Typicky pohľadnicový pohľad na zámok a centrum mesta z „Kozieho hrádku“. Zámok vznikol postupnou premenou zo stredovekého hradu, jeho súčasná podoba je prevažne baroková. V roku 1805 tu krátko býval Napoleon, ktorý si Mikulov pôvodne vybral za miesto mierových jednaní po Slavkove (mesto ale práve ohrozoval týfus, takže mier bol napokon uzavretý v Bratislave). Niekoľkokrát vyhorel, naposledy v roku 1945, kedy tu zhoreli mnohé historické pamiatky, vrátane originálu Věstonickej Venuše.

Pôvodne Taneční vrch (Tanzberg), dnes Svatý kopeček – výsledok snaženia kardinála Františka Serafína Dietrichsteina. Okrem pútneho miesta je Svatý kopeček aj prírodnou rezerváciou. Mimochodom, všimnite si na tejto i predošlej fotke, aká nenarušená je „strešná krajina“ mesta – stavebný úrad si zaslúži pochvalu.

Zámok z podzámčia.

Zámockí záhradní trpaslíci.

Pri jednej zo zámockých brán chrlí vodu bezuchý kôň.

Bezstarostný život v podzámčí.

Pôvodne kostol sv. Anny, po požiari v roku 1784 z neho ostalo len toto priečelie (autorom bol Johann Bernard Fischer z Erlachu). Následne si za ním Dietrichsteinovci postavili rodinnú hrobku.

Detail priečelia s dodatočne (ale vkusne) doplnenými Dietrichsteinovskými erbami.

Asi najkrajší dom mikulovského námestia – Dům u Rytířů. Spodné dve podlažia s renesančnými sgrafitami pochádzajú zo 16. storočia, tretie bolo dostavané až v storočí devätnástom.

Malá galéria osobností Mikulova: Alfons Mucha, utláčaný (alebo ovenčený?) brečtanom.

Jazzman Karel Krautgartner. Potom, čo v šesťdesiatom ôsmom emigroval do Nemecka, boli jeho nahrávky v rozhlase zmazané, ale Mikulovčania si na rodáka spomenuli.

Rabín Löw – prvý Zemský rabín Moravy a Sliezska, „autor rozsiahleho súboru duchovných, talmudických, pedagogických a etických spisov, vášnivý a rešpektovaný obhajca dôstojného postavenia židovskej komunity v nepriateľskom a netolerantnom prostredí strednej Európy“, ako píšu na (inej) pamätnej tabuli. Okrem toho všetkého sa počas svojho dvadsaťročného pôsobenia v Nikolsburgu venoval zásadám stanovenia a zachovania rituálnej čistoty vína. Ale aj tak si ho každý pamätá len ako tvorcu Golema.

Židovský cintorín. Po roku 1421, kedy Albrecht Habsburský vyhnal židov z Viedne a Dolného Rakúska, sa početná židovská komunita uchýlila do neďalekého Nikolsburgu. Ďalšia vlna dorazila po ich vyhnaní z Brna a Znojma, takže v polovici 16. storočia už bola mikulovská židovská štvrť najvýznamnejšou na Morave (o čom svedčí aj to, že Zemský rabín sídlil práve tu). Najstarší čitateľný náhrobok na židovskom cintoríne je z roku 1605.

Židovský cintorín. Prekvapujúce použitie náhrobných kameňov vo funkcii oporného múru.

Židovský cintorín – náhrobky rabínov na Rabínskom vŕšku.

Židovský cintorín. Niektoré nápisy zmenil čas na púhe ornamenty.

Dve hviezdy. Prvá na jednom z náhrobkov, druhá ako svietidlo pri vstupe do starej (Hornej) synagógy.

Sorela – posledný architektonický sloh pred nástupom panelákovej éry. Nápisy na dome hlásajú „Miluji tvé žárné pláně, sličný jihu Moravy. P. Bezruč.“ a „Vybudováno k desátému výročí osvobození Mikulova Sovětskou armádou – 23.IV.1955“. V podchode priehľad na Pálavu.

Aby tu neboli len samé baráky, chcel som dať na záver niečo zelené – ale „strom svobody“ niekam zmizol.