Nostalgický spevníček - narodeninový špeciál

Dnešný spevníček je špeciálny v tom, že sú v ňom piesne, ktoré sa mne osobne páčia najviac. Dnes hráme rock.

Ako som už raz spomenul, hudba sa mi páči všeobecne. A nerobím žiadne škatuľkovanie. Rovnako sú úžasné 4 ročné obdobia od Vivaldiho, ako piesne a texty Zuzany Navarovej, alebo Žalmana, Dobeša, Redla, Plíhala, Nohavicu, alebo u nás Jara Filipa, Petra Lipu, Hany Hegerovej, alebo mladej Zuzany Smatanovej… Úplne výnimočné miesto na svetovej hudobnej scéne má skupina Beatles…
Ale mne osobne, keď som mal tých 15–16, učaroval rock. Keď sme si na strednej založili kapelu, s ktorou sme hrali hádam na všetkých stredných školách v meste a okolí (najradšej sme chodili hrávať na strednú zdravotnú ) Keď sme si vlastnoručne vyrábali bedne, zosilovače, gitarové efekty, na amfiteátri sme si na magneťák nahrali koncert skupiny Tublatanka a keď im vyšla v roku 1983 prvá platňa, tak ju už stredoškolská mládež v Bystrici poznala… A prepašovať z Juhoslávie nejakú rockovú LP – tak to bola udalosť roka! Pre všetky tieto zážitky mám k rockovej muzike vyslovene citový vzťah.

Existuje nespočetné množstvo rebríčkov, zoznamov a ankiet o najlepšiu rockovú skladbu histórie. V každom sú rôzne skladby, rôznych interprétov, rôznych období, rôznych žánrov, súhrnne nazvaných „najlepšie rockové skladby“. Každý z týchto rebríčkov má svojho víťaza… Ale v každom z tých rebríčkov je v prvej desiatke skladba, ktorú vám dnes hrám ako prvú. Skladba, ktorú mám ako víťaza ja. Vyšla v roku 1971 na platni Led Zeppelin IV. Takže mojim víťazom je skladba Schody do neba od skupiny Led Zeppelin.
-Stairway to heaven

Ďalšia skladba, ktorú vám dnes zahrám, je pre mňa významná v tom, že som sa ju ako prvú z tých „rockových perál“ naučil celú hrať na španielke. Vyšla v roku 1975 na rovnomennej platni skupiny Pink Floyd.
-Wish you were here

Naozaj na dnešnej stránke spevníčka sú nádherné rockové veci, ktorých krásu som objavil až potom, keď som sa ich pokúsil a niektoré aj dokázal sám zahrať na gitare…

Ďalšou je pieseň Erica Claptona. Svojim obsahom veľmi smutná pieseň. Ja k nej viem len toľko, že jej napísaním sa Eric Clapton vyrovnal s tragickou smrťou svojho malého syna, prestal s alkoholom a drogami a začal znova skladať a hrať piesne. Začal znova koncertovať, začal znova žiť… Pieseň vyšla na platni Unplugged v roku 1992.
-Tears in heaven

Toto boli skladby, ktoré sa dajú zahrať aj na klasickej gitare – španielke. Dve a pol z nich aj viem a môžem vám tu pred celým Internetom sľúbiť, že ak bude vhodná príležitosť a budete mať záujem, zahrám vám ich aj naživo…

Dnes končím britskou heavy-metalovou kapelou Iron Maiden. Keď som na úvod písal o úžasných 4 ročných obdobiach od Vivaldiho, úžasnej hudbe a textoch Navarovej, Žalmana, Nohavicu, alebo o mojom citovom vzťahu k rockovej muzike, tak staré skladby od Iron Maiden ma zdvíhajú zo stoličky, prestávam komunikovať z okolím, prestávam čokoľvek robiť, len počúvam. Ak sa dá, dávam to úúplne nahlas, zvýši sa mi pulz, nabehnú zimomriavky… toto je aj mne samotnému nepochopiteľné. Ale úplne rovnako sa to dialo aj keď som mal 16 a prvýkrát tú skladbu počul, úplne rovnako sa to dialo aj keď som mal 20, 30, 40 a úplne rovnako mám zimomriavky aj v tejto chvíli. Táto skladba vyšla v roku 1982 na platni Number of the beast, ale toto video je z fantastického koncertu z roku 2001 v Riu v Brazílii.
Takže Vivaldi, Navarová, Nohavica, Plíhal, Led Zeppelin, Pink Floyd, Eric Clapton – všetci sú to úžasní muzikanti, ktorí hrajú nádhernú muziku, majú skvelé piesne, skvelé texty…
Ale zimomriavky mi nabehnú vždy keď počujem Iron Maiden a ich skladbu
-Run to the hills

košo

««« Předchozí text: 22. apríl - Deň Zeme Následující text: Vrtěti stromem »»»

lojzo | 23.4.2010 Pá 09:00 | Nostalgický spevníček, Hudba, Video | trvalý odkaz | tisk