Muránsky hrad
Vstupnou bránou do oblasti Muránskej planiny ako aj na Muránsky hrad je nesporne obec Muráň. Leží na križovatke ciest smerujúcich do Tisovca, Červenej Skaly a Revúcej. Obec bola založená v roku 1321 a v priebehu ďalších rokov tu boli huty a hámre, manufaktúra na kameninu, papiereň a píla. V roku 1849 tiahli cez Muráň hurbanovské légie, ktoré tu zviedli boje s maďarskými honvédmi.
Nad obcou sa vypína skalné bralo, na ktorom sa nachádzajú zrúcaniny kedysi slávneho Muránskeho hradu. I keď je značne rozpadnutý, aj tak mu ostali určité priority.
Patrí medzi najrozsiahlejšie hrady na Slovensku, o čom svedčia jeho úctihodné rozmery 90×360 m (3 ha). Svojou nadmorskou výškou 938 m patrí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku.
Z obce sa po turistických značkách – modrej a červenej – dostaneme za 1 hod a 30 min popri chate Zámok (bývalej horárni) na samotný hrad.
Hrad sa nachádza na území NP Muránska planina a zároveň je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Cigánka s najvyšším stupňom ochrany.
Stavebný vývin hradu.
Hrad je postavený na ťažko prístupnom brale Cigánka. Najstaršie zachovalé časti sú gotické. Jeho stavebné začiatky musíme klásť už do obdobia tesne po tatárskom vpáde niekedy do roku 1243. Charakter jednotlivých stavieb, medzi ktorými dominujú strážne veže, budovy dielní a skladov, kde bolo treba neustále držať veľké zásoby potravín a materiálu pre potreby vojska v prípade obliehania hradu, svedčí o tom, že Muránsky hrad bol na tie časy dokonalou pevnosťou zabezpečenou z každej strany. Pomáhala mu v tom aj jeho výhodná poloha.
Hrad bol niekoľko krát prestavaný. V 15. storočí ho zosilnili Jiskrove oddiely. V druhej polovici 16. storočia zvlášť po roku 1621 bol prestavaný a roku 1651 znovu opevnený. Týmito prestavbami dostal hrad renesačný charakter.
Pohľad do dejín.
Pre svoje osobitné čaro tento kúsok našej vlasti ovplyvnil tvorbu nejedného básnika, či maliara alebo spisovateľa, aby vpísal do svojich diel vyznania z krás okolitej prírody, ktorá na človeka pôsobí silou a ťažko jej odolať.
Ján Kollár o tomto mieste napísal: „ Nevyrovnané výhledy Muránského zámku a historické poměnky očarovaly tak duši mou, že jsme celý den tam strávili“. Týmto citátom sme pootvorili tajomnú históriu jednej z mnohých pamiatok Gemera – Muránskeho hradu.
Bralo zvané Cigánka, navzdory času, stojí pevne aj dnes. A na povesti, ktorá sa uchovala do dnešných čias, bude určite viac ako len zrnko pravdy. Kapitán Muránskeho hradu sa vášnivo zaľúbil do mladej cigánky a vzal si ju za ženu. A keďže z hradu na dlhšie marše a cvičenia chodil, žienku nechával doma samotnú. Mladá cigánka sa vraj zahľadela do poručíka a kapitán to odhalil. Iná povesť hovorí, že keď kapitán nebol doma, družinu si zavolala, nohy do popola strčila a so svojimi sa hostila a zabávala. Keď to kapitán raz vystriehol a všetkých prekvapil, tak sa najedoval, že ženu pochytil a do priepasti hodil. Od tých čias sa bralo volá Cigánka.
Najstarší písomný údaj sa viaže k roku 1271. Vtedy ho Štefan V. daroval dvornému sudcovi – comesovi Mikulášovi Gunicovi, čo znamená, že vznikol už před rokom 1271. Od roku 1321 vlastní hrad rod Rátol.
Okolo roku 1430 potomkovia Rolanda vymreli a hrad prešiel do kráľovských rúk. Kráľovná Alžbeta cisárovi Fridrichovi III. odporučila Čechov do žoldnierských vojsk a za vodcov vymenovala Jána Jiskru, Aksamita a Thalafúsa. Jiskrovi boli pridelené stolice Zvolenská, Gemerská, Šarišská a Abovská. V roku 1458 kráľ Matej vyslal proti Jiskrovi Sebastiana Rozgoniho. Jiskra s pomocou nemeckého cisára Fridricha III. roku 1461 ešte raz povstal proti kráľovi Matejovi, ale roku 1462 sa vzdáva a hrad sa stáva kráľovským majetkom.
Okolo roku 1500 kráľ daroval Muránsky hrad Štefanovi Zápoľskému. Ten ho prepustil svojmu vernému prívržencovi Jurajovi Tornalimu, po smrti zdedil majetok jeho štvorročný syn Ján a správcom sa stáva Matej Bašo. Toto obdobie tvorí v dejinách hradu zvláštnu kapitolu.
Matej Bašo sa smutne preslávil ako lúpežný rytier. Hneď ako sa dostal ku správcovstvu, snažil sa hrad zaistiť pre seba, a preto poslal mladého Jána do Poľska, odkiaľ sa už nikdy nevrátil. Hrad obsadil a vyhlásil sa za jeho pána. Aby mohol znášať veľké náklady spojené s vydržiavaním vojska, podnikal lúpežné výpravy do širokého okolia, drancoval a zabíjal. Vykradol kostol v Rimavskej Sobote, vyraboval kláštor v Hrabušiciach. Jemu sa pripisuje vyplienenie kláštora Lapis Refugii (Skala útočištia). Na hrade razil falošné mince.
Kráľ Ferdinand v roku 1548 vydal rozkaz na jeho chytenie a uväznenie. Touto úlohou poveril krajinský snem pána Krásnej Hôrky – Františka Bebeka. Kráľovská trestná výprava pod vedením grófa Mikuláša zo Salmu hrad v roku 1549 za pomoci hradnej posádky obsadila, ale Bašovi sa podarilo utiecť. V Telgárte ho však chytili pastieri, spoznajúc v ňom presláveného lúpežného rytiera – pána hradu Muráň a postrach širokého okolia. Spútaného ho priviedli späť na hrad, tu bol odsúdený na smrť a rozsudok sa hneď aj vykonal.
Úryvok z veršovanej skladby „Píseň o zámku Muránskem", ktorú zložil očitý svedok udalosti Martin Bosňak v roku 1549, podrobne opisuje potrestanie Matúša Bazaldu, zvaného Bašo, takto :
Muránsky zámek v Uherskej zemi na vysoké skále jest postavený.
Bílý svítí se medzi horámi zdi, bašty, palacové pěkne zpravení.
Tomu se divili Španělové patřice na Muráň k vysoké skale,
Rozmlouvali tak, sami řkouc k sobě.
Težce mi tento zámek dobudneme.
Ješte sme to nikdy neviděli,
Jak sme koli v světe mnoho chodili,
Jako Muráň na vysoké skale,
Nikdy ho od BAZALDA žádny nevezme.
Táto udalosť sa neskôr stala podkladom aj pre literárne spracovanie poviedky Sama Tomášika – Bašovci na Muránskem zámku. S vykorenením Bašovského rodu sa Muráň a jeho okolie dostalo do bezpečia. Na hrade ostalo kráľovské vojsko, menovaným kapitánom sa v rokoch 1565 – 1585 stal Melchior Maschko a v rokoch 1585 – 1594 Július Herberstein, potom Ján Rotthal. Podľa stoličných zápisníc ešte v roku 1610 rodina Rotthalovcov vládla na Muráni.
