štollmann 1984). Druh pravdepodobne v nízkej populačnej hustote prežíva v suťových biotopoch, v ostatnom období sa napriek cielenému výskumu drobných zemných cicavcov (viacerí autori) opakovaný výskyt nepotvrdil.

Pipistrellus pipistrellus (netopýr hvízdavý). V rámci druhového komplexu P. pipistrellus s. l. sa v oblasti aj gentickými metódami potvrdila len prítomnosť druhu P. pipistrellus (napr. Benda et al. 2004, Hulva et al. 2004). Napriek tomu, výskyt Pipistrellus pygmaeus (netopýr nejmenší) v oblasti nie je možné vylúčiť.

Rupicapra rupicapra (kamzík horský). Prvé pozorovania kamzíkov na Muránskej planine pochádzajú z roku 1979 z Maretkinej, potom z roku 1980 zo Stožiek (Pelikán 1984, Gočál et al. 1991). V 80. rokoch minulého storočia sa viacnásobne kamzíky alebo jeho stopy registrovali v oblasti Hrdzavej doliny (1980–1982; Uhrin 1997). Najnovší údaj predstavuje pozorovanie Ing. Pavla Iždinského (Iždinský in verb.), ktorý pozoroval dospelého samca na ceste pri Červenej Skale. Predpokladáme, že vo všetkých prípadoch išlo o jedince zatúlané z populácie kamzíka alpského poddruhu zo Slovenského raja.

Spermophillus citellus (sysel obecný). Zistený v osteologických zvyškoch potravy Bubo bubo a Falco peregrinus (Obuch 1985), neskôr sa podarilo získať aj informácie o existencii kolónií v podhorí Muránskej planiny. Od roku 2000 prebieha projekt reštitúcie v oblasti Biele vody pri Muráni, v roku 2004 na lokalite žilo približne 500 jedincov.

Záver

Príspevok poskytuje prehľad stavovcov a stručne komentuje údaje o ich v oblasti Muránskej planiny. Celkom sa v tejto oblasti zaznamenal alebo udáva výskyt 279 druhov stavovcov (2 druhy mihúľ, 20 druhov rýb, 12 druhov obojživelníkov, 10 druhov plazov, 165 druhov vtákov a 70 druhov cicavcov). Hodnoverne je doložený výskyt 270 druhov stavovcov. Z celkového počtu 240 druhov (86 %) predstavujú druhy chránené (83 druhov európskeho významu, 50 druhov národného významu, 12 druhov s osobitnými podmienkami ochrany).

Do niektorých z kategórií ohrozenosti podľa kritérií IUCN je zaradených 117 druhov (cca 42 %). Kriticky ohrozených (CR) druhov je 6 (2,1 %; E. danfordi, E. mariae, H. albicilla, H. pennatus, Falco cherrug* a M. schreibersii). V kategórii ohrozených (EN) je 12 druhov (4,3 %), v kategórii zraniteľných (VU) je 26 druhov (9,3 %). V rôznych stupňoch kategórie „menej ohrozený“ (LR) je celkom zaradených 71 druhov (25,4 %; 14 druhov LRcd, 36 LRlc, 21 LRnt ). Z územia existujú údaje o dvoch druhoch, ktoré sú na Slovensku považované za vyhynuté (EX; F. naumanni a E. quercinus). 17 druhov je zaradených v kategóriách „údajovo nedostatočný“ (DD – 8) a „nehodnotený“ (NE – 9).

Stav poznania a ochrany jednotlivých skupín stavovcov Muránskej planiny nie je rovnomerný. Za najdôležitejšie úlohy v blízkej budúcnosti preto považujeme nasledovné aktivity:

1. v oblasti výskumu a monitoringu:

• podporovať faunistický výskum nedostatočne známych druhov a skupín (napr. mihule, ryby, Triturus, Lacerta viridis, Coronella austriaca, Elaphe longissima, Chiroptera v letnom období, *M. tatricus)
• overiť výskyt predpokladaných druhov v území (napr. P. pygmaeus) a overiť prípadný výskyt niektorých ďalších druhov (napr. E. quercinus)
• pokračovať v monitoringu vybraných skupín (zimné sčítanie netopierov, monitoring hniezd vybraných dravých vtákov) a zabezpečiť monitoring a výskum ďalších skupín a druhov (napr. ryby, veľké šelmy, vtáčie spoločenstvá, drobné zemné cicavce, netopiere v letnom období)
• podporovať ornitologický výskum Muránskej planiny s dôrazom na výskum spoločenstiev vtákov a štúdium menej známych druhov (napr. E. cia, C. erythrinus a pod.) a druhov vyžadujúcich aktívny ochranársky manažment (napr. C. nigra, T. urogallus, T. tetrix, C. crex, C. coturnix)
• sumarizovať dostupné faunistické údaje a postupne uverejňovať prehľady a hodnotenia výskytu jednotlivých skupín

1. v oblasti ochrany:

