Výprava za kameňožrútom jadranským
Zatiaľ čo kameňožrút zelený, objavený českým vedcom Pavlom Chrastinom je našej verejnosti pomerne dobre známy a jeho výskyt na našom (ehm, vašom
) území je už dávnejšie zdokumentovaný (napr. Karel Kryl v sedemdesiatych rokoch minulého storočia uvádza: V Kamenicích na potoce pásol Jano jeleny, chodíval mu na ovoce kamenožrout zelený…), povedomie o jeho najbližšom príbuznom – kameňožrútovi jadranskom – je žalostné: Tento živočích je u nás prakticky neznámy.
Výskumníci pri terénnom prieskume © lojzo, 2006
(Tento fakt samozrejme nie je ničím prekvapujúcim v prípade bežného zoológa, ktorého rozhľad je obmedzený oficiálnou vedou; kameňožrút jadranský je však doteraz neznámym aj u širokej verejnosti, ktorá už dávno pomerne dobre pozná yetiho, nessie, ogopogo a dokonca v poslednej dobe sa výrazne zvýšilo percento ľudí, ktorí sú oboznámení s existenciou jašterice snežnej!)
U podvodného výskumu je plánovanie veľmi dôležité © lojzo, 2006
Nepochybne k jeho neznámosti u nás významnou mierou prispieva aj fakt, že tento tvor je jadranským endemitom a jeho výskyt na našom území je prakticky vylúčený.
V odbornej literatúre, vydanej na našom území sa prvá zmienka o kameňožrútovi jadranskom (Petrofagus adriaticae) objavila presne pred sto rokmi (1906; pochopiteľne v nemčine – Adriatischer Felsenfresser), následný sľubne sa rozvíjajúci výskum (financovaný do veľkej miery c. a k. armádou, ktorá zamýšľala využívať kameňožrúty na narúšanie nepriateľských opevnení) bol násilne prerušený vplyvom politickej situácie (prvá svetová vojna, následný rozpad rakúsko-uhorskej monarchie, neskôr roztržka medzi socialistickým Československom a Juhosláviou „krvavého psa Tita“). Pretože rakúsko-uhorská kameňožrútológia bola svetovo uznávaným pojmom, pokúsili sme sa pri príležitosti tohoto okrúhleho jubilea počas minulého predĺženého víkendu nadviazať na jej úspechy a podnikli sme prieskumnú vedeckú výpravu priamo na miesto predpokladaného výskytu tohto zaujímavého živočícha – na chorvátsky ostrov Pag.
Takýto charakter prostredia kameňožrút obľubuje najviac © lojzo, 2006
Kameňožrút jadranský je veľmi zaujímavý živočích. V prvom rade je treba povedať, že všetky informácie o ňom sú nepotvrdené a že v jeho nasledujúcom popise by v každej vete malo byť „zrejme“, „pravdepodobne“, „možno“ alebo „predpokladá sa, že“. Nebudem to tam písať z priestorových dôvodov (priestor, vyhradený tomuto denníčku na serveri je limitovaný). Takže: Kameňožrút jadranský prežije väčšinu svojho života v mori (výnimkou je doba párenia, ktoré prebieha na súši). Ako naznačuje jeho názov, hlavnou (a s vysokou pravdepodobnosťou jedinou) potravou sú kamene, hlavne vápenec (čo sa týka mineralogického zloženia jeho stravy, tu zatiaľ tápame, nakoľko medzi aktívnymi kameňožrútológmi nie je žiadny geológ – bude zrejme potrebné počkať na vznik kryptogeológie ako seriózneho vedného odboru). Vzhľad tohoto živočícha je zatiaľ pomerne nejasný, resp. názory kapacít odboru sa výrazne rozchádzajú – zhodujú sa len na fakte, že kameňožrút nemá žiadne končatiny ani plutvy a pod morskou hladinou sa pohybuje buď vlnivým pohybom tela (to v prípade, ak je tvar tela hadovitý) alebo plachtením (v prípade, ak je tvar jeho tela ploský). Na súši je jeho pohyb zabezpečený výhradne prácou čeľustí – kameňožrút sa jednoducho cez terén prehrýza, čím vznikajú chodbičky v horninách, ktoré sú preňho tak charakteristické.