Gróf Tomáš Séči, hlavný župan gemerskej stolice, hrad roku 1612 odkúpil za 100 000 zlatých aj so všetkými priľahlými pozemkami. Po Tomášovi vládol na hrade jeho syn Juraj, ktorý s manželkou Máriou Drugeth de Homonnay mali deväť detí: Jána, Petra, Samuela, Juraja, Máriu, Barbaru, Katarínu, Evu a Magdalénu. Zo synov sa ani jeden nedožil dospelosti, ako aj dcéra Magdaléna. Z detí sa najviac preslávila najstaršia dcéra Mária, známa ako Muránska Venuša.
Jej meno je najviac späté s históriou hradu. Ako veľmi mladá sa v Jelšave zosobášila so Štefanom Bethlenom, hradným kapitánom. Žili spolu krátko, ich dve deti, aj on sám zomreli. Mária Séčiová mala iba 22 rokov, keď sa opäť vydala.
Štefan Kún sa jej vzhľadom ani inteligenciou nemohol rovnať. Mária bola krásna, so sklonom k poézii, ale aj výborná jazdkyňa so záľubou v domácich prácach. Vraj vedela po slovensky. Zakrátko od Kuna ušla na hrad Déva, kde ju vlastný manžel obliehal s vojskom. Odolala mu a dala sa s ním rozsobášiť, čo bolo v tom čase výnimočná udalosť.
Mária Séčiová žila na hrade so svojou mladšou sestrou Evou a jej manželom Illéšházym, prívržencami stavovského povstania Juraja Rákociho. Mária bola prívrženkyňa kráľa. Keď sa zoznámila s fiľakovským kapitánom Františkom Veššelénim, obaja pripravili plán na získanie hradu. Tento sa im úskokom podarilo uskutočniť.
Medzi Máriou a Veššelénim už počas manželstva so Štefanom Bethlénom bol vzťah. Veššeléni žil v manželstve s bohatou Žofiou Bosňákovou – najmladšou dcérou Tomáša Bosňaka, pána fiľakovského hradu. Otec Márie bránil pomeru medzi jeho dcérou a Veššelénim, ktorý bol odhodlaný opustiť svoju vieru a rozviesť sa so Žofiou. Dobrodružný začiatok novej éry sa začal povrazom, ktorý Mária vyhodila z okna hradu. Veššeléni s vybranými spoločníkmi horko ťažko našli povraz a začali sa šplhať k zažatej svieci v okne hradu. Štastlivo sa dostali do svetnice, kde ich pochytali a zatvorili do temnice. Onedlho dostali takýto odkaz:
„Veššeléni, pani hradu ti odkazuje, že svoju ruku ti dá, aj s majetkom sa podelí, ak sa od kráľa odchýliš a k Rákociho zástavam sa pripojíš!“ Uhorský vlastenec sa vyslovil, že on veru radšej smrť si vyvolí, ako by mal svoju vernosť kráľovi zradiť. Tu Veššeléni cez zažaté fakle zočil v červených šatách odetého kata: Poslal poslednú modlitbu Bohu, vstal a išiel na popravisko. Zrazu mu cestu zahatala pani ako anjel. „Veššeléni, próbu si hrdinsky vystál. A teraz, keď poznám tvoju statočnosť podelím sa s tebou o všetko čo mám.“
Takto muránsky hrad vypadol z rúk Rákociho. Keď Veššeléni získal hrad, dal sa s Máriou roku 1644 zosobášiť a tým sa stal pánom Muráňa. Kráľ Ferdinand ho podporoval a roku 1655 ho vymenoval za palatína krajiny. Toto obdobie bolo vrcholom slávy Muránskeho hradu, nastalo zlaté obdobie Muránskeho panstva. Zakrátko bol Veššeléni povýšený do grófskeho stavu, bol v tom čase druhá najvýznamnejšia osoba po kráľovi a muránska Venuša bola v Uhorsku prvou ženou po kráľovnej.
Hrad bol prestavaný s nebývalou pompou a nádherou. V tom čase tu vznikli všetky barokové stavby a nákladne bol prestavaný aj renesančný Séčiovský palác. Veššeléni vybudoval nemocnice v Muráni, Jelšave i v Pohorelej. Muráň ožil, chodili sem veľmoži, grófi i zemani zo všetkých končín.
Ferdinandov nástupca, kráľ Leopold I, pretože nedodržiaval Zlatú bulu vydanú kráľom Ondrejom II., si pobúril proti sebe šľachtu celej krajiny. Veššeléni sám zorganizoval sprisahanie proti kráľovi, to však bolo prezradené. Veššeléni sa utiahol do Slovenskej Ľupče, kde 27. marca 1667 zomrel.
Leopold I. vydal v roku 1670 nariadenie na obsadenie Muránskeho hradu a kráľove vojská ho obsadili v auguste roku 1670. Veliteľom hradu bol Juraj Móric Kotulinský, ktorý surovo a bezohľadne zaobchádzal s Máriou, neskôr ju uväznil a jej majetok bol zrabovaný. V rokoch 1671 – 1676 bola internovaná vo Viedni, vyslobodiac sa z väzenia odchádza Mária k svojmu švagrovi Ladislavovi Čákimu do Koszegu, kde ju láskavo prijali, prežila tu posledné tri roky svojho života a 18. júla 1679 zomrela. Jej smrťou zhasla hviezda Muránskeho hradu.
I z kuruckého života sa dostalo muránskemu hradu. Imrich Tokoly si ho podmanil dvakrát, v roku 1678 a 1683.
Roku 1677 sa Imrich Tokoly spojil s Abalfym a viac krát zvíťazil nad cisárskym vojskom: po porážke Turkov pri Viedni 1684 za pomoci poľskeho kráľa Sobieskeho sa hrad znovu dostal do rúk cisára. Po roku 1688 končí moc Tokolyovcov tým, že na Muráň boli vymenovaní za kráľovských komisárov Krištof Breiner a Pavol Medňanský.
Krutý osud zasiahol hrad, keď v roku 1702 požiar úplne zničil všetky obydlia. Avšak písomnosti svedčia o tom, že už roku 1706 bol znovu opravený. Rokom 1710 sa končí aj kurucká vláda nad hradom. Neskôr ho obsadil František Rákoczy II., ktorý ho daroval svojmu vernému generálovi Mikulášovi Berčénimu.
Cisár Karol IV. roku 1720 s večným právom daroval hrad Štefanovi Kohárymu za služby, ako posledný z tohoto rodu nemal syna a tak jeho jediná dcéra Mária-Antónia sa vydala za Ferdinanda Juraja – knieža zo Sasko-Coburg-Gothy v roku 1816. Tým celý majetok pripadol kniežaťu Coburg-Koháry.
Posledným obyvateľom hradu bol 84 ročný vyslúžilý vojak. Býval v dome ešte v roku 1820. Dom bol v 60-tich rokoch 20. storočia zachovalý (mal šindlovú strechu).
Rokom 1928 prevzal majetky za protihodnotu do vlastníctva štátny pozemkový úrad ČSR.
Na prechádzke hradom.
Turistickými chodníčkami prídeme najprv ku chate pod hradom – Zámok, kde si chvíľu oddýchneme.
Na hrad pokračujeme po červenej turistickej značke vedľa pamätníka z roku 1883. Cesta začína mierne stúpať a po chvíle prídeme na malú plošinku pod impozantné vápencové bralo.
Keď pozrieme smerom hore, uvidíme zvyšky hradných múrov. V týchto miestach bol vybudovaný výťah – škripec, pomocou ktorého dopravovali do hradu všetok materiál. Cesta začína znova stúpať a prichádzame k miestu, kde sú v skale vytesané pravidelné žliabky slúžiace na upevnenie drevených trámov pre schody, ktorých bolo vyše 100.
