Dnešný oslávenec: Brigitte Bardot(ová)

Francúzska herečka, modelka a speváčka, neskôr aktívna ochrankyňa zvierat, jeden z najväčších sexsymbolov 20. storočia.
Celým menom Brigitte Anne-Marie Bardot, narodená v Paríži 28. septembra 1934, dnes oslavuje 77. narodeniny.

Začínala ako baletka (absolvovala parížske konzervatórium v triede ruského choreografa Borisa Kňazova), už počas štúdia na konzervatóriu sa začala venovať aj modelingu a ako 15-ročná sa objavila na obálke časopisu Elle (k čomu jej výrazne pomohol fakt, že šéfredaktorka Hélène Lazareff bola dobrou priateľkou jej mamy). Onedlho si ju všimol mladý režisér Roger Vadim, ktorý jej jednak ponúkol úlohu vo filme (ktorý sa ale napokon nerealizoval) a druhak sa stal jej milencom. Rodičia z ich vzťahu neboli nadšení, otec sa dokonca rozhodne poslať ju študovať do Anglicka, len aby ju dostal ďalej od Vadima, skončí to však Brigittiným pokusom o samovraždu. Potom otec kapituluje, štúdiá v Británii zruší a vzťah akceptuje s podmienkou, že sa vezmú až keď bude mať Brigitte osemnásť – zrejme dúfa, že dovtedy si to rozmyslí, ale márne – 21. decembra 1952 sa BB a Roger Vadim berú (keďže plnoletým sa človek v tom čase vo Francúzsku stáva až ako 21-ročný, musí otec chtiac-nechtiac so svadbou oficiálne súhlasiť).

To už má za sebou prvú úlohu vo filme a postupne dostáva ďalšie – obvykle však drobné roly viac či menej vyzlečených dievčat (napríklad vo filme „Keby Versailles vedelo rozprávať“ hrá jednu z mileniek Ľudovíta XV., ktorého stelesňoval Jean Marais). Nakrátko sa presťahuje do Ríma, kde dostane niekoľko malých úloh a amerických filmoch (napríklad v Helene trójskej – sama o tom neskôr hovorila: „Moja angličtina bola mizerná a môj strach hrozný. Naučila som sa svoje repliky naspamäť, ani som nevedela, čo hovorím, ale povedala som to tak sebavedome, že som tú úlohu dostala.“).

Po návrate do Francúzska jej manžel píše, doslova „na telo“, jej prvú veľkú rolu – Juliettu vo filme „A boh… stvoril ženu“. Hoci spočiatku žiadny producent nechcel do tohto filmu vložiť svoje peniaze, po tom, čo BB zažiarila na festivale v Cannes a Vadim ponúkol jednu z hlavných úloh Curdovi Jürgensovi, vtedajšej európskej hviezde, sa peniaze získať podarilo. V domácom Francúzsku bol film spočiatku prijatý vlažne, Vadim ale stavil na americké publikum – a v USA mal film obrovský úspech. Následne ho prijali aj Európania vrátane Francúzov a z BB sa zo dňa na deň stala najväčšia európska filmová hviezda. Záujem hrať s ňou vo filme prejavujú mnohí slávni herci a herečky (John Wayne vyhlasuje: „Pre ňu som ochotný vzdať sa svojho kovbojského klobúka“), je pozvaná do Británie a predstavená kráľovnej (tam sa BB stretáva s Marilyn Monroe, ktorú zase obdivuje ona: „Marilyn som uctievala, sledovala, a bola som ňou fascinovaná. Chcela som byť ňou, mať jej osobnosť a charakter.“).

To už na verejnosť prenikajú správy o jej hviezdnych manieroch – po ľúbostných aférach s Jean-Louis Trintignantom (jej hereckým partnerom z filmu „A boh… stvoril ženu“) a Gilbertom Bécaudom sa v decembri 1957 s Rogerom Vadimom rozvádza (ostávajú ale priateľmi a neskôr hrá v niekoľkých ďalších jeho filmoch). V júni 1959, už tehotná, sa vydáva po druhý raz – za hereckého kolegu Jacquesa Charriera (v januári 1960 sa im narodil syn Nicolas-Jacques). Už v roku 1962 sa však rozvádzajú a syn ostáva žiť u otca, takže až do jeho dospelosti je s mamou len občas.