Typické stopy kameňožrúta jadranského – Petrofagus adriaticae © lojzo, 2006
Hoci sú stopy výskytu kameňožrúta veľmi rozšírené a domorodci sa s nimi stretávajú prakticky neustále, vzhľad živočícha je aj pre nich veľkou neznámou. Jeho plachosť je takmer absolútna a okrem toho zrejme dokáže svoje telo zpriehľadniť, takže viditeľné zostanú len kamene v tráviacom trakte a tie človek nerozozná od okolitých minerálov.

Vzhľadom na nezastuputeľný význam kameňožrúta pre morský biotop sa v Chorvátsku i Taliansku (v Albánsku jeho výskyt zatiaľ nebol potvrdený) už dávno uvažuje o jeho zaradení na zoznam chránených živočíchov, bohužiaľ kým chýbajú overené údaje o jeho spôsobe života, to z administratívnych (či skôr byrokratických) dôvodov nie je možné. Chorvátski domorodci si však kameňožrúta vysoko cenia (iste k tomu prispieva aj to, že jeho trus je vyhľadávaným stavebným materiálom) a budujú preňho akési krmelce v podobe kamenných múrikov, dlhých aj niekoľko sto metrov, ktorými sa kameňožrúty prehrýzajú od morskej hladiny až k obľúbeným miestam párenia na vrcholoch pahorkov.
Dobre viditeľné línie kamenných krmelcov pre kameňožrúty © lojzo, 2006
Trus kameňožrútov je vyhľadávaným stavebným materiálom © lojzo, 2006
Stopy rituálneho zápasu mladých samcov kameňožrúta na mieste párenia © lojzo, 2006
Čo sa týka samotnej našej výpravy, jej výsledky naplnili naše očakávania: Kameňožrúta samotného sme sice nezahliadli (ale vzhľadom na vyššie uvedené sme to ani reálne neočakávali), ale mali sme príležitosť pozorovať a skúmať jeho prirodzené prostredie a početné stopy jeho života. Verím, že nasledujúce pripravované výpravy ešte viac prispejú k lepšej znalosti tohto jedinečného tvora.
A na záver niekoľko snímkov z priebehu výskumnej výpravy:
Prostredie ostrova Pag bolo veľmi inšpiratívne © lojzo, 2006
Expedičné vozidlá na mieste terénnych výskumov © lojzo, 2006
Výskum bol občas skutočne vyčerpávajúci – najmä pre mladšie výskumníčky © lojzo, 2006

Od zodpovednej práce nás samozrejme neodradila ani nepriazeň počasia © lojzo, 2006

Príprava na ponor – vpravo výskumník lojzo © joja, 2006
Miestna fauna nebrala náš výskum príliš vážne – niektorí jedinci sa nám neustále chechtali © lojzo, 2006
««« Předchozí text: S macom pri kukurici Následující text: Nejkrásnější strom Zvolena »»»
lojzo | 22.9.2006 Pá 14:45 | Toulky, Zvířata, Spod hladiny | trvalý odkaz | tisk
Komentáře k textu
Rss komentářů tohoto textu - Formulář pro nový komentářKomentujte co chcete a jak chcete. Jen prosím o dodržování těchto několika pravidel:
1. Nevkládejte vulgární komentáře.
2. Respektujte anonymitu ostatních.
3. Oslovujte ostatní jmény nebo přezdívkami, které si sami zvolili.
Lojzo, předem bych ráda uvedla, že si velice vážím Vaší výzkumné práce.
Bohužel nemohu souhlasit s tím, že by kamenožout byl čistě jadranským endemitem. Stopy po jeho hryzací činnosti byly před pár lety nalezeny i na pobřeží Atlantiku. Specializované týmy vědců a nadšenců z celého světa si lámou hlavu, jakým způsobem se tam kamenožorut ze svého původního teritoria dostal.
Existují v zásadě tři teorie:
- obeplul Afriku přes Suezský průplav, dolů na jih podél pobřeží, dále zpět na sever až k pobřeží Maroka (tato varianta je ale již téměř vyvrácena argumentem, že kamenožout neumí ve vodě prudce zahýbat a tudíž by nezvládl zatáčku u mysu Dobré naděje)
- vydal se jednodušší cestou přes Středozemní moře a Gibraltar (ovšem zde pro něj existuje jisté riziko infekce velmi nakažlivým španělským temperamentem – pro kamenožrouta letální záležitost)
- nejsmělejší teorie naznačuje, že kamenožrout je schopen se „prehrýzť“ přes velmi silné vrstvy minerálního podloží a vlivná skupina vědců z Číny vehementně prosazuje názor, že kamenožrout se prostě prohryzal přes Afriku.