• usmernenie rybárskeho využívania tokov a ovplyvňovania zloženia miestnych populácií rýb a mihúľ vrátane obnovy populácií pôvodných druhov rýb
• odstraňovanie negatívne pôsobiacich úprav a činností na rôzne skupiny stavovcov (napr. migračné bariéry v tokoch, problematika križovania migračných bariér obojživelníkov s pozemnými komunikáciami, 22 kV elektrické vedenia, MVE a pod.)
• pokračovať v aktivitách zameraných na ochranu obojživelníkov (migračné trasy, obnova liahnísk)
• pokračovať v obnove populácie S. citellus v oblasti s cieľom vytvoriť dostatočnú potravnú bázu pre dravce (Falco cherrug, A. heliaca)
• presadzovať úpravy lesohospodárskej a poľnohospodárskej činnosti s cieľom zlepšiť podmienky vtáčích druhov a ďalších stavovcov (napr. časová úprava hospodárskych zásahov a pod.)
• podporovať obnovu biotopov vhodným spôsobom hospodárenia

Poďakovanie

Za pripomienky a rady k rukopisu ďakujeme J. Topercerovi ml. (Botanická záhrada UK Blatnica) a P. Urbanovi (ŠOP SR – COPK, Banská Bystrica). Obom menovaným kolegom, ako aj L. Bobákovej, J. Šmídtovi (obaja Správa NP Muránska planina, Revúca), G. Demeterovi (Tekovské Lužany) a ďalším tu nemenovaným priateľom ďakujeme za poskytnutie dosiaľ nepublikovaných údajov. Faunu Muránskej planiny sme v období 2000–2002 mohli sledovať aj vďaka projektu Analýza stavu zložiek biologickej diverzity v Národnom parku Muránska planina (VEGA 1/7457/20), ktorý bol realizovaný pod vedením J. Kochjarovej (Botanická záhrada UK Blatnica). Aj vďaka jej neustálemu nabádaniu sme tento príspevok spracovali.

