lojzove brnenské potulky

Bol som sa nedávno potúlať (no, pravdupovediac, výstižnejšie by bolo napísať „povoziť sa“) po Brne. Som typ, čo si dobíja energiu v mestách a Brno patrí medzi tie, čo mi akurát vyhovujú. Tentoraz som si program a trasu neurčoval sám, bol to taký organizovaný výlet za brnenskou architektúrou posledných rokov – veľmi príjemná obzeračka (druhým cieľom bola Lednice, tam to bola predovšetkým ochutnávačka ).

Tak som vám pripravil takú malú fotoreportáž – ale vopred alibisticky upozorňujem, že všetky fotky sú výhradne dokumentačné, zvláště pak některé. Tož pohleďte:

Takto by dnes videl Brno Fritz Tugendhat © lojzo, 2006

Vila Tugendhat

No, nie je to síce barák z posledných rokov, ale obísť sa proste nedá. Nadčasová vila z roku 1930 (autor Ludwig Mies van der Rohe), na krásnom pozemku s výhľadom na mesto (až mám tendenciu povedať, že dnes už vzrastlé stromy v záhrade zavadzajú vo výhľade ). Stavebné náklady vily vraj boli v porovnaní s okolitými vilkami (a to tiež nie sú nejaké búdy) tridsaťkrát vyššie. Keď si človek uvedomí, že pôdorys vily Tugendhat je takmer 20×40 metrov a dom má tri podlažia (a zoberie do úvahy na tú dobu vysoko nadštandardné technické vybavenie – klimatizácia, elektricky zasúvané sklené steny…), je to vlastne pochopiteľná suma. Bývanie v tomto dome asi muselo byť celkom príjemné. Prekvapil ma ale fakt, že vo vile pri jej rozľahlosti nie je žiadna izba pre hostí. So životným štýlom majiteľov sa asi „hosť do domu“ – aspoň čo sa týka prenocovania – nezlučoval…

Vila Tugendhat. Foto © lojzo, 2006

Model vily. Foto © lojzo, 2006

Pohľad od ulice. Úprimne povedané – nič moc. Foto © lojzo, 2006

Vnútorný priestor s onyxovou deliacou stenou. Slniečko žiaľ nesvietilo, takže svetelné efekty polopriehľadnej steny sme si nevychutnali. Foto © lojzo, 2006

Jeden z krásnych zachovaných detailov – dverná zarážka. Mies bol majstrom detailu. Foto © lojzo, 2006

Elegantný priestor schodiska a dôkaz úpadku remesiel za socíku: Pôvodné ohýbané matované sklá boli nahradené rovnými platňami plexiskla s polovičnou šírkou. (Niečo podobné som si všimol v pasáži Alfa – pôvodné ohýbané sklá oblých rohov výkladných skríň sa zachovali málokde.) Foto © lojzo, 2006

Pôvodné svietidlo síce pripomína tortovú formu, ale čistý dizajn zaujme aj dnes. Foto © lojzo, 2006

Čo ma ale prekvapilo najviac, je súčasný stav tohto fajného domu, zapísaného aj do Zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO. Socializmus sa na ňom dosť výrazne podpísal (aj keď je vlastne prekvapivé, koľko z pôvodných konštrukcií a detailov sa zachovalo – veď ani fašisti ani komunisti asi úctu k majetku židovského továrnika a veľkoobchodníka nepociťovali) a posledná „rekonštrukcia“ prebehla evidentne „akožným“ štýlom (hlavne aby sa to podobalo) a zaplnila vilu nevzhľadnými nahrážkami kadečoho – od podláh po svietidlá.

„Drobná“ statická porucha. Foto © lojzo, 2006

Fajný strom miestneho významu v záhrade vily. Foto © lojzo, 2006

Architektonický pohľad na vilu nájdete tu, pekne ju má zosumarizovanú Aneris, ktorá vám určite v komentároch doporučí aj iné linky (a už sa teším na dobu, keď vilku kúpi a pozve ma na návštevu ).

Lávka pre chodcov na Kolišti

Lávka pre chodcov na Kolišti. Foto © lojzo, 2006

Lávka pre chodcov na Kolišti. Foto © lojzo, 2006

Lávka pre peších, dokončená v roku 1998 (autorkou je Eva Jiřičná – dnes svetoznáma architektka, emigrovala z ČSSR v roku 1968 do Veľkej Británie). Pre autorku typický hi-tech štýl, elegantne vyriešená statická schéma. Lávka je dlhá spolu 245 metrov (z toho 180 m vo vnútrobloku a 65 nad frekventovanou ulicou. Zaujali ma dve veci: Jednak fakt, že celá vnútrobloková časť je trasovaná tak, že rešpektuje (a obchádza) jestvujúci strom – to bohužiaľ nebýva samozrejmosťou. Druhak to, že lávka stojí na pozemkoch štyroch či piatich rôznych vlastníkov – také stavby sú tiež pomerne vzácnymi výnimkami a dokážem si predstaviť, koľko námahy asi stálo stavebné konanie. „Drobnou“ chybičkou je, že lávka začína (alebo končí – podľa toho, odkiaľ kam idete ) pri vstupe do obchodného centra a mimo jeho otváracích hodín je prakticky nepoužiteľná…