Ať už je to jakkoliv, věřím, že nové poznatky stran tohoto velice zajímavého živočicha na sebe nedají dlouho čekat!
Dalšímu výzkumu ZDAR!
[2] Aneris : Ďakujem váženej kolegyni za podnetný príspevok.
Čo sa týka prehryzenia sa Afrikou, je to veľmi pravdepodobné, nakoľko je všeobecne známe, že jej geologické podložie je silne erodované koreňmi baobabov.
Naskýta sa však aj druhá možnosť, a síce že na atlantickom pobreží sa vyskytuje iný druh kameňožrúta, napr. Petrofagus hispanicae.
[1] Ďuri : + [2] Aneris : Pri najbližšej výprave vás oboch radi uvítame v našom výskumnom tíme, či už ako členov, alebo ako sponzorov. ![]()
lojzo napsal/a: ako sponzorov
Na podporu přístí výpravy jsem ochotná věnovat jeden pravý stříbrný kutnohorský groš ![]()
přečetl jsem si se zájmem tvé pojednání o kamenožroutovi jadranském (dále jen KJ) a musím doplnit resp. poopravit některé výsledky vašeho bádání: Tak zaprvé: Hlásáš naprosto překonaný a vědou již dávno zavržený způsob metabolismu KJ. Jako nezvratnou pravdu uvádíš, že žere kamení, převážně vápenec. Žere, pravda, ale netráví! Pozřenou drcenou horninu využívá jednak k rozmělňování požité organické potravy (obdoba písku v husím voleti), jednak k neutralizaci žaludečního obsahu v případě, že dojde k jeho překyselení (obdoba vápnění kyselých půd nebo aplikace užívací sody). Není divu, protože sežere každý fujtajbl, který v moři najde, včetně PET láhví a produktů fy Imrvére. Jeho přínos k ekologii Jadranu je tak nesporný. Za druhé: Správně uvádíš, že KJ nemá žádné končetiny. S tím je ovšem na štíru tvá interpretace narušené horniny jako stop rituálního tance mladých samců. Čím je nadělali, když nemají nohy? Myslím, že ses nechal zaslepit badatelským zaujetím a nevšiml sis, že jde o otisky běháků místní slepice, která tyto samce při jejich reji sezobla. (Následovalo vole atd.) Za třetí: Měls uvést, že zobrazené dírky v hornině mají ve skutečnosti v průměru dobré dva metry. Za čtvrté: Senzacechtivá veřejnost tj. já by ráda znala podrobnosti ze života oné mladé výskumníčky. Přiznej si, že v tomto směru jsi svůj referát poněkud odflákl. Ale jinak je to pěkné a jestli vymyslím nějaké další závažné koniny, tak se o ně s vámi podělím. P.S. A baobaby nech na pokoji!
Jo a ještě něco: Felsenfresseer je toporný kalk slovenského „skaložrúta“. Správně to mělo být (Kalk)Steinfresser. ![]()
[5] Aneris : No čo už s vami? Teda aj ja „ako sponzor“ venujem jeden ľavý strieborný kutnohorský groš. ![]()
[8] Ďuri : lojzo – to už jsou dva groše, jeden pravý a jeden levý… Ještě by se hodil nějaký grant z ministerstva…. že jo…. ![]()
[9] Aneris : Jo! A můžete si říkat Děti kapitána Granta! Grantu se vám zachtělo, holoubkové?! ![]()
[10] Jago : Jen dva prstíčky si ohřejeme, hned zase půjdeme… ![]()
[6] Jago : Takto sa dohodnime: Ja nechám na pokoji baobaby a ty sa nestaraj o mladé výskumníčky, dobre? Samozrejme ak by to malo ohroziť ten grant, tak som prístupný istým kompromisom… ![]()
[5] Aneris : + [9] Aneris : To rád prijmem, mojou ďalšou úchylkou sú mince.
[10] Jago : Inak som si istý, že pridelenie grantu by výrazne podporilo tvoje (inak značne nevedecké) názory na KJ.
