Zvolenský zámok
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Územie na sútoku Hrona a Slatiny, kde dnes stojí mesto Zvolen, bolo osídlené už v mladšej doby kamennej a archeologické nálezy svedčia o tom, že od tých čias tu ľudia žijú nepretržite až dodnes. Predkovia Zvolenčanov najprv žili v rozptýlených osadách na pahorkoch a terasách v záplavovej oblasti oboch riek, pretože tu boli najlepšie podmienky pre poľnohospodársky spôsob života. Až v stredoveku, v súvislosti s rozvojom obchodu, sa osídlenie zjednocuje a pri brode, kadiaľ prechádzala Via magna – Veľká cesta – z Budína do Poľska, vzniká trhová osada. Okolo nej a priľahlého pahorku (na ktorom dnes stojí zámok) sa neskôr sformovalo novoveké mesto.
Zvolenský zámok © Google Earth
Prvá písomná zmienka o Zvolene je z roku 1135. Prvý zvolenský hrad, dnes známy ako Pustý hrad, ležiaci na kopci juhozápadne od dnešného mesta, bol od 11. storočia sídlom novovzniknutej provinčnej správy územia od Hontu cez Liptov až po Oravu, ktoré sa v prvej polovici 13. storočia pretvorilo na Zvolenskú župu (z nej sa v 14. storočí vytvorili župy štyri – okrem Zvolenskej ešte Liptovská, Oravská a Turčianska).
Mestské práva získal Zvolen niekedy v období 1235–1240 (listina sa nezachovala) od kráľa Bela IV., ktorý už od svojho faktického nástupu na trón v roku 1235 (korunovaný bol síce už roku 1214, ale vládol jeho otec Ondrej II.) začal rozsiahlu reformu uhorského kráľovstva, pričom jedným z jej hlavných pilierov bola reforma miest. Belo hromadne udeľoval mestské privilégiá starším i novozakladaným hospodárskym centrám, až kým reformu nezastavil vpád Tatárov v roku 1241. V roku 1243, po svojom návrate z Dalmácie (kam utiekol pred Tatármi), Belo IV. mestské privilégiá Zvolena obnovil a rozšíril.
V druhej polovici 14. storočia bol už Zvolen významným stredovekým mestom. V tej dobe sa nazýval Starý Zvolen, latinsky Vetero Solium, nemecky Alt Sohl; Nový Zvolen bola terajšia Banská Bystrica (možno aj tu niekde sú korene tradičnej nelásky medzi Bystričanmi a Zvolenčanmi, ktorí Bystricu dodnes s obľubou nazývajú Pažravá pri Zvolene
). K jeho ďalšiemu rozvoju výrazne prispel kráľ Ľudovít I. Veľký, ktorému pripadal zvolenský hrad príliš odľahlý a neprístupný a preto si dal v rokoch 1360 – 1382 postaviť na mieste kráľovskej kúrie veľkolepejšie a ľahšie dostupné sídlo – pohodlný poľovnícky zámok.
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Zámok je pôvodne postavený v gotickom slohu podľa vzoru talianskych mestských kastelov. Jeho architektonická koncepcia je v rámci Uhorska novátorská, odkláňa sa od obvyklých dispozícií – pôdorys je pravidelnejší a silueta zámku neobvykle horizontalizovaná. Pôdorysne má tvar pravidelného obdĺžnika so štyrmi krídlami, do vnútorného nádvoria sa otvárajú gotickou arkádou. Na pôvodnej stavbe sa zachovali gotické portály a okná, v časti interiérov sú pôvodné gotické rebrové klenby. Tieto stavebné články formálne vychádzajú z tvaroslovia českej gotiky.
V prízemnej časti stavby bola väčšina priestorov zaklenutá valenou klenbou, nárožné miestnosti na východnej strane mali však pôvodne drevené stropy. Krížové klenby sú v nárožných komorách na západnej strane, kde boli pôvodne veže, a vo veľkej dvorane v prízemí severného krídla.