Lávka obchádza strom. Foto © lojzo, 2006

Polyfunčný dom Omega na Náměstí Svobody

Omega. Foto © lojzo, 2006

Stavba tandemu Kuba – Pilař (už som ich spomínal tu) z roku 2005, umiestnená každému na očiach „vo výkladnej skrini“ mesta – a tým pádom častý a obľúbený predmet diskusií. Už som ju tu kdesi komentoval, takže resumé: Nie je to práve my cup of tea, ale tvrdím, že Námestie Svobody takúto stavbu znesie. V tomto priestore sú prezentované prakticky kompletné dejiny architektúry a napriek tomu (alebo práve preto?) nestratil svoj charakter. Existujú tu vedľa seba také rozdielne baráky, že podľa mňa ani Omega nevadí trebárs krásnym karyatídam… (to sú tí štyria siláci s navretými kŕčovými žilami)

Karyatídy – Dům u čtyř mamlasů. Foto © lojzo, 2006

…susedného klasicistného domu. Viac mi na samotnej Omege vadí nekomunikatívnosť fasády a interiéru – nemám pocit, že by tvaroslovie vnútorného priestoru nejako súviselo s exteriérom. Ale keďže som dovnútra len na chvíľu nakukol, možno som niečo prehliadol…

Ale každopádne mi je bližšia menej vyzývavá a pokornejšia architektúra. Na Námestí Svobody ma viac zaujala fasáda rekonštruovaného objektu Humanic-u o dva domy vyššie (Ateliér RAW – Tomáš Rusín, Ivan Wahla, Petr Mutina, Jan Tesárek, 2001).

Humanic. Foto © lojzo, 2006

Napriek výraznej farebnosti si fasáda zachovala klasické členenie (parter – telo – rímsa), akurát by sa mi snáď žiadalo trochu opticky rozčleniť vysokú plochu nad vrchnými oknami. A od týchto istých pánov je neďaleho pekný interiér – Café Onyx na Zámečnické ulici (2004). Tu sa evidentne prejavil duchovný vplyv vily Tugendhat – priestoru dominuje onyxová stena, ktorej zadné podsvietenie je dokonca riadené počítačom.

Café Onyx. Foto © lojzo, 2006

Špalíček

Velký Špalíček. Foto © lojzo, 2006

Velký Špalíček. Foto © lojzo, 2006

Tento objekt sa tiež nedá obísť, ale žiaľ z opačného dôvodu ako Tugendhat: Podľa mňa je to „nádherný“ príklad agresívnej architektúry. Obchodné centrum, zahľadené do seba, úporne ignorujúce všetko okolo. Opticky aj prevádzkovo si uzurpovalo si priestor Dominikánskeho námestia – na mieste, kde by človek očakával pekne riešené nárožie, sa škľabí rozďavený vjazd do podzemných garáží. A pritom architektúra objektu samotného nie je zlá – ale patrí niekam inam.

Kúpalisko na Kravej Hore

Kúpalisko, Kravia Hora. Foto © lojzo, 2006

Kúpalisko, Kravia Hora – vonkajší bazén. Foto © lojzo, 2006

Tak táto stavba ma dostala. Krásny, výrazovo čistý objekt (Ateliér D.R.N.H. – Antonín Novák a kolektív, 2002–2004) s jasným tvaroslovím. Jednoznačný dojem – ľahkosť a vzdušnosť. Všetko je štýlovo dokonale zosúladené – až sa bojím, že funčno-prevádzkové riešenie muselo byť prispôsobené forme (vy, čo ste sa tam boli kúpať, napíšte ako tá stavba funguje). A samozrejme materiály – nie je zatiaľ veľa verejných bazénov, riešených ako nerezové vane…

Kúpalisko, Kravia Hora – kryté bazény. Foto © lojzo, 2006

Kúpalisko, Kravia Hora – éterický interiér. Foto © lojzo, 2006

A to miesto! Nechápem, ako sa mohla takáto lokalita až dodnes zachovať pre rekreačnú funkciu – kúpalisko malo byť predsa už dávno zrušené a tieto lukratívne pozemky zastavané zbohatlíckymi vilami – toto je ideálne miesto pre ďalšiu vilu Tugendhat (Aneris, rozmýšľaj o tom! ).

Kúpalisko, Kravia Hora – výhľad na Špilberk. Foto © lojzo, 2006

Ešte záverečné zhrnutie: Mám dojem, že v Brne veľmi dobre funguje stavebný úrad. Celé mesto si zachovalo pôvodné merítko a charakter – novostavby a dostavby v prelukách rešpektujú okolie, výška ríms uličnej zástavby je málokde narušená. Na rozdiel od rovnako veľkej Bratislavy, kde v posledných rokoch prebiehajú nevyhlásené preteky investorov, kto bude mať v centre vyšší barák, brnenská panoráma nie je podobnými aktivitami výraznejšie narušená (začalo to už v tridsiatych rokoch 20. storočia – Baťovo Centrum bolo pripravované ako 30-poschodový mrakodrap, základy sú tak dokonca zrealizované, ale ani peniaze tohto veľkopodnikateľa nezaúčinkovali – našťastie pre Brno i Zlín, kam sa potom jeho aktivity presunuli).

Tak. To je všetko, čo som stihol. Nabudúce sa do Brna chystám za secesiou.

Prehľad všetkých doteraz spomenutých domčekov nájdete v ľavom menu, pod odkazom Fajné domy.

««« Předchozí text: Sasanka hajní / Veternica hájna (Anemonoides nemorosa) Následující text: Fotopozvánka do Lednice na Moravě »»»

lojzo | 12.10.2006 Čt 11:00 | Fajné domy, Toulky | trvalý odkaz | tisk