A čo sa týka rituálneho tanca, tie stopy sú spôsobené samozrejme zubami. Keby si počul to škrípanie, ani na okamih by si nepochyboval!
lojzo napsal/a: zubami
Zubami? Rituální tanec mladých samců (kamenožrouta) si představuji jako tanec k ohromení mladých samic. Ale že by nějaký samec někdy ohromoval chrupem…. No… věřme odborníkům na kamenožrouty ![]()
Aneris napsal/a: Ale že by nějaký samec někdy ohromoval chrupem
A myslíš, že načo sa vyrábajú bieliace zubné pasty? ![]()
Ale oni tým chrupom neohromujú, len škrípaním lákajú samičky. Keď je samček zahryznutý do skaly, ohromuje svojou vztýčenou pózou – to je ti už bližšie? ![]()
lojzo napsal/a: načo sa vyrábajú bieliace zubné pasty
Moje zubařka tvrdí, že na poškrábání skloviny a nahnání pacientů do ordinací ![]()
lojzo napsal/a: to je ti už bližšie
Ahaaa… tak takhle… Děkuji za objasnění ![]()
Aneris napsal/a: že by nějaký samec někdy ohromoval chrupem
Tuhle jsem viděl na obrázku nějakého vajdu a ten měl všechny zuby zlaté. A dobře 150 kg… To už se blíží KJ… ![]()
lojzo napsal/a: Inak som si istý, že pridelenie grantu by výrazne podporilo tvoje (inak značne nevedecké) názory na KJ
To byl skvělý nápad s tím grantem! Jeden jsem si udělil a v neděli vyrážím na osm dní na Krym po stopách KK (kamenožrouta krymského – petrofagos chersonessis), což je bratranec KJ ze 4. kolena. Po návratu sdělím výsledek pátrání.
![]()
Nuž tak budeme držať palce. Je načase oboznámiť verejnosť s týmito zaujímavými živočíchmi podrobnejšie. (Medzi nami – mám podozrenie, že ich telá môžu byť stavané na báze kremíka namiesto uhlíka.)
[21] lojzo : Že by to byli nějací příbuzní od Polovodičů???
[21] lojzo : Když já preferuji spíš uhlíkaté sloučeniny – např CH3CH2OH. Když je správně stupňovitá (40 % podle Mendělejeva), tak by člověk i kameny hryzal. ![]()
[23] Aneris : Jediný Polovodič, kterého jsem znal, byl nějaký Kondr, a to byl lempl za každého režimu. ![]()
[24] Jago : Ahá, tak preto ten Sajúz nerušímyj, tam majú tie správne stupne…
[25] Aneris : No jo, ale takhle to zní vznešeněji. BTW: o ausgerechnet 40 % lihu ve vodce se údajně přičinil Mendělejev. Napsal prý na to téma doktorskou práci… ![]()
Když už je řeč o Limonádníkovi – nebyl on ten Grimpo (Hlinomaz) nějaký předchůdce kamenožrouta?
Jago napsal/a: Grimpo (Hlinomaz) nějaký předchůdce kamenožrouta?
…možná… asi začínal sklem, kameny až později… ![]()
lojzo napsal/a: tak preto ten Sajúz nerušímyj
Tohle je sice na Ukrajině, ale poměry jsou v podstatě stejné jako na mátušce Rusi.