Prichádzame priamo pred vstupnú bránu s renesačným oblúkom. Druhý oblúk brány je gotický. Vo vnútornom priestore brány je do skaly vytesané sedadlo. Za bránou sa ocitneme na prvom nádvorí. Chodník mierne vystupuje hore pomedzi zvyšky múrov, ktoré kedysi tvorili druhú bránu – hlavnú strážnu vežu. Pred nami sa rozprestiera rozsiahlé nádvorie. Tu sa nachádza informačný panel.
Naproti hlavnej veži sú pozostatky domu veliteľa, kde v minulosti našli dve kamenné tabule. Vedľa domu veliteľa bol vybudovaný rybník. V prehliadke pokračujeme smerom na sever okolo hlavného paláca, z ktorého sa tiež veľa nezachovalo. Hlavný palác bola najhonosnejšia budova na hrade, z ktorej sa priamo prechádzalo do kaplnky. Tu v krypte sa našli v minulosti telesné pozostatky Juraja Séčiho, Márie Drugeth, Františka Veššeléniho a Fr. Georgii von Tropan.
K hlavnému palácu patrila aj rozsiahlejšia záhrada, ktorá bola zo severnej strany chránená hospodárskými budovami. Medzi týmito bola vybudovaná cisterna na zachytávanie dažďovej vody.
Prehliadka pokračuje povedľa strážnice a sedadla vytesaného do skaly, na ktorom údajne sedávala Mária – Muránska Venuša. Povesť hovorí, že kto si len chvíľu na ńom posedí, do roka sa vydá alebo ožení.
Povedľa domu hasiča a výťahu prichádzame na protitureckú baštu. Tu bola vybudovaná väznica a do dnešných čias sa zachovala hladomorňa.
Dávnejšie sa tu našla ťažká guľa s reťazou a okovami. Prehliadka pokračuje okolo hradnej studne. Vraj ju kopali tureckí zajatci a podľa povesti je hlboká až na dno doliny, pretože keď do nej vhodili kačku, vyplávala v prameni pod hradom. Obyvatelia hradu vodu zo studne ťahali v kožených vakoch takmer pol hodiny. V súčastnosti má hlbku 26 m. Je obdlžnikového tvaru 1,5×2,5 m.
Naproti studni je polkruhova bašta a vedľa Bašove tajné dvere, ktorými tento lúpežný rytier ušiel.
Ďalej boli budovy skladov na obilie a prašná veža, ktorá bola vybudovaná priamo nad zápoľou a bola tak chránená před delami při obliehaní hradu.
Cesta pokračuje okolo kaplnky určenej pre ostatných obyvateľov hradu. Pri tejto kaplnke stála drevená zvonica. Rozsialý Koháryho palác slúžil pre hostí hradu.
Vedľa kasární a maštalí prichádzame ku zlatníckej a cigánskej veži. Odtiaľto sa nám naskytne široký výhľad smerom na Muránsku dolinu, masív Tŕstia, panorámu Muranskej planiny – od sedla Dielik cez Šarkanicu, Voniacu, Vrbjarku, Hrdzavú dolinu, Tatárku, Klin, Poludnicu až po Veľkú lúku.
Cesta prehliadky vás dovedie okolo bytu puškára a domu hajdúcha späť k informačnému panelu.
Takto sme prešli celý priestor hradu Muráň, ktorý bol svedkom veľkých, ale aj menších udalostí a môžeme si s gemerským básnikom zaspomínať :
“Na nepohnutiteľnej zápole stál si, hradu Muráň, a predsa si v rum padol.”
Hrad MURÁŇ – popis stavieb (23.05.2005)
Druhá polovica 13. storočia je datovaná ako vznik hradu. Ranogotický hrad sa skladal z obrannej veže, paláca a kaplnky v jednoduchej forme obytnej veže a prízemnej kaplnky.
Hrad bol postupne rozšírený o predhradie a vysunutú útočnú vežu (14. – 15. storočie). Sem môžeme zaradiť: Husitskú vežu, Malé veliteľské bývanie, Cigánsku vežu, Dom zlatníka. Táto najstaršia časť bola oddelená dnes už málo zreteľným valom a priekopou.
Na najvyššom mieste nad bránou stojí pomerne veľká bloková stavba s relatívne tenkými stenami a zamaskovaná Polokruhová bašta so širokým napojením na hradby, čím plnila funkciu malého barbakánu (dnes sa nedá rozoznať).
Hradby neboli omietnuté, spočiatku opatrené cimburínom a až v pozdnej gotike dostáva kryté ochozy.
Stavby vnútorného hradu, palác, kaplnka a veža, boli omietnuté vrstvou vápennej omietky.
Vstupná brána: je vkomponovaná do renesančnej veže. V JZ nároží je zamurované neskorogotické nadpražie s úkosom, vstupný oblúk od svahu je renesančný. K bráne vedie 3,5 m široká prístupová cesta a posledný 11 m dlhý úsek zmiernili pred bránou tak, že vysekali 18 cm široké a 10–15 cm hlboké drážky vo vzájomných vzdialenostiach 30, 38, 43 cm, v ktorých boli drevené trámy, ktoré umožňovali ľahší výstup a zostup koňom (koniec 15. storočia).
Veľký palác: SV časť nádvoria je z konca 15. storočia so zachovalou valenou klenbou. Tzv. Széchyho palác je dvojtraktový, na nárožiach spevnený kamennou bosážou a upravený tehlovým múrom. Pôvodne sa do objektu vchádzalo zo S strany, pričom vstup bol dodatočne zamurovaný tehlami. Spojené s hradnou kaplnkou (pozostatky rodičov Márie Széchy, Fraňa Vesselenyiho a hradného kapitána v krypte).
Výťah (vrátkový): 16. storočie – 1553, 1555, 1564 v rámci protitureckých opatrení stavby výťah, studňa, pracháreň, protiturecká bašta, sýpky, pekáreň, konský mlyn, cisterny na vodu.
Obytná veža (Cigánska veža): strategicky najvýhodnejšie miesto hradu, spojené dva prvky – nedostupnosť terénu a pozorovanie. Obytná veža bola vysunutá na samý okraj brala a jej pôdorys má obdlžníkový tvar s vonkajšími rozmerni 11×8 m a hrúbkou muriva 105–120 cm. Pôvodná bloková stavba bola v neskorogotickom období súčasťou súvislého obvodu hradby na okraji skalného brala. V jej blízkosti môžeme z vonku vidieť dve strieľne, ktoré sa rozširujú dovnútra a majú rozmery 65×15 cm. Veža má zasypané prízemie, zachované nad úrovňou terénu kapsy po trámovom zastropení (25×20 cm). V tesnej blízkosti veže sa zachovala štvorcová stavba s rozmermi 4,6×4,25 m a hrúbkou muriva 1,4 m čiastočne zasekaná do skaly, ktorá slúžila ako cisterna. Druhotne bola zastropená tehlovou klembou, po ktorej sa zachovali zvyšky nábehov. Je možné, že obe stavby od samého začiatku koexistovali. Obvodová hradba má na S a celom SV úseku hrúbku len 80 cm a na J dosahuje až 200 cm. Skalný jazykovitý výbežok bol pôvodne od ostatnej časti hradu oddelený valom s priekopou zasekanou do skaly. Tu boli v 17. storočí vystavané stajne pre kone.
Konský mlyn: približne v strede dnešného hradu vedľa objektu pekárne nachádza sa kruhový murovaný objekt s vnútorným priemerom 14,5 m a 1 m širokým obvodovým múrom.
Hradby:
Východnú časť nie je bližšie určená vzhľadom na jej stav. J časť pásmového opevnenia mohla byť postavená na prelome 15.-16. storočia o čom svedčia tri bašty:
Polkruhová je v JZ časti hradu druhotne pristavaná k západnej stene, má 120 cm široký vstup a šírka muriva dosahuje 180 cm.