V roku 1966 stretáva nemeckého fotografa, astrológa a playboya (ale hlavne multimilionára, vnuka zakladateľa firmy Opel) Güntera Sachsa a ten sa takmer okamžite stáva jej ďalšou „životnou láskou“. Vzplanutie je obojstranné, pár dní po ich zoznámení Sachs z helikoptéry zasypáva jej dom v Saint Tropez stovkami ruží, berú sa 14. júla 1966 (symbolicky v deň francúzskeho štátneho sviatku) v Las Vegas. Po troch rokoch ju ale opúšťa so švédskou modelkou.

Dnešnú oslávenkyňu v kožuchu neuvidíte. No ale uznajte – Bardotka v kožuchu, to by bola škoda, nie?

V roku 1973, po účinkovaní v 47 filmoch, svoju 20-ročnú hereckú kariéru prekvapujúco končí („Chcem odísť elegantne.“). Neskôr o svojom hereckom živote vyhlásila: „Celých 20 rokov som bola ako zviera zahnané do kúta, šialená z ľudí, čo sa mi chceli vkradnúť do kúpeľne, aby ukradli moju zubnú kefku. Bola som považovaná za zlodejku manželov, jedna žena ma chcela znetvoriť vidličkou… dokonca aj pre cirkev som bola stelesnením zla."

Začína sa intenzívne venovať úsiliu o ochranu zvierat, ostáva jej však aj energia na ďalšie vzťahy – v roku 1975 začína žiť s mladým (33-ročným) československým (nikde som sa nedozvedel, či je Čech alebo Slovák) sochárom Miroslavom Brožekom, päť rokov funguje ako jeho patrón, múza, modelka a gazdiná („Pochopila som, že najdôležitejšie sú neha a a láskavosť.“). „Mirko“ ju ale na Vianoce 1979 opúšťa („Nechal ma samú, len s rozsvieteným stromčekom bez darčekov.“).

V roku 1985 jej bol udelený Rád čestnej légie, ale odmietla ho prijať.
O rok nato zakladá Nadáciu Brigitte Bardot(ovej), ktorej cieľom je ochrana zvierat. Aby pre ňu získala peniaze, organizuje dražbu vecí, spätých s jej kariérou – šperky (diamanty, ktoré jej daroval Günter Sachs, kúpil za tri milióny frankov on sám – a napokon jej ich aj tak nechal, aby ich mohla predať znovu a získať tak ďalšie peniaze pre zvieratá), filmové kostýmy, ale i osobné veci, fotky a plagáty, väčšinou s jej podpisom (mimochodom, krásnym!). "Venovala som svoju mladosť a krásu ľuďom, teraz dám svoju múdrosť, skúsenosti a to najlepšie zo seba zvieratám.“ Mobilizuje verejnú mienku proti lovu divých zvierat, obchodu so slonovinou, obchodovaniu s exotickými zvieratami, laboratórnym testom na zvieratách, upozorňuje na podmienky zvierat na bitúnkoch a podobne. Oslovuje známe osobnosti (podporu si získala u dalajlámu i pápeža Jána Pavla II.), ale o politikoch sa vyjadruje dosť skepticky: „Nemôžem vykonávať túto činnosť bez podpory politikov. Stretla som sa so všetkými ministrami pôdohospodárstva. So všetkými ministrami životného prostredia, odkedy bola tá funkcia vytvorená. So všetkými ministrami vnútra. Videla som troch prezidentov republiky – a dosiahla som hovno, pretože nikto mi nepomohol.“

Z politickej korektnosti ju obviňovať nemôžeme, v posledných rokoch bola niekoľkokrát označená za rasistku, keď vystúpila proti islamizácii Francúzska.

Po niekoľkých ďalších krátkych vzťahoch sa v roku 1992 jej štvrtým manželom stal politik Bernard d'Ormale, s ktorým šťastne žije dodnes. Svoju hereckú kariéru sebakriticky hodnotí slovami: „Ako herečka som bola nanič, nikdy som nemala talent.“

No, celkom pekný bulvárny článok… ale čo ste čakali, keď je o hérečke?

««« Předchozí text: Momentka na pondelok 89 Následující text: Synchronizace »»»

lojzo | 28.9.2011 St 14:47 | Historie, Prostý pokec | trvalý odkaz | tisk