[29] Aneris : Vlastně on rozkousal taky housle, že jo… Takže sklo a dřevo. Kámen až ve vyšším vývojovém stádiu. ![]()
[31] Aneris : Já myslím, že sklo lze uznat za kámen – viz např. obsidián, to je vlastně taky sklo. Ty housle se tam nějak připletly… Ostatně primitivnější formy KJ prý žraly i dřevo (viz Lojzova narážka na kořeny baobabu). ![]()
Moc hezky si tady povídáte…
Jen nevím, jestli je vhodné podobnými řečmi oslabovat tak zásadní a vynikající text, který jistojistě posunuje hranice kryptozoologie (a nejen jí) o takový kus kupředu. ![]()
No a co ten kamenožrout v " Nekonečnym příběhu " co kameny žral a kameny sr.. . A ve dvojce měl ještě synka , což nechápu , jak je to možné , bez pani kamenožroutový , že jo . Samičky , aby mohly mít dcerku , samečka nepotřebují , ale jak se můžou množit samečci bez partnerky ? Ale to je vlastně americký film , a v Americe je možné vše . ..? Je to země neomezených možností , kde zítra znamená již včera a jitra jsou zde tichá
[35] z.snajdrova :…ale to se odehrávalo v říši FANTAZIE…. Kamenožrout jadranský je existují tvor ze skutečného světa ![]()
Tak se tu mějte pěkně, já jedu na toho KK. Myslím, že začnu studiem koprolitů. ![]()
[38] Jago : Jéj, na niektoré dámy som už počul hovoriť, že sú veľké K, ale chlap, ktorý je veľký KK? ![]()
[38] Jago : Užij si výlet, Jago, a dávej na sebe pozor. Hlavně leťte pomalu a nízko. ![]()
Kamarád má iniciály KK. Od vojny mu zůstala přezdívka KKK. To první K znamená ko*ot. Je na ni patřičně hrdý ![]()
[42] Aneris :+[43] Sharkan :+[44] Aneris : Rozhodol som sa, že radšej nebudem domýšľať súvislosti. ![]()
[45] lojzo : Nedomýšlej, ještě bys třeba zjistil, že nemáš být na co hrdý, protože neumíš hrát na kytaru… Nebo ano? 
Tak by si sa vo volnom nocnom case mohol naucit hrat na tu gitaru ![]()
Tak jsem tu zpátky z Krymu. Nestálo to z kryptozoologického hlediska ani za koprolit, protože kamenožrout se přede mnou schoval a když jsem za ním vlezl do jedné hluboké jeskyně, ležel tam místo něj exhumovaný prehistorický bizoun.
[53] lojzo : Je to složité, dneska už není čas. Ale jednu historku vám musím v souvislosti s výpravou do oné jeskyně říct: Na cestě k jeskyni je bouda a v ní záchod, pochopitelně turecký. I stalo se kolegovi, že se nad něj nahnul a spadl mu tam aparát. Přihulákali jsme jakéhosi dělníka, ten vzal bidlo, natloukl do něj dva hřebíky a po chvíli ráchání přístroj vylovil. Naštěstí byl v pouzdře (ten foťák), takže kolega za chvíli radostně zvolal, že přístroj sice smrdí, ale fotí. A to bylo poprvé, kdy jsem viděl foťák v hajzlu, a to doslova i obrazně. ![]()
Jago napsal/a: Je to složité, dneska už není čas
Tak zajtra v robote?
![]()
[57] Aneris : Tak pozor, tam je civilizace ažaž, tohle bylo v národní rezervaci cca 900 metrů nad mořem.
[58] lojzo : Jo, snad to půjde, jestli ještě nějakou práci mám.
Jago napsal/a: jestli ještě nějakou práci mám
Myslím, že to bylo jiné jméno, co teď letělo z funkce… ![]()
Jago napsal/a: tam je civilizace ažaž
Ale mají tam turecké záchody… Ty já nerada ![]()
[61] Aneris : Chceš tým snáď naznačiť, že východná civilizácia ti nie je dosť dobrá?! No no no! ![]()
[62] lojzo : A Ty tím chceš naznačit, že u lojzů mají turecké záchody? ![]()
[63] Aneris : No to našťastie nie, ale zavádzajú nám tu tuším opäť turecké hospodárstvo. ![]()
[7] Jago : Je známe, že preklad Felsenfresser – Kameňožrút nie je presný. Nakoľko však obidva tieto pojmy sú v odbornej literatúre zaužívané, na poslednom kameňožrútologickom kongrese bol prijatý záver nemeniť terminológiu. Nikto nevie, kam až by to mohlo viesť – výstrahou by nám mohol byť napríklad zmätok v botanických názvoch, niekoľkokrát zmieňovaný aj Sharkanom v tomto denníčku.
[66] lojzo : No dobře, ale mě se líbí víc Kalksteinfresser, i když to je také kalk, ale navíc Kalkstein je vápenec. A co je na Jadranu? ![]()
[67] Jago : No dobre, keď bude ďalší kongres, dám ti vedieť a budeš mať možnosť presvedčiť plénum… ![]()
Tento deníček pohání Redakční systém pro blog, autorkou tohoto vzhledu je Charlotte (2005). Nové úpravy, chyby a zmatky vnesl Sharkan. :)