Kruhová bašta s priemerom 7,3 m, ktorá sa nachádza SV od hradnej Kaplnky a je vysunutá nad samý okraj brala, má tvar podkovy a neskorogotickú strieľňu.
Mierne zovretá bašta so špaletovými, obojstranne sa rozširujúcimi strieľňami, ktoré sú z vonku i z vnútra segmentovo zaklenuté. Na nárožiach je plynulo napojená na obvodovú hradbu. Typ strieľní bol bežný v renesancii, no v pôdoryse majú znaky neskorogotických bášt. Do hradného obvodu vo východnom cípe bol v druhej polovici 16. storočia vstavaný pomerne vysoký bastión. Jeho južnú časť oddeľuje od hradby trhlina. Budova, ktorá pokračuje v línii južného primknutia bastiónu k hradbe, bola vybudovaná súčasne s ním, o čom svedčí konštruktívna súvislosť (pracháreň). V strede tohto komplexu sa dodnes zachovala 5 m hlboká murovaná šachta s lichobežníkovým profilom ( 2,5×2,5 a 1,4 m hrúbka muriva 90 cm, ktorá mohla slúžiť ako cisterna.
Renesančná kaplnka: bola vstavaná do obvodovej hradby, pričom je zaujímavý polkruhový uzáver, ktorý je orientovaný presne na V. Pozdlž lode (rozmery 5,7×5,2 m) a apsidy bola tehlová krypta. Obvodové múry sú široké 130 cm a v apsidárnej časti majú len 60 cm.
Koháryho palác (hosťovský): od roku 1720 majiteľom hradu je Koháry, 18. storočie
Husitská veža: (1430 – 1476) 15. storočie
Požiarníkov dom: 15. – 16. storočie
Hradná studňa: 16. storočie, profil 2,5×1,5 m prechádza do kruhového (kaverna), vyčistená do hlbky 24 m, zakrytá.
Nová cisterna: 16. storočie, rozmery 5×5×7,5 m (v súčastnosti voda). Do vykopania Studni zdroj vody pod hradom, chránený skalnou vežičkou, dnes znateľné stopy zveri, ktorá zostupuje k prameňu vody.
Malé veliteľské bývanie: 15. – 16. storočie, poschodová budova so strechou, pred budovou znateľný objekt – rybník.
Náznaky stavieb, konštrukčné diely, ich chronologické vyhodnotenie, časové zaradenie je možné až po dôkladnom archeologickom prieskume, nesedí porovnanie plánu hradu 1740 zo skutočnosťou, niektoré objekty sa nezachovali vrátane popisu (Claude Rochet).
Stručný prehľad dejín hradu MURÁŇ.
1271 – prvá písomná zmienka o hrade
1321 – vlastníkom rod RÁTOL
1430 – bratríci na hrade
1500 – majiteľom Štefan ZÁPOĽSKÝ, daroval Jurajovi TORNALIMU
1528 – lúpežný rytier Matej BAŠO
1549 – dobíja hrad gróf MIKULÁŠ zo SALMU
1565 – 1585 – kapitánom hradu MELCHIOR MASCHO
1585 – 1594 – JÚLIUS HERBERSTEIN
1594 – 1610 – potom JÁN ROTTHAL
1612 – majiteľom TOMÁŠ SÉČI, hlavný župan gemerskej stolice
1644 – Mária Széchy sa vydáva za Františka VEŠELÉNIHO
1652 – VEŠELÉNI uhorským palatínom
1666 – sprisahanie Vešeléniho voči kráľovi a jeho náhla smrť na zámku v Slovenskej Ľupči
1670 – Karol Lotrinský obsadzuje hrad, uväzní Máriu vo Viedni do roku 1676, zomiera v roku 1679. Tým sa končí Zlatá éra hradu.
1678 a 1683 – obsadzuje hrad IMRICH TOKOLY
1688 – kráľovskí komisári KRIŠTOF BREINER a PAVOL MEDŇANSKÝ
1702 – prvý veľký požiar na hrade
1706 – znovu opravený
1710 – obsadil hrad FRANTIŠEK RÁKOCZY II., ktorý ho daroval MIKULÁŠOVI BERČENIMU
1720 – kráľ daroval večným právom hrad ŠTEFANOVI KOHÁRYMU
1760 – druhý veľký požiar na hrade
1816 – celý majetok pripadol kniežaťu COBURG-KOHÁRY
1820 – hrad obývali vyslúžilí vojaci
1928 – hrad prechádza do vlastníctva štátu
Zpracoval: Milan Hromada s použitím knihy Michala Slivky a Adriána Vallašteka: Hrady a hrádky na východnom Slovensku.
««« Předchozí text: Medvědí prtí Následující text: Zatmění Měsíce »»»
Bohdan Dlouhý | 14.9.2006 Čt 12:00 | NP Muránska planina, Toulky, Fajné domy | trvalý odkaz | tisk
Komentáře k textu
Rss komentářů tohoto textu - Formulář pro nový komentářKomentujte co chcete a jak chcete. Jen prosím o dodržování těchto několika pravidel:
1. Nevkládejte vulgární komentáře.
2. Respektujte anonymitu ostatních.
3. Oslovujte ostatní jmény nebo přezdívkami, které si sami zvolili.
[1] SV mejl 17.01.2006 Út 08:44 Milan, ďakujem za komplexné info. 
[2] Rasto 18.01.2006 St 15:00 super, len by som poopravil niektore mena, chudaci vacsina je totalne poslovencena.. na posob hovnika a pod:-) napr hrozne spotvoreny je „Abalfi“ – je sedmohradske knieza Michal Appafy, sedmohradske knieza Imrich Thököly, Melchior Maschko, Mikuláš Bercsényi, Rátol je Rotthal , Wesseleni a Séči – Széchy môžu byť… hrady kapitan v kripte bol Franciscus . von Troppan privrzenec Wesselenyiho…. tvrdenie" Medzi Máriou a Veššelénim už počas manželstva so Štefanom Bethlénom "bol vzťah… je nezmysle odkazujem na publikaciu Jozef Kočiš : Žofia Bošňáková… je to vyborne najma popis budov na hrade ale historicke fakty su tam zial niektore veľmi nepresne! možme to pripadne uviesť na pravú mieru…
[3] Rasto 18.01.2006 St 15:01 aj ja som nepresny..juj krypta s makkm i..tfuj… dufam ze sa milan nenahneva ale neda mi upozornit na jasne nepresnosti…
[4] SV mejl 18.01.2006 St 15:27 Ahoj Rasto, dik za upresnenie. A z preklepu si nic nerob, uz som videla aj "mykroskop ".
[5] Rasto 18.01.2006 St 15:37 sv ta historia je pestrejsia..ale na web toho nejde viac… muran zial v akomje biednom stave taky vacsi vyznam mal…jeden clovek zaujimavo napisla..je to opevnena dedina a tak to treba brat..chcelo by to vyskum v terene aj v archive
[6] SV mejl 18.01.2006 St 16:30…..v porovnani s inymi slovenskymi hradmi je Muran este v celkom dobrom stave
[7] re:Rasťo milan mejl 18.01.2006 St 21:04 keď sa písala verzia pre tlač sprievodcu po hrade, tak sme boli vyzvaní práve za mená ich upraviť – 3 dokumenty a všade ináč napísané meno. Napr. Széchy, maďarský turisti nás oslovili, že to nie je ani po maďarsky, ani nemecky. Naozaj k menu je… zo Sečian alebo ( Rimavská Seč ), pravda neoverené. Takže ak chceme dodržať zákon o slovenskom jazyku, objavilo by sa Mária Sečanská – neviem si to predstaviť, tak sme volili to, čo vzniklo tlačou. K Nižňanskému, mám V. vydanie a rád po ňom siaham, na 5. strane : Fašiangy v Prešporku – na krajinskom bále sa obaja aktéry stretli, je to zaujímavé alebo to Nižňanský prikrášlil. Rovnako – Muráň pripraví ešte nejedno prekvapenie, stojí za to aby sme mu venovali pozornosť – nie som neomylný.