Literatúra

Baláž D., Marhold K. & Urban P. (eds.): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. — Ochr. Prír. , Banská Bystrica 20(Supplement): 160 pp.
Banásová A., Urban P. & Uhrin M. 1995: Výsledky mapovania vydry riečnej na toku Hrona počas 6. tábora „Akcie vydra“ v Heľpe. — Bulletin Vydra, Banská Bystrica & Havlíčkův Brod 6: 30–33.
Baruš V., Kminiak M., Král B., Oliva O., Opatrný E., Rehák I., Roth P., Špinar Z. & Vojtková L. 1992a: Plazi – Reptilia. — Academia, Praha, 224 pp.
Baruš V., Král B., Oliva O., Opatrný E., Rehák I., Roček Z., Roth P., Špinar Z. & Vojtková L. 1992b: Obojživelníci – Amphibia. — Academia, Praha, 340 pp.
Baruš V. & Oliva O. (eds.) 1995: Mihulovci – Petromyzontes a ryby – Osteichthyes (1 & 2). — Academia, Praha, 623 & 698 pp.
Benda P., Hulva P. & Gaisler J. 2004: Systematic status of African populations of Pipistrellus pipistrellus complex (Chiroptera: Vespertilionidae), with a description of a new species from Cyrenaica, Libya. — Acta Chiropterol., Warszawa 6(2): 193–217.
Černý W., Pičman J., Pithart K. & Pivoňka P., 1972: Příspěvek k poznání hnízdní biologie skalníka zpěvného, Monticola saxatilis, v subalpinském stupni Karpat. — Sylvia, Praha 19: 139–143.
Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.) 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Birds distribution in Slovakia. — Veda, Bratislava, 688 pp.
Darola J., 1991: Stavovce. — Pp.: 129–135. In: Vološčuk I. & Pelikán V. (eds.): Chránená krajinná oblasť Muránska planina. Obzor, Bratislava, 340 pp.
Darola J., Dudich A. & Štollmann A. 1985: Drobné cicavce chránenej krajinnej oblasti Muránska planina. — Stredné Slov., Prír. Vedy, Banská Bystrica 4: 140–159.
Darola J. & Štollmann A. 1977: Príspevok k súčasnej etape expanzie červenáka karmínového (Carpodacus erythrinus Pallas, 1770) na Slovensku. — Biológia, Bratislava 32(2): 111–120.
Demeter G. 2005: Avifauna vybraných vodných nádrží v doline rieky Muráň. — Reussia, Revúca 2(1): in press.
Ferianc O. 1941: Avifauna Slovenska. — Technický obzor slovenský, Prírodovedná príloha 5(2): 127–173.
Ferianc O. 1964: Stavovce Slovenska II. Vtáky 1. — Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, Bratislava, 600 pp.
Ferianc O. 1965: Stavovce Slovenska III. Vtáky 2. — Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 420 pp.
Ferianc O. 1977 & 1979: Vtáky Slovenska 1. & 2. — Veda, Bratislava, 684 & 472 pp.
Feriancová-Masárová Z. & Hanák V. 1965: Stavovce Slovenska IV. Cicavce. — Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 331 pp.
Gočál E., Darola J. & Čaputa A. 1991: Ochrana živočíšstva. — Pp.: 245–258. In: Vološčuk I. & Pelikán V. (eds.): Chránená krajinná oblasť Muránska planina. Obzor, Bratislava, 340 pp.
Gulička J. 1986: O výskyte rýb v jaskynných a podzemných vodách so zreteľom na Slovensko. — Slov. Kras, Liptovský Mikuláš 24: 77–92.
Hapl E. & Bobáková L. 1999: Netopiere (Chiroptera) v lesných stavbách na území NP Muránska planina. — Pp.: 95–99. In: Uhrin M. (ed.): Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny 2. Správa NP Muránska planina, Revúca, 112 pp.
Hapl E. & Uhrin M., 2001: Súčasné poznatky o rozšírení lesných kurovitých vtákov v Národnom parku Muránska planina. — Pp.: 52–60. In: Lesné kurovité vtáky na Slovensku. Zborník referátov z konferencie v Liptovskom Hrádku 14. 12. 2001. ŠOP SR Správa TANAP v spolupráci so SLŠ, LOZ VLK–Tatry a OO SPZ, Liptovský Mikuláš, 61 pp.
Hensel K. & Mužík V., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam mihúľ (Petromyzontes) a rýb (Osteichthyes) Slovenska. — Pp.: 143–145. In: Baláž D., Marhold K. & Urban P. (eds.): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody 20, Supplement. ŠOP SR, Banská Bystrica, 160 pp.
Hudec K. (red.) 1983a: Fauna ČSSR. Ptáci – Aves, díl III/1. & III./2. — Academia, Praha, 1234 pp.
Hulva P., Horáček I., Strelkov P. P. & Benda P. 2004: Molecular achitecture of Pipistrellus pipistrellus/Pipistrellus pygmaeus complex (Chiroptera: Vespertilionidae): further cryptic species and Mediterrnean origin of the divergence. — Mol. Phylogen. Evol., xxx 32: 1023–1035.
Jeitteles L. H. 1862: Prodromus faunae Vertebratorum Hungariae Superioris. — Verhandl. d. k. k. zoolog.-botan. Gesellsch., Wien 12: 245–314.
Kautman J., Bartík I. & Urban P., 2001a: Červený (ekosozologický) zoznam obojživelníkov (Amphibia) Slovenska. — Pp.: 146–147. In: Baláž D., Marhold K. & Urban P. (eds.): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody 20, Supplement. ŠOP SR, Banská Bystrica, 160 pp.
Kautman J., Bartík I. & Urban P., 2001b: Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska. — Pp.: 148–149. In: Baláž D., Marhold K. & Urban P. (eds.): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody 20, Supplement. ŠOP SR, Banská Bystrica, 160 pp.
Kochjarová J., 2004: Najstaršie kapitoly z histórie botanického výskumu Muránskej planiny. — Reussia, Revúca 1(1–2): 11–32.
Koščo J., Košuth P. & Ondrej I. 2000: Ichtyofauna povodia Slanej v Rožňavskom okrese. — Folia Faun. Slovaca, Bratislava 5: 157–170.
Kováčik J. & Štollmann A. 1984: Výskyt hrabáča tatranského, Pitymys tatricus Kratochvíl, 1952 na Muránskej planine potvrdený. — Lynx, n. s., Praha 22: 89.
Kozák V. 1963: Výskyt některých druhů ptactva na Muráňské vysočině. — Zprávy MOS, Přerov 2: 18–22.
Krištín A., Kocian Ľ. & Rác P. 2001: Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska. — Pp.: 150–153. In: Baláž D., Marhold K. & Urban P. (eds.): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody 20, Supplement. ŠOP SR, Banská Bystrica, 160 pp.
Kupcová A. 1985: Avifauna vybraných lokalít chránenej krajinnej oblasti Muránska planina. — Stredné Slov., Prír. Vedy, Banská Bystrica 4: 125–139.
Lác J. 1963: Obojživelníky Slovenska. — Biol. Práce, Bratislava 9(2): 1–76.
Lác J. 1967: Plazy povodia riek Hrona, Ipľa a Slanej I. časť: Emydidae, Scincidae, Lacertidae. — Ochr. Fauny, Bratislava 1(3–4): 11–22.
Lác J. 1968: Plazy povodia riek Hrona, Ipľa a Slanej II. časť: Anguidae, Colubridae, Viperidae. — Ochr. Fauny, Bratislava 2(1–2): 15–23.
