Národný park Donau-Auen.

Národný park Donau-Auen. Najskôr čísla. Rozloha 9300 ha, z toho je 65% lužný les, 15% lúka, 20% vodná plocha. Dunaj ním preteká v dĺžke 36 km. Záplavová vlna z Dunaja dosahuje až do výšky 7m. Ak dobre počítam, tak sa tam zmestí skoro 2× Oravská priehrada. Národným parkom je od roku 1996.

Časť parku pri Viedni

Ťahá sa temer od Viedne až skoro po Bratislavu. Nezvyčajná veta z návštevného poriadku: Zber prírodných materiálov (trhanie kvetín, zber húb, bobúľ, orechov, mušlí a kamienkov) pre vlastnú potrebu je dovolený.

A ešte jedna veta, ktorá ma v návštevnom poriadku zaujala, lebo sa mi zdá podstatnou. Je v nej akoby celý princíp ochrany prírody.Národný park sa snaží primerane vyhovieť obom požiadavkám kladeným na toto územie: ochrane citlivého živočíšneho či rastlinného druhu ako aj možnosti rekreácie. To vyžaduje rozumné a adekvátne správanie sa všetkých ľudí v národnom parku.

A čuduj sa svete, funguje to. Napr. nikde nie sú smetné koše, ale ani smeti. Zdá sa, že každý si osvojil zásadu, čo si do prírody vezmeš, to dones aj domov. Park je pretkaný množstvom peších či cyklistických ciest, na okrajoch je hromada parkovísk a rad reštaurácií. Všade lavice so stolmi z nejakého divného materiálu, ktorý nie je polámaný, je natretý a chýbajú na ňom rytiny typu: Hansi love Gudrun. Napriek blízkosti veľkomesta (Stephansplatz-Lobau museum cca 15km) je v parku pokoj a pohoda. Za podvečernú hodinku tu stretneš ľudí bežiacich, klusajúcich, trekopalicujúcich, na korčuliach, bicykloch či kolobežkách a lyžiach s kolieskami a čo ja viem na čom všetkom. Vhodných povrchov je dosť, len si vybrať. Všade smerovky, značky a mapy. Ľudí je tu dosť, ale priestor je tak obrovský, že si každý nájde osamenie, ak chce. Aj s bezpečnosťou je asi všetko OK, lebo nie je nič zvláštne vidieť ešte aj pár minút pred zotmením v pohybe rad osamelých žien od cca 12 do 92 rokov. Náročky som aj počkal, či ich niekto nenaháňa, ale fakt nikto. Turistika bez kopcov, pre nemilovníkov lezenia. Nebudem tu opisovať, čo všetko je tu možno vidieť a stretnúť. Krás a úžasov je hodne aj u nás, ale zažil som čosi, čo nebýva bežné. Kľud a normálnosť. Je to miesto, kde si zamestnanci urobia prácu, za ktorú dostávajú plat a zas návštevník sa správa ako človek. Nemáš pocit, že ťa niekto kontroluje, veď aj prečo by to robil, veď ty sa správaš normálne. Nadobudol som dojem, že počas práce správca parku zjavne premýšľa a snaží sa, aby sa jeho zamestnávateľ – teda občan, cítil v parku príjemne. A tak sa cíti.

Len ma tak napadlo, že sa s vami podelím o môj dojem z niekoľkodennej návštevy. Všetkým odporúčam, teda okrem hulvátov, chrapúňov a debilov. Poprosil by som, aby oni zostali doma a pokrikovali na seba doma v byte, rozsypávali smeti vo svojej obývačke a sprejovali na vlastnú stenu.