[8] Rasto 19.01.2006 Čt 08:48 Szechyovci pochadzali z Rimavskej Seče, často sa zamieňaju z rodom Sečanských Szechény (dnes v MR)… s tou slovenčinou je to kadejake, probpém Séči či Széchy nie je dôležitý skor tie ine mena su skomolene. napriklad som sa stretol aj z užasnym tvarom Tekeľ čo je vskustku za vlasy.faktom je že aj Wesseleni sa pisal rozne. Tvar Vešelín zaviedol Sasinek..nižnanského kniha je zaujímavá.. milan skus najst tu knihu od kočiša, ja ju maám je tam veľa zaujímavého. napríklad sa píše aj o „charitatívnej“ činnosti muránskych pánov a pod. ozaj došiel ten článok? p.s. opravy mali za cieľ veci upresniť:-) ja sám som majster preklepov:-)
[9] dobre by bolo ziskat tuto knihu Rasto 19.01.2006 Čt 08:57 Gemer es Kishonti nemes csalad, Forgon Geza. Vydavatelstvo Meri Ratio.
[10] Rasto, SV mejl 19.01.2006 Čt 15:45 akoze v origináli ?
[11] charitatívna činnosť milan mejl 19.01.2006 Čt 20:04 je to zaujímavé, mne je známa činnosť z rokov 1644–1667 ( Veššelényi ) nemocnice pre chudobných, nemám to potvrdené, rád by som mal aspoň tie state z knihy od kočiša. Článok došiel, ja som na to zabudol – prepáč. Okolo Széchyovcov by bolo najlepšie zájsť do Rimavskej Seče – úrad, kronika. Prípadne sa obrátiť na správcu Fiľakovského mestkého múzea. Ja som tiež zohnal knihy Bitky a bojiská v našich dejinách ( SR ) od Vojtecha Dangla, vrele doporučujem, je to Samová ríša až po vznik stálej armády ( Mária Terézia zaviedla tuším povinnú vojenskú službu ) a druhá Za tajomstvami zrúcanín východného Slovenska od Jaroslava Nešpora rok vydania 2003. pre SV – získať originál, to je poklad – preložiť sa dá všetko, letopočet a mená sa nemenia a to stačí.
[12] Milan, SV mejl 20.01.2006 Pá 08:29 no, skusim, (mam Madarku kolegynku), ale bez zaruky…. 
[13]…
[13] Milan, SV mejl 20.01.2006 Pá 09:04 no, skusim, (mam Madarku kolegynku), ale bez zaruky….
[14] milan and the others…:-) Rasto 20.01.2006 Pá 09:25 dangl je dobry ale od neho je este lepsia starsia knizka slovensko vo vire stavovskych povstani tam je viac napisane (myslim vysla r. 1982 ak bude zaujem pozriem bibliograficke udaje doma) a dobra je aj kniha od V. Kopčana slovensko vo svite tureckeho polmesiaca (ak sa nemylim v nazve…) Nešpor nie je zly ale kniha sa mi za ten peniaz vobec nepaci a neviem mam s nej obcas cudesny pocit aj ked su tam novinky…. som zohnal stare janotove knihy original zo zac. 20 storocia.parada! inak odporucam pre studium aj Narodne dejiny od mojho byvaleho sefa doc. Pástora inak som sa trosku vratl a nasiel som treti variant mena dokonca sa vykytuje aj Szecsi Maria.. chcelo by to original jej podpis…:-)
[15] sv Rasto 20.01.2006 Pá 09:26 hej..to mi odporucil p. denis pongracz , ponukol mi ju aj zohnat ale mne je nanic kedze neviem madarsky:-(
[16] SV mejl 20.01.2006 Pá 09:35 Ja viem madarsky asi tolko, co po rusky : voda, kava, kon, pes, macka. Same dolezite slova. Co je teda trapas, lebo z rustiny som maturovala….… 
[17] Rasto 20.01.2006 Pá 09:39 no ja viem akurat nemtudom , a najpodstatnejsiu frazu „szeretlek“
[18] toto zial nemam:-( Rasto 20.01.2006 Pá 09:44 Muráň – legendy a skutočnosť : K 725. výročiu hradu / Edita Kušnierová In: Zora Gemera. – Roč. 45, č. 15 (10.4.1996) s.4,7
[19] literatura o hrade Marcel Uhrin mejl 23.01.2006 Po 13:10 Tak vidím, ze sa tu rozprúdila pekna debata o knizkách (nielen) o Muránskom hrade. Siahol som do svojej databázy clánkov o Planine a vybral citácie o hrade, mozno to niekoho potesí, zároven uvidíte nedokonalost databázy; mna naopak potesí akékolvek upresnenie alebo doplnenie.
Marcel
Acsády I. 1885: [monografia o Márii Séči]. — Pesti Napló xx: xx.
Acsády I. 1885: Magyar történelmi élatrajzok (Maďarské historické životopisy). — Pesti Napló, Budapešť xx(xx): xx.
Adamec V. 1979: Za krásami našej vlasti: Muránska planina očarí krasovými útvarmi. — Technické noviny 27(33[1257]; 14. 8. 1979): 13.
Anonymus 1970: Machnatá, Veľká Stožka, dolina Hrdzavá, Tŕstie, Muránsky hrad a Cigánka, Suchý dol. — Pp.: xxx. In: xxx (ed.): Zjazd Slovenskej botanickej spoločnosti SAV 5.-11.7.1970. Tisovec, 12 pp.
Anonymus 1971: Muránsky hrad. — OSPS, Rožňava, xx
Anonymus 1991: Hrad Muráň (okres Rožňava). — Pp.: 145–146. In: Hudec I. & Jaroš P. (zost.): Biela Pani, mŕtvy pán… Príbehy zo slovenských hradov. H & H, Bratislava, 222 pp.
Anonymus 1991: Tisovský hrad – Hradová (okres Rimavská Sobota). — Pp.: 135–136. In: Hudec I. & Jaroš P. (zost.): Biela Pani, mŕtvy pán… Príbehy zo slovenských hradov. H & H, Bratislava, 222 pp.
Anonymus 2002: Obdivovali našu krásu. — Revúcke listy 11(11): 3.
Anonymus 2004: Hrady, zámky, kaštiele v regióne Stredoslovenského kraja. — Agentúra ES Ing. E. Stieranková, Veľký Krtíš, A2 skladačka
Anonymus 2005: V októbri náš oddiel pripravuje nasledovné akcie: Pozvánka na turistické chodníčky. — Tisovský mesačník, Tisovec 2005(10): 5.
Anonymus b.r.v.: Náučný chodník Veľká Lúka – Muránsky hrad. — 20 pp.
Anonymus (HN/AB) 2000: Záchrana Muránskeho hradu. — Hospodárske noviny xx: xx.
Anonymus (jov) 2000: Muránsky hrad si hľadá nového pána, ktorý ho opraví. — Gemerský denník 2(251): 1.
Anonymus (jov) 2000: Muránsky hrad si hľadá nového pána, ktorý ho opraví. — Východoslovenské noviny 2(262): xx.
Anonymus (red.) 2001: Ako starosta o kreslo prišiel alebo zbohatli sme, aby sme boli chudobnejší? — xx xx: xx.
