Roger Waters: The Wall v Prahe

Od roku 1980 som sníval o tom, že uvidím pinkfloydovskú „Stenu“ naživo. A v sobotu som si ten sen splnil…

Stáli sme pod pódiom, päť metrov od Rogera Watersa, stena na konci spadla takmer na nás.
Úžasné, skvelé, nezabudnuteľné.

Oproti pôvodnej pinkfloydovskej verzii bolo aranžmá trochu menej „art“ a viac rockovejšie, Gilmourova gitara pravdupovediac sem-tam trošku chýbala, ale hudobníci boli skvelí. Nebola to úplne celkom „one man show“ Rogera Watersa – ten pán má už svoje roky (aj keď teda na jeho svalnatej postave to veľmi vidno nie je) a svoje limity si evidentne uvedomuje, takže čo nevyspieva, na to má ľudí – ale samozrejme bolo to najmä jeho predstavenie. Niektoré skladby spieval sám, v iných si nechal viac či menej výrazne pomôcť background vokalistami. O show samotnej, scéne a choreografii je zbytočné písať, to všetko bolo vpodstate dokonalé.

Bol som tam so starším mláďaťom a veľmi príjemne ma prekvapilo, aké bolo nadšené. Dopredu vlastne vôbec nevedelo, čo ho čaká, Pink Floyd sa u nás doma nepočúva (s výnimkou jednej „výberovky“ vlastne ani žiadne ich cédéčko doma nemáme), ale myslím, že teraz sa to aspoň na nejaký čas zmení.

Moje najsilnejšie umelecké zážitky boli doteraz spojené s architektúrou – návštevy katedrály v Remeši, Corbusierovej kaplnky v Ronchamps či Gaudího Sagrada Familie. Od soboty sa k nim priradila Watersova Stena (a až keď som to teraz napísal, prvýkrát v živote, ma napadlo, že vzhľadom na ten názov to tiež nemá od architektúry ďaleko ).
Veľká vďaka Modone, ktorá ma na ten koncert včas (teda v dobe, keď sa ešte dali kúpiť lístky) upozornila.

Jediná vec ma trošku mrzí – pražskí organizátori zakázali foťáky. Bolo to napísané pred halou aj na vstupenkách, pred vstupom som sa pre istotu spýtal ešte dvoch organizátorov, či to myslia ozaj vážne. Vraj áno. Tak sme foťák i mobily nechali v aute (holt, asi som už starý a zvyknutý poslúchať – tak mi treba!)… A potom, pred začiatkom show, hlas privítal divákov a oznámil, že „Rogerovi nevadí, keď si budeme predstavenie natáčať či fotiť, len dôrazne žiada nepoužívať blesky“. Samozrejme sa našlo dosť divákov, ktorí foťáky mali (alebo fotili mobilmi), dokonca aj nejaké blesky blýskali… Nuž ale kam by ten svet spel, keby sa na rockových koncertoch dodržiavali zákazy?

««« Předchozí text: Dnes ráno.... Následující text: Brouk Pytlík zdolává Kočičí skálu u Mikulova »»»

lojzo | 18.4.2011 Po 11:59 | Děje se kolem, Hudba, Prostý pokec | trvalý odkaz | tisk