Lác J. 1972: Plazy Gemera. — Vlastivedné štúdie Gemera 1: 79–93.
Lovassy S. 1884: Adatok Gömör megye madárfaunájához. — Math. és Természettudom. Közl., xxx 18: 296–328.
Lupták P. 2003. Slovenské mená cicavcov sveta. — Zoologická záhrada, Bojnice, 219 pp.
Majzlan O., 1979: Výsledky terénnych zberov Pionierskej prírodovednej expedície „PIPEX“ v oblasti CHKO Muránska planina, 21. 7. – 4. 8. 1979. — Výskumná správa, 10 pp. [Depon. in Správa NP Muránska planina, Revúca]
Matoušek B. 1961–1963: Faunistický prehľad slovenského vtáctva. I., II. & III. časť. — Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov., Bratislava 7: 3–109, 8: 3–93, 9: 68–139.
Medovič J. 1985: História botanického výskumu Muránskej planiny do roku 1918. — Vlastived. Štúd. Gemera, Rimavská Sobota 3: 465–506.
Mošanský A. 1958: Niekoľko pozorovaní dravcov Juhoslovenského krasu. — Sylvia, Praha 15: 260–261.
Mošanský A. 1972–1975: Dravce (Falconiformes) východného Slovenska I., II. & III. — Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy 11–12B: 39–125; 11–14A, 13–14B: 181–224; 15AB: 103–167.
Mošanský A. 1977–1979: Avifauna východného Slovenska a katalóg ornitologických zbierok Východoslovenského múzea, I., II. & III. časť. — Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy 18AB: 63–142, 19AB: 67–179, 20: 157–221.
Mošanský A. 1981–1995: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mammaliologických zbierok Východoslovenského múzea. I.–VI. časť. — Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy 21: 29–87, 23: 225–240, 24: 105–125, 32–33: 9–28, 34: 129–144, 35: 113–150.
Mošanský A. 1995: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mammaliologických zbierok Východoslovenského múzea. VII. časť. — Natura Carpatica, Košice 36: 127–145.
Mužík V., 1991: Rybárstvo. — Pp.: 199–203. In: Vološčuk I. & Pelikán V. (eds.): Chránená krajinná oblasť Muránska planina. Obzor, Bratislava, 340 pp.
Nevrlý M. 1998: Nejkrásnější sbírka. — Skauting, Liberec, 160 pp.
Obuch J. 1985: Osteologické nálezy z Muránskej planiny. — Stredné Slov., Prír. Vedy, Banská Bystrica 4: 160–193.
Obuch J. 2004: Typy potravy sovy obyčajnej (Strix aluco) v Národnom parku Muránska planina. — Reussia, Revúca 1(Supplement 1): 289–299.
Oliva O., Hrabě S. & Lác J. 1968: Stavovce Slovenska I. Ryby, obojživelníky a plazy. — Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 396 pp.
Pelikán V. 1984: Tatranský, či alpský? — Chrán. Úz. Slov., Bratislava 2: 94.
Petényi S. 1850: A rózsás pirókról. — Magyar Academiai ertesítö 399–414.
Pochopová M. & Kropil R. 2002: Štruktúra ornitocenózy a gíld vybranej časti horského zmiešaného lesa v Národnej prírodnej rezervácii Veľká Stožka. — Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny, Revúca 3: 155–162.
Trnka A. 1997: Aktuálny Prehľad vtákov Slovenska. — Trnavská Univerzita pre Slovenskú avifaunistickú komisiu, Trnava, 76 pp.
Trnka A., Krištín A., Danko Š., Harvančík S., Kocian Ľ., Karaska D. & Murin B. 1995. Zoznam vtákov Slovenska. — Tichodroma, Bratislava 8: 7–21.
Tschusi V. 1884: Beiträge zur Ornis des Gömörer Comitates. — Zeitschrift f. die gesamm. Ornithol. 1: 156–167.
Topercer J. 2004: Ako distribúciu príslušníkov vybraných skupín vtákov ovplyvňuje nadmorská výška a podiel lesa v Národnom parku Muránska planina? Test neutrálnymi modelmi. — Reussia, Revúca 1(Supplement 1): 277–288.
Turis P. 1989: Inventarizačný výskum ŠPR Klenovské Blatá. Zoológia. — Záverečná správa inventarizačného výskumu, 7 pp. [Depon. in Správa CHKO Muránska planina, Revúca]
Turis P. 1990: Záverečná správa o sledovaní dravcov na území CHKO Muránska planina do r. 1990. — Nepublikovaný rukopis, 7 pp. [Depon. in Správa CHKO Muránska planina, Revúca]
Turis P. 1992: Zoologický inventarizačný výskum ŠPR Malá Stožka. — Záverečná správa inventarizačného výskumu, 17 pp. [Depon. in Správa CHKO Muránska planina, Revúca]
Turis P. 1995: Výskyt niektorých druhov vtákov v okolí Revúcej a v chránenej krajinnej oblasti Muránska planina. — Natura Carpatica, Košice 36: 97–102.
Uhrin M. 1995a: K výskytu strnádky cia (Emberiza cia) na Muránskej planine. — Tichodroma, Bratislava 8: 175–180.
Uhrin M. 1995b: Zimný výskyt netopierov (Mammalia: Chiroptera) v CHKO Muránska planina 1992–1995. — Ochr. Prír., Banská Bystrica 13: 237–250.
Uhrin M. 1997: Poznámky k faune stavovcov (Vertebrata) Národnej prírodnej rezervácie Hrdzavá v Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina. — Ochr. Prír., Banská Bystrica 15: 189–200.
Uhrin M. 2005: Bibliografia Národného parku Muránska planina, 4. časť: Zoologická bibliografia Muránskej planiny. — Reussia, Revúca 2(2): in press.
Uhrin M. & Benda P. 2000: Prvý nález ryšavky tmavopásej (Apodemus agrarius) v povodí Hrona. — Lynx, n. s., Praha 31: 156–158.
Uhrin M., Hapl E., Andreas M., Benda P., Bobáková L., Hotový J., Matis Š., Obuch J., Pjenčák P. & Reiter A. 2002: Prehľad zimovísk netopierov Muránskej planiny. — Vespertilio, Revúca & Praha 6: 103–130.
Uhrin M. & Pačenovský S. 1997: Poznámky k výskytu sov (Strigiformes) v chránenej krajinnej oblasti Muránska planina. — Natura Carpatica, Košice 38: 193–198.
Uhrin M., Urban P., Turis P. & Pochop Z. 1996: Rozšírenie obojživelníkov (Amphibia) a plazov (Reptilia) v chránenej krajinnej oblasti Muránska planina. — Ochr. Prír., Banská Bystrica 14: 100–124.
Vološčuk I. & Pelikán V. (eds.) 1991: Chránená krajinná oblasť Muránska planina. — Obzor, Bratislava, 340 pp.
Zontág M. 2003: Mihule z vodných tokov NP Muránska planina. — Poľ. a Ryb., Bratislava 55(9): 46–47.
Zontág M. 2004: Inventarizačný ichtyologický prieskum vybratých vodných tokov oblasti NP Muránska Planina. — Záverečná správa, 11 pp. [Depon. in Správa NP Muránska planina, Revúca]
Žiak D. & Urban P. 2001: Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska. — Pp.: 154–156: In: Baláž D., Marhold K. & Urban P. (eds.): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody 20, Supplement. ŠOP SR, Banská Bystrica, 160 pp.