V 14. a 15. storočí bol Zvolen hlavným zásobovateľom potravín pre obyvateľov významných banských miest Uhorského kráľovstva – Banskú Štiavnicu, Kremnicu a Banskú Bystricu. V 15. storočí mal približne 750 obyvateľov, prevažne slovenskej národnosti. Nemci, ktorí sem prišli v 13. storočí a spočiatku mali správu mesta v rukách, sa asimilovali a o organizovanie mestského života sa delili so slovenským meštianstvom.
Na prelome 15. a 16. storočia (v rokoch 1490 –1510) došlo k prvej veľkej prestavbe zámku (v tom čase v majetku rodiny Thurzovcov) v neskorogotickom slohu. Z tej doby je aj vonkajšie opevnenie so štyrmi okrúhlymi baštami a bránou, ako aj úprava veľkej hranolovej vstupnej veže.
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Za tureckých vojen zohralo mesto významnú úlohu – Zvolen bránil Turkom vstúpiť do oblasti stredoslovenských banských miest a zámok prešiel v polovici 16. storočia ďalšou prestavbou. Gotickú arkádu v nádvorí doplnili renesančnou prístavbou a po odstránení nárožných veží bola pod vedením talianskych majstrov Francesca Pozza a Giovanniho Speciacasa stavba zvýšená o ďalšie dve poschodia, doplnená štymi nárožnými arkierovými vežičkami a ukončená vysokou atikou.
Zvolenský zámok – atika ukončená lastovičími chvostami © lojzo, 2006
Tým získal zámok pevnostný charakter a z vojenských dôvodov bol aj posunutý delový bastión.
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Zvolenský zámok – delový bastión © lojzo, 2006
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Zvolenské mestské hradby pod zámkom © lojzo, 2006
Z tohto obdobia pochádzajú aj čiastočne zachované a rekonštruované hradby a bašty v centre mesta.
Ďalšie stavebné zásahy, ku ktorým došlo v dobe, keď zámok už stratil svoj vojenský význam, nepriniesli už väčšie zmeny do jeho architektúry. Za zmienku stojí len obnova Kráľovskej siene na prvom poschodí západného krídla, do ktorej preniesli barokový drevený kazetový strop z roku 1712 s portrétmi 78 rímskych cisárov a nakoniec zbarokizovanie pôvodne gotickej dvojpodlažnej kaplnky (1784).
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
V rokoch 1894–1906 zámok opravili pod vedením uhorskej pamiatkovej komisie a v 60. rokoch minulého storočia sa uskutočnila pamiatková obnova podľa projektu významného architekta – pamiatkára Karola Chudomelku.
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Zámok bol spočiatku sídlom uhorských kráľov pri ich poľovačkách v tzv. Zvolenskom lese. V rokoch 1440 – 1462 v ňom sídlil Ján Jiskra z Brandýsa. Často sú spomínané pobyty Mateja Korvína, kráľ si Zvolen dosť obľúbil a pobýval tu aj s manželkou Beatrix. Od konca 15.storočia sa zámok stal namiesto Pustého hradu sídlom zvolenského župana a kapitána banských miest. Keď sídlo župy preniesli v 18. storočí do Banskej Bystrice, stratil svoj význam a v roku 1805 ho odkúpil štát. Potom postupne slúžil pre kasárne, rôzne úrady a školy. Po vzniku Československa bol opäť sídlom župy.
Zvolenský zámok © lojzo, 2006
Dnes je zámok Národnou kultúrnou pamiatkou a sídli tu Slovenská národná galéria. Na renesančnom nádvorí sa každoročne v júni koná jediný slovenský divadelný festival pod holým nebom – Zámocké hry zvolenské.
A v auguste 1990 sa tu konala jedna významná svadba. ![]()
Svadba na zámku, 1990
Svadba na zámku, 1990
Použitá literatúra:
Josef Ehm, jaroslav Jelínek, Jaroslav Wagner: Československé hrady a zámky (Orbis, Praha 1972)
Ladislav Šášky: Kamenná krása našich miest (Osveta, Martin 1981)
Vladimír Segeš a kolektív: Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov (SPN, Bratislava 2003)
internet
Prehľad všetkých doteraz spomenutých domčekov nájdete v ľavom menu, pod odkazom Fajné domy.