Anonymus r. xx: Zachraňujú Muránsky hrad. — xx xx: xx.
Antalík J. 1999: Za echom pochovaných duší i zabudnutej slávy …. — Priekopník Direkt 1(27): ?
Arany J. 1848: Murány ostroma. — Beszély, Pesten, xx pp.
Borovička M. 1987: Pod Muráňským hradem. — Práce xx(xx; 10. 10. 1987): xx.
Botto J. 1900: Miestopisné úryvky z Gemera. III. Muráň a hrad Muráň. — Sborník museálnej slovenskej spoločnosti, Turčiansky sv. Martin 5: 47–54.
Bošňák M. 1835: Píseň o zámku Muránském. — Pp.: xxx. In: Kollár J. (ed.): Nár. zpievanky. xxx, xxx, xx pp.
Bošňák M. 1978: Píseň o zámku Muránském. — Pp.: 83–88. In: xxx (ed.): Historické spevy a piesne. xxx, Bratislava, xx pp.
Bošňák M., (Vitéz, Majlát) 1549: Píseň o zámku Muránském. — xxxx xxx: xx.
Brtáň R. 1953: Historické piesne. — xx, Bratislava, xx pp.
Chalupka S. 1863: Muráň. — xx, xx, xx pp.
Chalupka S. 1868: Muráň. — xx, xx, xx pp.
Csanda S. 1977: A Murány Vénusz költője. — Hét 22(27): 15.
de Laboreur J. s. B. 1647: Relation du voyage de la Royne de Pologne… (Správa o ceste poľskej kráľovnej…). — xxx, Paríž, xx pp.
Dendešiová E. 2001: Hrad Muráň a jeho ru šná história. — Telemagazín 16 : 15.
Dendisová M. 2000: 3. ročník výstupu na Muránsky hrad. — Revúcke listy 9(6): 13.
Dubovský D. 2002: História Revúcej 1357–2002. — Revúcke listy, Revúca 11(3): 6. 2004: Dubovský D.: Revúcke kostoly, zvony a ich tvorcovia. Mestské kultúrne stredisko, Revúca, 140 pp.
Dulin J. 1993: Poltonová hmotnosť nebola prekážkou. — Pravda, Bratislava xx(xx; 18. 6. 1993): xx.
Duruttya M. 2000: Hrad Muráň. — Pp.: 9–12. In: Duruttya M. & Pernica O.: Kone od Muráňa. Hipo-Dur Eva Janzetičová, Košice, 324 pp.
Duruttya M. 2000: Obec Muráň. — Pp.: 7–8. In: Duruttya M. & Pernica O.: Kone od Muráňa. Hipo-Dur Eva Janzetičová, Košice, 324 pp.
Duruttya M. 2000: Povesť o Muránskej Venuši. — Pp.: 13–17. In: Duruttya M. & Pernica O.: Kone od Muráňa. Hipo-Dur Eva Janzetičová, Košice, 324 pp.
Fialová H. & Fiala A. 1966: Hrady na Slovensku. — Obzor, Martin, 328 pp. + 1 mapa príloha
Frák G. 19??: Hrad Muráň, jeho alódia a podanské obce okolo roku 1670. — Obzor Gemera, Rimavská Sobota ??: 21–27.
Fügedi 1971: [niečo o Muránskom hrade]. — xxx, xxx, xx pp.
Gallo J. 2001: Muráň. — Dominanta, Prešov, 240 pp.
Glocko P. 1970: Píseň o zámku Muránském. — Matičné čítanie 3(19): 8.
Glocko P. 1987: Tomáš a lúpežní rytieri alebo za kameňom mudrcov. — Mladé letá, Bratislava, 367 pp.
Glocko P. 1994: Ako Bašo na Muráni bašoval. — Nedeľná Pravda, Bratislava xxx(xx; 29. 4. 1994): 10.
Glocko P. 2002: Pieseň o Muráni, o kameni, o prameni. — Kultúrny život 3(18): 12.
Glocko P. 2005: Pieseň o Muráni, o kameni, o prameni. — Enviromagazín, Banská Bystrica 10(2): 22–23.
Glocko P., Uhrin M., Šmídtová J. & Šmídt J. 2005: Muráň. Muránska hradná cesta. — Obec, Muráň, 24 pp.
Godra M. 19??: [nejaká balada o Márie Séči]. — ?????????? xx: xx.
Gyöngyösi I. 1674: Marssal társalkodó Murányi Venus. — Košice, xxx pp.
Gyöngyösi I. 1909: Márssal társalkodó Murányi Vénusz. — Budapest , xx pp.
Haluzický B. 1952: Božena Němcová a Slovensko. — Tatran, Bratislava, 342 pp. + vlepená príloha
Havlice I. 1997: Barbarstvo nepozná hraníc. — Národná obroda xxxx(xx; 3. 1. 1997): V.
Heckel B. 1981: Samo Tomášik vo svetle svojej doby. — Osveta pre Gemerskú vlastivednú spoločnosť v Rimavskej Sobote, Martin, 208 pp.
Heckel B. 1982: Doslov. — Pp.: 201–220. In: Reuss G. (aut.): Muránska Venuša. Tatran, Bratislava, 240 pp.
Heckel B. 1982: Edičná poznámka. — Pp.: 221–228. In: Reuss G. (aut.): Muránska Venuša. Tatran, Bratislava, 240 pp.
Heckel B. 1982: Vysvetlivky. — Pp.: 229–235. In: Reuss G. (aut.): Muránska Venuša. Tatran, Bratislava, 240 pp.
Hlatký J. 1999: Spoznávame slovenské hrady, zámky a kaštiele s filmami KODAK. — Turista, Piešťany,
Hochmuth Z. 1962: Z obce Muráň na hrad a na Veľkú lúku. — Krásy Slovenska 39(8): 308–309.
Holka P. 1994: Buchty a česť rytiera. Ako dovolenkujú slovenskí spisovatelia (2). — Pravda, Bratislava xxx(xx; 4. 8. 1994): 11.
Horányi F. J. 1782–1783: Joannis Com. Bethlen Historia rerum transilvanorum libri IV. — Viedeň, xx pp.
Hromada M. 2000: Cesta Márie Széchy. — Klub priateľov Muránskej planiny, Muránska Dlhá Lúka, A5 [skladačka]
Hromada M. 2000: Hlasy, ohlasy… úspech sa dostavil. — Revúcke listy 9(12): 3.
Hromada M. 2000: Hrad Muráň – sú časť NPR Cigánka. — Rukopis, 2 pp. [Depon. in Správa NP Muránska planina, Revúca]
Hromada M. 2000: Hrad Muráň – sú časť PR Cigánka. — Národné parky 2000(2): 12.
Hromada M. 2000: Prechádzka po Muránskom hrade. — SLOVMAG Dnes 4(8): 1.
Hromada M. xxxx: Dokedy budú mať zlodeji zelenú? — Slovenský národ xx: 14.
Hromada M. & Ordziak Ľ. 2001: Klub priateľov Muránskej planiny. — Klub priateľov Muránskej planiny, Muránska Dlhá Lúka,
Hudec I. 1991: Cigánska pravda má cnosti dosť. — Pp.: 147–156. In: Hudec I. & Jaroš P. (zost.): Biela Pani, mŕtvy pán… Príbehy zo slovenských hradov. H & H, Bratislava, 222 pp.
Hudec I. & Jaroš P. 1991: Biela Pani, mŕtvy pán… Príbehy zo slovenských hradov. — H & H, Bratislava, 222 pp.
Huszár 1969: [niečo o Muránskom hrade]. — ????
Ila B. 1956: Die walachische Bevölkerung des Herrschaften Murány, Csetnek und Krasznahorka. — Studia Slavica Academiae scientiarum Hung. 3(1–4): ??