Příloha – přehled všech zaznamenaných obratlovců na planině:

Minohy (Petromyzontes)

Minohotvaré (Petromyzontiformes)
1 Mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi)* + + CR E
2 Mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae)* + CR E

Ryby (Osteichthyes)

Sleďotvaré (Clupeiformes)
1 Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) + + + + LR: lc
2 Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) I I I
3 Sivoň americký (Salvelinus fontinalis) I
4 Lipeň obyčajný (Thymallus thymallus)* + LR: lc S

Kaprotvaré (Cypriniformes)
5 Plotica obyčajná (Rutilus rutilus) I DD
6 Čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus)* + + EN
7 Červenica obyčajná (Scardinus erythrophthalmus) I
8 Lieň obyčajný (Tinca tinca) I LR: cd
9 Mrena obyčajná (Barbus barbus)* + LR: lc S
10 Mrena stredomorská (Barbus meridionalis)* + VU S
11 Pleskáč vysoký (Abramis brama)* I
12 Karas obyčajný (Carassius carassius) I EN
13 Kapor (Cyprinus carpio) I EN
14 Slíž obyčajný (Neomacheilus barbatulus)* + +
15 Tolstolob pestrý (Aristichthys nobilis) I

Úhorotvaré (Anguilliformes)
16 Úhor obyčajný (Anguilla anguilla)* I LR: cd

Ostriežotvaré (Perciformes)
17 Ostriež (Perca fluviatilis) I
18 Zubáč obyčajný (Stizostedion lucioperca) I
19 Hlaváč obyčajný (Cottus gobio) + + E
20 Hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus) + +

Mloky (Urodela, Caudata)
1 Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) + + LR: nt N
2 Mlok obyčajný (Triturus vulgaris) + VU N
3 Mlok veľký (Triturus cristatus)* + E
4 Mlok karpatský (Triturus montandoni)* + + VU N
5 Mlok vrchovský (Triturus alpestris)* + + VU N

Žaby (Anura, Ecaudata)
6 Kunka žltobruchá (Bombina variegata) + + LR: cd E
7 Hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus)* LR: cd E
8 Ropucha obyčajná (Bufo bufo) + + LR: cd N
9 Ropucha zelená (Bufo viridis)* + + LR: cd E
10 Rosnička zelená (Hyla arborea) + LR: nt E
11 Skokan zelený (Rana kl. esculenta) + LR: nt N
12 Skokan hnedý (Rana temporaria) + + LR: lc N

Šupináče (Squamata)
1 Jašterica obyčajná (Lacerta agilis) + + E
2 Jašterica zelená (Lacerta viridis)* + VU E
3 Jašterica živorodá [Zootoca (Lacerta) vivipara] + + LR: nt E
4 Jašterica múrová [Podarcis (Lacerta) muralis] + + LR: lc E
5 Slepúch lámavý (Anguis fragilis)* + + LR: nt N
6 Užovka obyčajná (Natrix natrix) + + LR: lc N
7 Užovka fŕkaná (Natrix tessellata) + VU E
8 Užovka hladká (Coronella austriaca) + + VU E
9 Užovka stromová (Elaphe longissima) + + LR: cd E
10 Vretenica obyčajná (Vipera berus) + + VU N

Potápky (Podicipediformes)
1 Potápka malá (Tachybaptus ruficollis) H N
2 Potápka čiernokrká (Podiceps nigricollis)1 M LR: nt §

Veslonožce (Pelecaniformes)
3 Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) M NE N