««« Předchozí text: Papírová archeologie Následující text: Nedeľná chvíľka poézie - Miroslav Válek »»»
lojzo | 25.11.2006 So 22:00 | Fajné domy, Toulky | trvalý odkaz | tisk
Komentáře k textu
Rss komentářů tohoto textu - Formulář pro nový komentářKomentujte co chcete a jak chcete. Jen prosím o dodržování těchto několika pravidel:
1. Nevkládejte vulgární komentáře.
2. Respektujte anonymitu ostatních.
3. Oslovujte ostatní jmény nebo přezdívkami, které si sami zvolili.
Opravdu fajný dům! A zvlášť pro některé, že…
A článek o něm se taky vyvedl, stejně tak fotky.
Mám dotaz k té Pažravé – znamená to, že pažravost je regulérní slovenský výraz?
A těm ozdobám na atice se opravdu říká vlaštovčí ocásky? I v češtině?
[1] Aneris : Pažravosť: Áno. Expresívny, ale spisovný.
Ozdoby na atike: Áno. Vlaštovčí ocasy.
[2] Mířa : Dík.
[4] Sharkan :Jo, přikláním se k Tvému názoru, vypadají tak bohatě…Určitě je tomu tak… ![]()
Veľmi pekné, poučné, obrázkami didakticky vhodne doplnené …. Mám to otázku: čo presne znamená toto „talianskych mestských kastelov“.
[6] Marcel : Taliansky mestský kastel = mestský palác, resp. renesančný zámok. Základnými znakmi sú nádvorie, ktoré je centrom celej dispozície a pravidelný pôdorys (spravidla štvorkrídlový; niekedy len trojkrídlový – potom je nádvorie na štvrtej strane otvorené priamo do záhrady). Keďže stavba je orientovaná dnu do nádvoria, vonkajšie priečelia sú väčšinou jednoduché.
Pěkné!!! Vidím, že jsem tam už dlouho nebyl a bude třeba to někdy napravit. ![]()
[7] lojzo : teda také stavby ako napr. stavali Fugerovci na západnom Slovensku ?(tuším Smelenice ?)
[9] Marcel : No, teraz si ma zaskočil. Smolenice nie, ak myslíš tamojší zámok, to je niečo úplne iné; ale možno tam majú okrem zámku niečo čo nepoznám.
Renesančný (a Fuggerovský) je Červený Kameň, možno si myslel ten, ale to je viac pevnosť než kastel / zámok.
Na Slovensku majú k tomu (okrem Zvolena) najbližšie kaštiele v Markušovciach a Fričovciach, starý kaštieľ v Radvani (dnes BB), Topolčianky (ale tam je záhradné priečelie dostavané v klasicizme a to dosť mýli) a Bytča (tú vám tu v decembri predstavím).
[10] lojzo : Gratuluji k tisícímu komentáři a postupu do první ligy. ![]()
[11] Sharkan : Ďakujem. Hneď idem kúpiť šampanské… A žeby som ho slávnostne hodil o stenu zvolenského zámku? ![]()
[12] lojzo : Šampaňské se otvírá sekerkou nebo lyží
V tomhle případě by šla taky použít kolejnice ze zvolenského nádraží ![]()
[10] lojzo : jasne, že som myslel Červený Kameň a pomýliíl sa. Ďakujem za ďalšie informácie Sharkan napsal/a: tisícímu komentáři
tu sa počítajú komentáre? Sú za to nejaké odmeny? Koncoročné?
[15] Marcel : Veru, musíš sa zmieriť s tým, že raz ti tu niekto všetko spočíta…
Odmeny sú dobrovoľné a hlavne samoobslužné. ![]()
Sharkan napsal/a: na těch svatebních fotkách, to budou asi majitelé
Tomu neverím. Toho chlapa poznám, je z Pažravej. Takému by Zvolenčania zámok nepredali.
