Rozlúčka a pozvánka

Dnes naposled…

Pred šiestimi rokmi mi Bohdan ponúkol možnosť publikácie v tomto denníčku. V tom čase sme sa ešte osobne nepoznali, takže ma jeho ponuka prekvapila, ale samozrejme hlavne potešila. Pustil som sa teda do blogovania a spoznal som potešenie, ktoré autorovi spôsobí fakt, že jeho písanie niekoho zaujíma. A nielen to – vďaka tomuto webu som spoznal nielen Bohdana (ktorý sa z pozície „známeho z internetu“ postupne presunul do kruhu mojich blízkych priateľov), ale aj niekoľkých ďalších príjemných ľudí.

Od tej doby v Sharkanovom denníčku pribudlo niekoľko ďalších autorov a okrem autorského kolektívu tu vznikla aj skupinka štamgastov, pre ktorých sa Sharkanweb stal príjemným miestom, akousi virtuálnou kaviarňou, kde môžu virtuálne „posedieť“ a prehodiť pár slov (alebo viac párov slov ) s ostatnými.

To však evidentne bolo niečo, s čím Bohdan nepočítal a keď postupom času tento „pokec“ prekročil mieru, ktorú považoval za prijateľnú, došlo k dosť absurdnej situácii – pán domáci a otec zakladateľ sa na svojom vlastnom webe prestal cítiť komfortne… Pokúsil sa diskusiu, nesúvisiacu s témou článku, obmedziť zavedením rubriky „prostý pokec“, ale veľa sa tým nevyriešilo. Napokon došlo takmer až k roztržke medzi čitateľmi i autormi…

No skrátka: Zmena je život, takže dnes naposledy sa vám tu prihováram ako autor a redaktor (ale určite nie ako komentátor, veď ma poznáte ). Ďakujem Bohdanovi i vám všetkým za tých krásnych šesť rokov a zároveň vás pozývam do novej virtuálnej kaviarne, ktorú dnes spolu s Jagom otvárame.

««« Předchozí text: 23 Následující text: Proces autodestrukce zahájen »»»

lojzo | 21.6.2012 Čt 00:15 | Děje se kolem, Prostý pokec | trvalý odkaz | tisk