Brodivce (Ciconiiformes)
4 Volavka popolavá (Ardea cinerea) +Z LR: nt N
5 Bocian čierny (Ciconia nigra) H H LR: nt E
6 Bocian biely (Ciconia ciconia) M H LR: lc E

Zúbkozobce (Anseriformes)
7 Labuť veľká (Cygnus olor) M N
8 Hus divá (Anser anser)* M EN NS
9 Kačica chrapka (Anas crecca) MZ VU N
10 Kačica divá (Anas platyrhynchos) H H NS
11 Kačica chrapačka (Anas querqedula) M LR: cd §

Dravce (Falconiformes)
12 Včelár obyčajný (Pernis apivorus) H H LR: lc E
13 Haja tmavá (Milvus migrans)* M M VU E
14 Orliak morský (Haliaeetus albicilla) M M CR E
15 Sup bielohlavý (Gyps fulvus)* + + §
16 Hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus) M M EN E
17 Kaňa močiarna (Circus aeruginosus) M M LR: lc E
18 Kaňa sivá (Circus cyaneus) M M E
19 Jastrab veľký (Accipiter gentilis) HZ HZ LR: lc §
20 Jastrab krahulec (Accipiter nisus) HZ HZ LR: lc §
21 Myšiak hôrny (Buteo buteo) HZ HZ LR: lc §
22 Myšiak hrdzavý (Buteo rufinus)2 + §
23 Myšiak severský (Buteo lagopus) Z §
24 Orol krikľavý (Aquila pomarina) H LR: nt E
25 Orol hrubozobý (Aquila clanga)* + §
26 Orol kráľovský (Aquila heliaca) + EN E
27 Orol skalný (Aquila chrysaetos)* H H VU E
28 Orol malý (Hieraaetus pennatus)3 + CR §
29 Kršiak rybár (Pandion haliaetus)1 M E
30 Sokol bielopazúravý (Falco naumanni)4 + EX §
31 Sokol myšiar (Falco tinnunculus) H H LR: lc §
32 Sokol kobcovitý (Falco vespertinus)5 + EN N
33 Sokol kobec (Falco columbarius)6 + E
34 Sokol lastovičiar (Falco subbuteo) H LR: nt §
35 Sokol rároh (Falco cherrug) HM CR N
36 Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) HZ EN E

Hrabavce (Galliformes)
37 Jariabok hôrny (Bonasa bonasia) HZ HZ LR: nt ES
38 Tetrov obyčajný (Tetrao tetrix) HZ HZ VU E
39 Hlucháň obyčajný (Tetrao urogallus) HZ HZ VU E
40 Jarabica poľná (Perdix perdix) H?Z LR: nt §S
41 Prepelica poľná (Coturnix coturnix) H H LR: nt N
42 Bažant obyčajný (Phasianus colchicus) HZ §S

Chriaštele (Ralliformes)
43 Chriašteľ vodný (Rallus aquaticus) HM NE N
44 Chriašť bodkovaný (Porzana porzana)* (+) LR: lc E
45 Chrapkáč poľný (Crex crex) H H LR: cd E
46 Sliepočka vodná (Gallinula chloropus) H §
47 Lyska čierna (Fulica atra) H NS
48 Žeriav popolavý (Grus grus)* M E

Bahniaky (Charadriiformes)
49 Kulík riečny (Charadrius dubius)7 M LR: lc N
50 Cíbik chochlatý (Vanellus vanellus) M LR: lc N
51 Močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago) M VU N
52 Sluka hôrna (Scolopax rusticola) H H LR: nt NS
53 Kalužiak perlavý (Tringa ochropus) M §
54 Kalužiačik malý (Actitis hypoleucos) M LR: lc N

Čajky (Lariformes)
55 Čajka smejivá (Larus ridibundus)7 M §
56 Čajka trojprstá (Rissa tridactyla)8 + §

Holubovce (Columbiformes)
57 Holub domáci (Columba livia f. domestica) H
58 Holub plúžik (Columba oenas) H H LR: lc §
59 Holub hrivnák (Columba palumbus) H H §S
60 Hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto) H §S
61 Hrdlička poľná (Streptopelia turtur) H H N

Kukučkovce (Cuculiformes)
62 Kukučka obyčajná (Cuculus canorus) H H §

Sovy (Strigiformes)
63 Výr skalný (Bubo bubo) HZ HZ LR: lc E
64 Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) HZ HZ NE E
65 Sova obyčajná (Strix aluco) HZ HZ §
66 Sova dlhochvostá (Strix uralensis) HZ HZ LR: lc E
67 Myšiarka ušatá (Asio otus) HZ HZ §
68 Pôtik kapcavý (Aegolius funereus) HZ HZ NE E

Lelky (Caprimulgiformes)
69 Lelek obyčajný (Caprimulgus europaeus) H NE E

Krátkonožce (Apodiformes)
70 Dážďovník obyčajný (Apus apus) H §

Krakľovce (Coraciiformes)
71 Rybárik obyčajný (Alcedo atthis) Z HZ LR: nt E
72 Dudok chochlatý (Upupa epops) H? H? VU N