![]()
[19] SV : Ano. Už je to tak, každý dobrý skutek bývá po zásluze potrestán… ![]()
[15] Marcel : Počty komentářů a další čísla najdeš ve Statistice (vlevo nahoře na liště). Cílové prémie vyhlášené nejsou. ![]()
[25] SV : To neboli prémie. To bolo Sharkanovo pozvanie vďaka fotohonoráru.
A ozaj, kedy teda ideme do Brna? ![]()
lojzo napsal/a: Sharkanovo pozvanie vďaka fotohonoráru
Taky si to pamatuju…
Kdyby se Sharkan k tomu neměl, tak vás zvu já, mám na cestě taky jeden fotohonorář
Tak se sbalte a dojeďte! ![]()
Aneris napsal/a: mám na cestě taky jeden fotohonorář
A fotila si ty alebo fotili teba?
každopádne sem s fotkami! ![]()
Kupte si příští rok (možná) učebnici vlastivědy pro první stupeň ZŠ ![]()
[32] Aneris : U nás sa predávajú len tie o našej polovičke vlasti. ![]()
[34] SV : Na jedné je karlovarské vřídlo a na druhé… už fakt nevím… Vyřizovalo se to někdy v září, smlouva mi přišla minulý týden. Takže ten tučný honorář očekávám někdy na Velikonoce ![]()
Aneris napsal/a: někdy na Velikonoce
… to ale nic nemění na tom pozvání ![]()
[36] Aneris : Rovno ťa potom prídeme aj vyšibať… aj ti zagratulujeme, ak sa nemýlim. Hihihihi… 
[37] lojzo : A sakra… no, ještě si to teda rozmyslím…
![]()
[33] lojzo : Pozoruhodné. Já jen doufám, že českým dětem nebyl zatajen Mojmír a Pribina. A co říkáte na Slovensku Zikmundovi, lišce ryšavé? Po Čechách se teď povídá, že to byl hodný strýček. ![]()
[39] Jago : Zatajení neboli. Ale stále je tu nejako vyzdvihovaný Svätopluk. Akurát minulý týždeň som synovi rozprával, aký to bol papľuh…
A Žigmund bol u nás na tom vždy lepšie ako u vás. Ako uhorský kráľ bol úspešnejší než v Čechách. My sme Mistra Jana nemali… ![]()
Jago napsal/a: doufám, že českým dětem nebyl zatajen Mojmír a Pribina
Aha, najprv píšem a potom poriadne čítam… Takže či boli zatajení českým deťom, neviem. ![]()
lojzo napsal/a: papľuh
Ještě že existuje online slovensko – český slovník! Tomuhle jsem bez pomoci opravdu neporozuměla ![]()
[41] lojzo : Zato jsme si v Čechách minulý týden připomněli, že před 90 lety zemřel František Josef I. ![]()
(42) Aj v Rakusku si nieco take pripominali a celeho ho analyzovali ![]()
[46] Jago : Jawohl! God save the Queen (her fascist regime, she aint no human being, there is no future in englands dreaming…). Copak hezkého si asi lidi zpívali o Franzovi Josefovi I. ? ![]()
[47] Aneris : Zachovej nám, Hospodine, císaře a naši zem, dej, ať z víry moc mu plyne, ať je moudrým vladařem. Chraňme vždy koruny jeho proti nepřátelům všem, osud trůnu habsburského Rakouska je osudem.
Ona je to vůbec nějak moc populární písnička, to nám ten Haydn neměl dělat. Když se vezme, že se na to zpívá i „Deutschland, Deutschland über alles, über alles an der Welt…“ a dnešní spolkoví Němci se staví do pozoru, pějíce zase jiná slova…
[28] Aneris : To víte, že si to pamatuji. Zvlášť, když mi to občas připomenete.
Přijeďte, pozvání pro pět nejukecanějších platí jen do 31.7.2007 ![]()
Jago napsal/a: moc populární písnička
To jsem ani nevěděla, jakou má taková jedna hymna historii
Dneska si zpívají „Einigkeit und Recht und Freiheit“ a vlastně je to pořád jedna melodie… Nebyl Haydn trochu jako John Lennon své doby?