Ila B. 1946: [niečo o Muránskom hrade]. — ????
Janota Ľ. 1938: Slovenské hrady. Diel druhý. — Nakladateľstvo Slovenskej ligy spol. s r. o., Bratislava, 328 pp.
Jirásek A. 19??: Bitva u Lučence. — xxx, xxx, xxx pp.
Jirásek A. 19??: Bratrstvo. — xxx, xxx, xxx pp.
Kámen S. 1964: Hrad Muráň. — Zpravodaj Gemerského múzea 1: 5.
Kaposy-Bánrévi 1956: [niečo o hrade]. — ????
Kárász 1893: [niečo o hrade]. — ????
Kazy F. 1737: Historiae regni Hungariae ab Istvanfi scriptae Continuatio (Pokračovanie histórie kráľovstva uhorského napísanej od Istvanfiho). — Trnava, xx pp.
Kisfaludy K. 1820: Szécsi Mária, vagy Murányvár Ostromlása. — ????
Kollár J. ???????: [Spomína Muránsky hrad v niektorej básni???]. — ???????
Kollár D. & Zubriczký G. 2005: K hradu Muráň. — Krásy Slov., Bratislava 82(5–6): 21.
Kollár D. & Zubriczký G. 2005: Čriepky z histórie. — Krásy Slov., Bratislava 82(5–6): 14–15.
Kraus C. 2002: Slovenskí romantici. Próza. — Slovenský Tatran,…
Kraus C. 2002: Slovenskí romantici. Próza. — Slovenský Tatran, Bratislava, 764 pp.
Krausová S. 2004: Zvyšky Muráňa sa rozpadávajú. — Sme, Bratislava 12(17; 22. 1. 2004): 8.
Kristó 1973: [niečo o Muránskom hrade]. —
Krško J. 1994: Názov a vznik obce Revúca. — Pp.: 244–246. In: Krošláková E. (ed.): Jazyková a mimojazyková stránka vlastných mien. 11. slovenská onomastická konferencia, Nitra 19.–20. mája 1994. Zborník referátov. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV & Vysoká škola pedagogická, Bratislava & Nitra, xx pp.
Kušnierová E. 1978 : Hrad Muráň. — Obzor Gemera, Rimavská Sobota 9(2): 119–122.
Kušnierová E. 1996 : Hrad Muráň. — Pamiatky múzeá 4: 32–35.
Kvetko M. 2001: Výstavba a rozvoj podnikov cestovného ruchu v regióne. — Diplomová práca, 71 pp. + prílohy [Depon. in Obchodná fakulta EU, Bratislava]
Kámen S. 1963: Muránsky hrad. — Pp.: 57–61. In: Bolfík J. (ed.): Vlastivedné pohľady z okresu Rimavská Sobota. Okresná komisia regionálnych dejín pri OV KSS & Vlastivedný krúžok pri Gemerskom múzeu, Rimavská Sobota, 78 pp.
Laskovičová T. 1990: Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike. — Vyd. Slovenského úradu geodézie a kartografie, Bratislava, xx pp.
Majtán et al. 1982: [niečo o Muránskom hrade]. — ????
Maksay 1959: [niečo o hrade]. — ????
Maliak J. Nevšedné prírodné krásy Muránskeho údolia …. — Rukopis, [Depon. in LAMS Martin, sig. 56 E 17,
Markuš M. 1959: Návrh na zriadenie pamätného múzea v Muráni pred polstoročím. — Múzeum 6(1): 4–12.
Matovič J. 1944: Cez Tisovec na hrad Muráň. — Roľnícka vzáj. pokladnica v Hnúšti, expozitúra v Tisovci : 60–62. 2001: Mosný P.: Hrad Ľupča. Občianske združenie Mestečko, Slovenská Ľupča, 16 pp.
Návoy P. 1999: Pomníky v nás (o ľuďoch, ktorých siločiary sa dotkli Pohorelej). — Obecný úrad, Pohorelá, 28 pp.
Nešpor J. 1993: „Na Muránskom zámku, zabili Cigánku…“. — Krásy Slovenska xxx(11–12): 28–30.
Nešpor J. 2004: Za tajomstvami zrúcanín. Zrúcaniny východného Slovenska. — xxx, xxx, xxx pp.
Nižnánsky J. 1971: Lásky žofie Bosniakovej. — xx, Bratislava, xx pp. 1990: Oravský H.: Slovenská Ľupča. Osveta, Martin, 344 pp.
Ordziak Ľ. 1987: Ľahostajnosť veciam nepomôže. Zaslúži si pozornosť. — Život, Bratislava (12)
Ordziak Ľ. 1999: Muránsky hrad. — Klub priateľov Muránskej planiny,
Ormis S. 1914: Mária Séči. — Slovenské pohľady xx: xx.
Ormis S. 1914: Mária Séči. — Sborník Matice slovenskej 5: xx.
Pelikán V. 1984: Prvý náučný chodník na Muránskej planine. — Chránené územia Slovenska 3: 14–16 .
Pelikán V. 1986: Sprievodca náučným chodníkom Veľká Lúka – Muránsky hrad. — Východoslovenské vydavateľstvo pre ÚŠOP, Správu CHKO Muránska planina, Košice, 38 pp.
Petőfi S. 1847: Széchi Mária. — xx pp.
Podmanický J. 2002: Za oponou kysuckých dejín. Pozoruhodné kapitoly z minulosti Kysúc s fotografiami Jaroslava Veličku. — Vzlet, Čadca, 216 pp.
Polla B. & Vindiš I. 1956: Východoslovenské hrady a kaštiele. — xxxx, Martin,
Polla B. & Vindiš I. 1966: Východoslovenské hrady a kaštiele. — xxxx, Košice,
Polla B. 1980: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. — Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 192 pp.
Ratkoš P. 1957: Problematika protihabsburských stavovských povstaní v 17. a začiatkom 18. storočia. — Naša veda 4: 370–???
Reuss G. Hrad Muráň a jeho deje. — Rukopis, [Depon. in Matica slovenská, Martin]
Reuss G. Všecky hrady a kláštore v Gemerské stolici. — Rukopis, [Depon. in Matica slovenská, Martin]
Reuss G. 1856: Hráběnka Mária Betlen, rozená Séči ze Rymavských Sečian, dějepisný román. — Rukopis, [Depon. in Matica slovenská, Martin]
Reuss G. 1858: Letopis Gemerské stolice . — Rukopis, [Depon in. LA MS [sign. C–II/G], Martin]
Reuss G. 1982: Grófka Mária Betlenová. — Pp.: 9–144. In: Reuss G.: Muránska Venuša. Tatran, Bratislava, 1982: Reuss G.: Muránska Venuša. Tatran, Bratislava, 240 pp.
Reuss G. 1982: Obraz zo Zdychavy. — Pp.: 145–199. In: Reuss G.: Muránska Venuša. Tatran, Bratislava,
Reuss S. 19??: [nejaký rukopis o histórii Hroncov vrát. Muránskeho hradu]. — xx pp.
Roth P. & Soják M. 2001: Nálezy zo stredovekých hradov. — Pp.: 167–168, 292. In: Cheben I., Vlkolinská I. & Vaňková Ľ. (eds): Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2000. Archeologický ústav SAV, Nitra, 324 pp.
Svinčiak Š. 2000: Rana z milosti. — Revúcke listy 9(2): 7.
Tomášik S. 1882: Denkwürdigkeiten des Muranyer Schlosses. — xx, xx, xx pp.
Tomášik S. 1958: [niečo o hrade]. — xx pp.
Tomášik S. 1865: Sečovci, veľmoži gemerskí. — Sokol
Tomes K. 2005: Aj taká bola Predná Hora. — Revúcke listy 14(2): 3.