Ďatľovce (Piciformes)
73 Krutohlav obyčajný (Jynx torquilla) H H N
74 Žlna sivá (Picus canus) HZ HZ E
75 Žlna zelená (Picus viridis) HZ HZ §
76 Tesár čierny (Dryocopus martius) HZ HZ E
77 Ďateľ veľký (Dendrocopos major) HZ HZ §
78 Ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus)9 HZ E
79 Ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) HZ HZ E
80 Ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos) HZ HZ LR: nt E
81 Ďateľ malý (Dendrocopos minor) HZ HZ §
82 Ďubník trojprstý (Picoides tridactylus) HZ HZ E

Spevavce (Passeriformes)
83 Škovránik stromový (Lullula arborea) H E
84 Škovránok poľný (Alauda arvensis) H H N
85 Lastovička obyčajná (Hirundo rustica) H H §
86 Belorítka obyčajná (Delichon urbica) H H §
87 Ľabtuška hôrna (Anthus trivialis) H H §
88 Ľabtuška lúčna (Anthus pratensis)5 H? §
89 Trasochvost žltý (Motacilla flava) M LR: lc §
90 Trasochvost horský (Motacilla cinerea) H H §
91 Trasochvost biely (Motacilla alba) H H §
92 Chochláč severský (Bombycilla garrulus) Z Z §S
93 Vodnár obyčajný (Cinclus cinclus) HZ HZ LR: lc §
94 Oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes) HZ HZ §
95 Vrchárka modrá (Prunella modularis) H H §
96 Vrchárka červenkavá (Prunella collaris) Z LR: nt §
97 Červienka obyčajná (Erithacus rubecula) H H §
98 Žltochvost domový (Phoenicurus ochruros) H H §
99 Žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus) H H? LR: nt §
100 Pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra) H H LR: lc §
101 Pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata) H H N
102 Skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe) H H §
103 Skaliar pestrý (Monticola saxatilis)* + N
104 Drozd kolohrivý (Turdus torquatus) H H LR: lc §
105 Drozd čierny (Turdus merula) HZ HZ §
106 Drozd čvíkotavý (Turdus pilaris) HZ HZ §
107 Drozd plavý (Turdus philomelos) H H §
108 Drozd červenkastý (Turdus iliacus) Z §
109 Drozd trskotavý (Turdus viscivorus) HZ HZ §
110 Svrčiak riečny (Locustella fluviatilis) H H §
111 Trsteniarik malý (Acrocephalus schoenobaenus) M §
112 Trsteniarik obyčajný (Acrocephalus palustris) H §
113 Trsteniarik veľký (Acrocephalus arundinaceus) H LR: nt §
114 Sedmohlások obyčajný (Hippolais icterina) H §
115 Penica jarabá (Sylvia nisoria) H H E
116 Penica popolavá (Sylvia curruca) H H §
117 Penica obyčajná (Sylvia communis) H H §
118 Penica slávikovitá (Sylvia borin) H H §
119 Penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla) H H §
120 Kolibkárik sykavý (Phylloscopus sibilatrix) H H §
121 Kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collybita) H H §
122 Kolibkárik spevavý (Phylloscopus trochilus) H H §
123 Králik zlatohlavý (Regulus regulus) HZ HZ §
124 Králik ohnivohlavý (Regulus ignicapillus) H §
125 Muchár sivý (Muscicapa striata) H H N
126 Muchárik malý (Ficedula parva) H H NE E
127 Muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) H H E
128 Mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) HZ HZ §
129 Sýkorka hôrna (Parus palustris) HZ HZ §
130 Sýkorka čiernohlavá (Parus montanus) HZ HZ §
131 Sýkorka chochlatá (Parus cristatus) HZ HZ §
132 Sýkorka uhliarka (Parus ater) HZ HZ §
133 Sýkorka belasá (Parus caeruleus) HZ HZ §
134 Sýkorka veľká (Parus major) HZ HZ §
135 Brhlík obyčajný (Sitta europaea) HZ HZ §
136 Murárik červenokrídly (Tichodroma muraria)* Z LR: nt N
137 Kôrovník dlhprstý (Certhia familiaris) HZ HZ §
138 Kúdelníčka lužná (Remiz pendulinus) + §
139 Vlha obyčajná (Oriolus oriolus) H §
140 Strakoš obyčajný (Lanius collurio) H H E
141 Strakoš veľký (Lanius excubitor) Z Z LR: nt N
142 Sojka obyčajná (Garrulus glandarius) HZ HZ §
143 Škriekavec zlovestný (Perisoreus infaustus)* + §
144 Straka obyčajná (Pica pica) HZ §S
145 Orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes) HZ HZ §
146 Havran čierny (Corvus frugilegus) M §S
147 Vrana obyčajná (Corvus corone) HZ §S
148 Krkavec čierny (Corvus corax) HZ HZ §S
149 Škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) H H §
150 Vrabec domový (Passer domesticus) H HZ §
151 Vrabec poľný (Passer montanus) HZ HZ §
152 Pinka obyčajná (Fringilla coelebs) HZ HZ §