(49) "Když se vezme, že se na to zpívá i „Deutschland, Deutschland über alles, über alles an der Welt…“ .….tak mi z toho zacina byt akosi nevolno…... ![]()
[52] Aneris : To zprofanovali až fašisti. To co mají Němci jako hymnu teď, je třetí sloka Písně Němců (Das Lied der Deutschen) a „Deutschland, Deutschland über alles“ je její první sloka. Alespoň Wikipedie to tak tvrdí ![]()
[55] lojzo : Buďme rádi, že už se ustálili na jedné zemi a jedné hymně…
Ale nakonec nám všem zůstane Óda na radost a o národních hymnách si budeme moct nechat jenom zdát. Takže si užívejme hledání vlastního domova a blesků nad Tatrami ![]()
Poučné: najprv encyklopédia zvolenkého zámku a potom stručný prehľad vývoja nemeckej hymny. Vďačím Sharkanovi, že ma sem pustil, som zo dňa na deň múdrejší ![]()
[58] Marcel : Ako si len mohol žiť až doteraz bez týchto životne dôležitých informácií??? ![]()
[59] lojzo : no veď mne sa zdalo, minimálne od skončenia základnej školy, že mi niečo chýba, teraz už viem, prečo som bol tu dlhu dobu taký nesvoj 
[61] Aneris : A ještě lépe: Sharkanův deníček na každý monitor! Now! ![]()
[48] Aneris : To spieva kto? Poučte úbohého hudobného analfabeta…
[63] lojzo : Jo, tak to já nevím. Možná nějaký britský republikán, ne-li přímo renegát. ![]()
[63] lojzo : Sharkanovou cenzurou neprošel název té kapely, takže opisem – legendární britská punková kapela která uspěla možná víc než díky své „hudbě“ díky šikovnému manažerovi Malcolm McLarenovi. Konec 70. let v Británii, „anarchie v UK“, „slovo které bylo příčinou neuveřejnění minulého komentáře“ & drugs & rock'n'roll. Kapela existovala krátce, ale do „dějin populární hudby“ se zapsala nesmazatelně ![]()
Nádavkem God save the queen i s českým překladem
Tolik malé kulturní okénko.
[65] Aneris : Tak to cenzurované „four-letters-word“ si dovedu živě představit. ![]()
[66] Aneris : Tak som ten komentár s názvom odkryl, aj keď neviem, či som tým nepokazil čaro tvojho ďalšieho vysvetľovania.
[68] Jago : Nevieš, ako vidíš… 
[69] lojzo : Máš recht. To je ale trouba, ten e-cenzor! No, mně se jednou stalo něco podobného, když jsem se chtěl podívat na informace o Gruzii (anglicky Georgia) a nebyly mi poskytnuty, protože e-cenzor našel v názvu skryté slovo „orgie“.
Aneris napsal/a: Takže ten tučný honorář očekávám někdy na Velikonoce
Ako to vyzerá, už môžeme prísť na tie zákusky? ![]()
[72] lojzo : No hej… Ten honorář už jsem sice stačila prošustrovat, ale stále platí, že jste zváni ![]()
Aneris napsal/a: Ten honorář už jsem sice stačila prošustrovat
Prišiel nečakane skôr, alebo si taká rýchla? ![]()
[75] lojzo : Přišel asi před měsícem, ale vzhledem k jeho výši mi nečinilo potíže se ho „zbavit“ ![]()
Sharkan napsal/a: To víte, že si to pamatuji. Zvlášť, když mi to občas připomenete.
Přijeďte, pozvání pro pět nejukecanějších platí jen do 31.7.2007
Dokelu! Tak sme tie zákusky nakoniec prepásli… (ksichtík veľmi sklamaný)
[6] Marcel : Castellum- opevnene miesto pevnost, pevnostka castrum-hrad ![]()
Tento deníček pohání Redakční systém pro blog, autorkou tohoto vzhledu je Charlotte (2005). Nové úpravy, chyby a zmatky vnesl Sharkan. :)