Tompa M. 1847: Szécsi Mária. — ????
Tomášek J. P. 1829 : Paměti jelšavské a muránske. — Tlačiareň Trattnera a Károliho, Pešť, 146 pp.
Tomášik S. 1882: ???? — xx, xx, xx pp.
Tomášik S. 1865: Vešelínovo dobytie Muráňa. — Národný kalendár 1865: xx–xx.
Tomášik S. 1870: Odboj Vešelínov. — Orol 1870: xx–xx.
Tomášik S. 1935: Sečovci, veľmoži gemerskí. Historická povesť. — Spoločnosť slovenského domu, Praha, 124 pp.
Tomášik S. 2002: Vešelíniho dobytie Muráňa. — Pp.: 189–240. In: Kraus C. (ed.): Slovenskí romantici. Próza. Slovenský Tatran, Bratislava, 764 pp.
Tóth & Szabó 1917: [niečo o Muránskom hrade]. —
Valo P. 2001: Muránske záhady. — Slovenka, Bratislava xxx(37): 66–67.
Várkonyi Á. R. 1987: A rejtőzködő Murányi Vénusz. — Helikon Kiadó, Budapest, 246 pp.
Varsik B. 1932: Husiti a reformácia na Slovensku do žilinskej synody. — xxx, Bratislava, xxx pp.
Zrubec L. 1991: Žofia Bosniaková (Krásavica zu Šurian – svätica zo Strečna). — Vydavateľstvo S – Glóbus, Bratislava, 104 pp. + fotografická príloha (16 pp.)
Zrubec L. 1995: Vyhlásila sa za kapitánku. Muránska Venuša pochovala troch manželov. — Život, Bratislava (18): 27.
Šramko J. 2000: Z histórie ev. a.v. cirkvi v Revúcej. — Revúcke listy 9(7): 7.
Žigo K. 1980: Návštevnosť Muránskeho hradu. — Horizont planiny, Muránska Dlhá Lúka 2(4): 2–3.
[20] Rasto 23.01.2006 Po 13:12 parada diky to by chcelo aj samostatnu sekciu!!!
[21] Bohdan web 23.01.2006 Po 13:19 To je pěkné, to všechno máte v knihovně?
[22] Rasto 23.01.2006 Po 13:46 to by bolo..zahanm tu zrubcovu knihu je to na dobrej ceste…
[23] Rasto 23.01.2006 Po 13:47 inak perfektna kniha je od Kámen. S.: Za (alebo pod) svetlom karbidky.!!! je o jaskyniach MP
[24] SV mejl 23.01.2006 Po 14:35…..tak o jaskyniach podstatne radsej ako o vojenskych pilotoch….
[25] Rasto 23.01.2006 Po 14:44 preco mam rad pilotov a ww II tiez:-) btw bohdane vies ze velka luka bolo letisko v case snp?
[26] kniznica Marcel Uhrin mejl 23.01.2006 Po 15:34 v databáze mám 3129 citácií roznych clánkov o Muránskej planine (knihy, casopisy, záverecné správy a pod.) z toho tak dve tretiny mám fyzicky v kniznici a archíve. Kedze som sa s tým chcel podelit s ostatnými, zacal som pisat tie texty o knihách o Planine, zial akosi nezostáva na to cas.
Ten Kámen je správne Za svetlom karbidky, vydala Gemerská vlastivedná spolocnost. Mimochodom Kámen vydal jeden z prvých turistických sprievodcov po Planine: Rimavskou a Muránskou dolinou: Gemerské a Veporské rudohorie uz v roku 1959
Marcel
[27] Marcel, Bohdan web 23.01.2006 Po 15:43 nechcete jako další příspěvek udělat recenzi třeba právě toho sprievodca? Docela by mě zajímalo, jak se tehdy „popasovali“ s chozením po planině a co bylo považováno za atraktivní trasy…
[28] to marcel Rasto 24.01.2006 Út 08:58 dakujem za upresnenie mal som ju onehda pozicanu a je perfektna.doporucujem. !vdaka za zoznam. mozno tip na samostatny odkaz!:-)
[29] a este nieco Rasto 24.01.2006 Út 14:32 dobra je aj skladacka: Hutka – Horansky – Novakova – Tisovska hradova aj ked je venovana inemu hradu:-))) ja som z nej sem nieco spracoval:-)
[30] Hutka Marcel Uhrin mejl 24.01.2006 Út 15:50 Dusan Hutka, hoc rodák z Revucej, sa aktívne usiluje o propagáciu tisovca; podarilo sa mu napr. zabezpecit preklad latinsky písaného opisu Tisovca Mateja Suleka, zabezpecil vydanie knihy Jozef Maliak (Tisovec v minulosti), Kreutza (Zbojník Jakub Surovec) a naposledy preklad z madarciny a vydanie monografie o tisovskej zeleziarni. Napisem o tom nieco spolu s titulkami do sekcie knihy. O. i. uz niekolko rokov robi archeologický výskum na Hradovej, podielal sa na instalácii pamatnej tabule nestastne uhynutého speleopotápaca Nesveru, mapuje historiu tisovca (seria v Tisovskom mesacníku „Tisovské legendy a tajomstvá“), objavil doteraz neznámy fragment herbára Václava Vraného a pod. Uctyhodné… a stále chystá nové projekty, napr. publikáciu o tisovskej vyvieracke alebo knihu o starých budovách tisovca, ale to uz prezrádzam, co mne neprislucha
[31] Rasto 25.01.2006 St 09:36 to bude dobre na to sa tesim… skoda je to malo zname a tazko dostupne:-( hradova by si zasluzila vacsiu publicitu
krásne, ale úplne chybné! Časť textu o Séčiovcoch, Vešelénim a Muránskej Venuši je úplne zlý, ak to chcete takto tam nechať, láskavo dopíšte, že ide o legendu a uveďte pravdivé informácie – je už dávno známe, že Mária Séčiová sa s Vešelénim zoznámila až po smrti jeho prvej manželky Žofie Bošňákovej, a nie v čase svojho prvého manželstva…
[13] tl : Nevím, z jakých zdrojů jsi čerpal, možná by bylo dobré je uvést. Ale Žofia Bosniaková zemřela v květnu 1644 a již v srpnu 1644 byli F. Vesselényi a Mária Széchy oddáni v Muráni. Tak nevím, zda je pravděpodobné, že by se neznali již dříve…
Zdrvim vsetkych a prezradit ze nas rod vymrel o meci a ja som posledna narodena z Tokolyho slachtickeho rodu.Som zena ktora bola odelena od rodiny a ukryvana pred mynulostou.Prave som sa dozvedela ze ja som posledna ktora este zije a mam ako sa povie modru krv.Momentalne mam 26 rokov s som sa to dozvedela en 30 dni pred mojimi 26 narodeninamy….…,zije v londyne a prichadzam na dovolenku na Slovensko a rada by som si prisla pozriet sidla ktore Moj pradedo zo 4 kolena vlastil a mozno rada by som si dalasidla na svoje meno a rada navstevoala.
[16] Monika Spacirova : V tom případě vítejte doma, hraběnko. Ovšem jestli se budete chtít pustit do obnovy hradu, příliš to neodkládejte…
Rozcestníky
Dendrologie
Fajné domy
Fajné stromy
Fejetony a povídky
Fotogalerie
Muránska planina
Rostliny
Zvířata
Nové komentáře
Zpětné odkazy
Náhodná fotka
Oblíbené adresy
Další linky
Tento deníček pohání Redakční systém pro blog, autorkou tohoto vzhledu je Charlotte (2005). Nové úpravy, chyby a zmatky vnesl Sharkan. :)