Náborový plagát je, vzhľadom na množstvo vojen, do ktorých sa ľudia neustále znovu a znovu púšťajú, veľmi rozšíreným typom propagandy: Tento láka amerických dobrovoľníkov do protibritskej armády George Washingtona.

Vo Francúzsku pár rokov nato vznikla republika: Jeden z prvých republikánskych plagátov z konca 18. storočia.

Toto nie je priamo plagát, ale k propagandistickým materiálom nepochybne patrí: Portrét Napoleona vo funkcii prvého konzula. Jeden z mála jeho portrétov, pre ktoré osobne pózoval, darovaný mestu Liége v roku 1806.

Prekvapilo ma, že spomedzi množstva vojenských náborových plagátov, ktoré som našiel, ani jeden nevyzýval na vstup do Napoleonovej Veľkej armády (možno, že Francúzi boli vtedy takí bojachtivý, že ich nebolo treba presviedčať, neviem). Toto je náborový plagát protinapoleonských royalistov z roku 1815.

Späť do Ameriky: Spod britskej koruny oslobodení občania začali uvažovať o tom, či aj tí černosi predsa len nebudú čosi ako ľudia – plagát, pozývajúci na míting za zrušenie otroctva (1830).

Plagát s mapou Spojených štátov, rozdelených podľa zákonnosti otroctva v roku 1850 (červené sú „slobodné“, čierne „otrokárske“, zelené ešte neboli súčasťou Únie).

Volebný plagát Millarda Fillmoreho, 13. prezidenta USA (nikdy nebol za prezidenta zvolený, stal sa ním po dvoch rokoch vo funkcii viceprezidenta po tom, čo prezident Taylor v roku 1850 umrel). Tento pán kandidoval za „Know Nothing Party“ – teda stranu „nič neviem“ (fakt existovala!). Plagát je z jeho neúspešnej prezidentskej kampane v roku 1856.

Volebný plagát Abrahama Lincolna, 16. prezidenta USA. Ako iste viete, po nástupe do funkcie v roku 1861 zrušil otroctvo, na čo južné štáty USA reagovali odtrhnutím sa od Únie.

Dva náborové plagáty z americkej občianskej vojny – obidva zo Severu (našiel som aj južanský, ale jednak nie je taký pekný a druhak je mi Sever sympatickejší ).

Motivačný plagát z americkej občianskej vojny (evidentne reagujúci na nejaké vtedajšie mierové hnutie), poučujúci občanov Severu, že kompromis s Juhom by bol vlastne kapituláciou.

Plagát, oznamujúci pátranie po vrahoch „milovaného prezidenta“ Lincolna (1865). Odmenu neponúkala polícia, ale ministerstvo vojny.

V Európe sa zatiaľ rozmáhali kadejaké národné hnutia – na tomto plagáte vidíme škandinávske. Niečo v zmysle „nacionalisti všetkých krajín, spojte sa!“

Amerika si otázku otroctva vyriešila občianskou vojnou, v Európe ale jeho zrušenie ešte na programe nebolo, naopak – imperiálne veľmoci sa radi hrdili svojimi kolóniami (plagát z roku 1900),…

…a v parížskej ZOO sporadicky vystavovali exotických domorodcov z Afriky (plagát z roku 1892).

A už sa dostávame aj k medzinárodnému robotníckemu hnutiu – obrovský plagát austrálskych robotníkov (Melbourne, 1856).

S plagátom, pozývajúcim na oslavy prvého mája sa stretávame po prvýkrát, ale určite nie naposledy – rakúsky plagát z roku 1891.

Mám pocit, že tento plagát vyjadruje požiadavky socialistických odborárov najlepšie.

Roľníci ešte veľmi uvedomelí neboli – z plagátu francúzskeho ústredného zväzu roľníkov vyžaruje akurát idyla vidieckeho života (1900).

Koncom 19. storočia sa výrazne začalo vzmáhať ženské emancipačné hnutie – na tomto francúzskom plagáte symbol republiky Marianne vyháňa z parlamentu odporcov všeobecného volebného práva.

Toto je síce reklama, ale inšpirovaná bojom za rovnoprávnosť žien – bicykel bol v tom čase symbolom ženského oslobodenia, s čím iste súvisí aj výrazná zmena oblečenia (v tradičných dlhých sukniach či šatách by sa bicyklovalo ťažko). Škoda, že takáto slobodomyseľnosť sa u dnešných cyklistiek často nevidí.

Ale vráťme sa k vážnym veciam – príšera Socializmu ohrozuje Britániu,…

…ale maják Konzervativizmu ju zachráni (britská volebná kampaň 1909).

A do tretice tá istá britská volebná kampaň. Byť tak vtedy občanom Británie, asi by som volil konzervatívcov – určite však nie vďaka tomuto plagátu, plnému (vpodstate socialistických) sľubov.