Hmyzožravce (Insectivora) 9
1 Jež bledý (Erinaceus concolor) + + DD N
2 Piskor horský (Sorex alpinus) + + VU N
3 Piskor obyčajný (Sorex araneus) + + N
4 Piskor malý (Sorex minutus) + + N
5 Dulovnica menšia (Neomys anomalus) + + LR: nt N
6 Dulovnica väčšia (Neomys fodiens) + + LR: nt N
7 Bielozúbka bielobruchá (Crocidura leucodon) (+) + LR: lc N
8 Bielozúbka krpatá (Crocidura suaveolens) (+) + LR: lc N
9 Krt obyčajný (Talpa europaea) + +

Netopiere (Chiroptera) 22
10 Podkovár južný (Rhinolophus euryale) LZ Z VU E
11 Podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) LZ Z EN E
12 Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) LKZ Z LR: cd E
13 Netopier Bechsteinov (Myotis bechsteinii) LZ Z LR: lc E
14 Netopier Blythov (Myotis blythii) Z Z LR: cd E
15 Netopier Brandtov (Myotis brandtii) LZ L VU E
16 Netopier pobrežný (Myotis dasycneme) LZ VU E
17 Netopier vodný (Myotis daubentonii) LZ LZ LR: lc E
18 Netopier brvitý (Myotis emarginatus) Z Z VU E
19 Netopier veľký (Myotis myotis) LZ LKZ LR: cd E
20 Netopier fúzatý (Myotis mystacinus) LZ LZ VU E
21 Netopier riasnatý (Myotis nattereri) Z Z LR: nt E
22 Večernica hvízdavá (Pipistrellus pipistrellus)* LZ LR: lc E
23 Raniak stromový (Nyctalus leisleri) L L DD E
24 Raniak hrdzavý (Nyctalus noctula) LZ L LR: lc E
25 Večernica severská (Eptesicus nilssonii) LZ LZ LR: lc E
26 Večernica pozdná (Eptesicus serotinus) LZ L DD E
27 Večernica tmavá (Vespertilio murinus) L L DD E
28 Uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) LZ Z LR: cd E
29 Ucháč svetlý (Plecotus auritus) LZ Z LR: nt E
30 Ucháč sivý (Plecotus austriacus) Z LZ LR: nt E
31 Lietavec sťahovavý (Miniopterus schreibersii) Z CR E

Dvojitozubce (Lagomorpha) 1
32 Zajac poľný (Lepus europaeus) + + LR: lc

Hlodavce (Rodentia) 19
33 Veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) + + LR: lc N
34 Syseľ obyčajný (Spermophilus citellus)* + EN E
35 Hrdziak lesný (Clethrionomys glareolus) + +
36 Hryzec vodný (Arvicola terrestris)
37 Hraboš močiarny (Microtus agrestis)
38 Hraboš poľný (Microtus arvalis) +
39 Hrabošík podzemný (Microtus subterraneus) + +
40 Hrabošík tatranský (Microtus tatricus)* + VU N
41 Myška drobná (Micromys minutus) +
42 Ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius) + +
43 Ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis) + +
44 Ryšavka krovinná (Apodemus sylvaticus) + +
45 Ryšavka malooká [Apodemus uralensis (microps)]
46 Potkan hnedý (Rattus norvegicus) +
47 Myš domová (Mus musculus)
48 Plch sivý (Glis glis) + LR: lc N
49 Pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius) + LR: lc E
50 Plch lesný (Dryomys nitedula) + + LR: nt E
51 Plch záhradný (Eliomys quercinus)*1 (+) EX N
52 Myšovka horská (Sicista betulina) + VU E

Šelmy (Carnivora) 13
53 Vlk (Canis lupus) + + LR: nt ES
54 Líška obyčajná (Vulpes vulpes) + +
55 Medveď hnedý (Ursus arctos) + + LR: cd E
56 Psík medviedikovitý (Nyctereutes procyonoides)2 +
57 Hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea) + + N
58 Lasica obyčajná (Mustela nivalis) + + LR: lc
59 Tchor tmavý (Mustela putorius) + + DD S
60 Kuna skalná (Martes foina) + + DD
61 Kuna lesná (Martes martes) + + DD S
62 Jazvec lesný (Meles meles) + + VU
63 Vydra riečna (Lutra lutra) + + VU E
64 Mačka divá (Felis silvestris) + + VU E
65 Rys ostrovid (Lynx lynx) + + EN E

Párnokopytníky (Artiodactyla) 5
66 Diviak lesný (Sus scrofa) + +
67 Jeleň lesný (Cervus elaphus) + +
68 Los mokraďový (Alces alces) + + EN N
69 Srnec lesný (Capreolus capreolus) + +
70 Kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra)* + + NE (CR) S

Poznámka: Latinská rodová jména, české názvy a internetové odkazy doplnil Sharkan.

««« Předchozí text: Historické fotky Muránskej planiny Následující text: Nedeľná chvíľka poézie - Dušan Valúch »»»

Bohdan Dlouhý | 10.12.2006 Ne 00:17 | NP Muránska planina, Zvířata | trvalý odkaz | tisk