Podyjí zo sedla (bicykla)
Pepa a Celestína nás svojimi reportážami inšpirovali, takže keď nám v minulom auguste zlyhal plánovaný cyklotýždeň vo Veľkej Fatre, rýchlo a operatívne sme si zariadili náhradu – výlet do najmenšieho národného parku ČR (a jediného moravského), NP Podyjí. A boli z toho štyri veľmi vydarené dni.
Na začiatok musím povedať, že ma veľmi príjemne prekvapil počet, stav a značenie cyklotrás – s cyklistom tu skutočne počítajú. A hoci z pochopiteľných dôvodov zo sedla bicykla mnohé z tých prírodných krás, o ktorých píše Pepa neuvidíte (málokedy sa dostanete až k Dyji), uvidíte toho dosť. A tie (podľa Pepu) nezáživné úseky na bicykli ubehnú rýchlejšie. 
Nebudem sa veľmi rozpisovať (aj tak si z toho po trištvrte roku už skoro nič nepamätám 
), takže len pár slov pod fotkami.
Krásna vyhliadka na údolie Dyje zo Sealsfieldovho kameňa nad Popicami.
Ešte raz Sealsfieldův kámen – tentokrát širokouhlo.
Lanový most cez Dyju pod Šobesom.
Prestávka na občerstvenie. Musel som fotiť rýchlo, ak by som zaváhal, boli by mi tie černice všetky zožrali.
Prehliadku Nového Hrádku sme neabsolvovali. 
Prišli sme tesne po začiatku obednej pauzy a hodinu sa nám čakať nechcelo. Tak nabudúce…
Kofola v Lukove.
„Oci, a kto žije za tým plotom?“ „ My, synku.“ Zvyšky „železnej opony“ pri Čížove.
Pod nami Hardegg (mladšie mláďa správne preložilo ako „tvrdé vajce“), najmenšie mesto Rakúska.
Dyje tu tvorí hranicu – takže práve vstupujem do Rakúska.
Pohľad späť – hrad v Hardeggu z rakúskej strany. Hardeggská vyhliadka vpravo hore nad osamelou vežou.
Podľa charakteru krajiny človek nerorozná, či je v Rakúsku alebo Česku. Tam i tam, všade samé vinice.
Opevnený kostol v Hnanicích.
A ešte raz z druhej strany.
Cyril a Metod v Havraníkoch. Buď sú smutní alebo berú svoju misijnú činnosť príliš vážne.
Z tejto fotky to zrejmé nie je, ale kaplnka nad Havraníkmi stojí priamo na streche „řopíka“.
Toto už nie je řopík. Pechotný zrub s poetickým názvom „Zahrada“ v Šatove. Osobne ho navštívili Hitler aj Gottwald (ale každý inokedy! ).
Nepekný pohľad.
Pechotný zrub dobytý elitnou cyklojednotkou.
Popri vresovisku Kraví hora…
…sa blížime k uhorkovému mestu…
…Znojmo.
Malebná ulička znojemská.
Neboli sme prvá významná návšteva.
Veža plná vežičiek.
Kostol Sv. Mikuláša. V interiéri je úchvatná neskorogotická klenba, ale poznám ju zatiaľ len z knižiek… osobne až nabudúce.
Slabší jedinci už odpadávali.
Rotunda sv. Kateřiny, jedna z najstarších architektonických pamiatok (vznikla zrejme v prvej polovici 11. storočia) na území Česka. Od začiatku 18. storočia patrila miestnemu pivovaru a slúžila postupne ako sklad, prasačinec, tančiareň a košíkárska dielňa. Napriek tomu sa nejakým zázrakom v interiéri zachovali unikátne fresky z 12. storočia. To jsou paradoxy…
Eklektické, ale sympatické znojemské mestské divadlo.
Opúšťame Znojmo a šplháme sa do kopca…
…na Králův stolec. Podľa legendy vraj odtiaľto poľský kráľ Ján III. Sobieski pozoroval v roku 1683 prechod svojich vojsk cez Dyju (zrejme prešli úspešne, lebo následne vyhnali Turkov od Viedne a zachránili kresťanskú Európu pred islámom)
Príjemná krčmička pri rybníčku neďaleko Podmolí.
Ham!
Za fasádou drevenej kadibudky sa skrývajú komfortné záchody.
A to je všetko. Keď tak na to pozerám, zisťujem, že napriek tomu, že som chcel písať o národnom parku, na drvivej väčšine z fotiek, ktoré som vybral, sú baráky. Holt, starýho psa novým kouskům…
P.S. Výlet do Podyjí mal jedinú drobnú chybičku – po návrate som zistil, že takmer všetky fotky mám nafotené v rozlíšení 640×480. Ale už ma tá zlosť prešla.
««« Předchozí text: Parížsky Víťazný oblúk (Arc de Triomphe) Následující text: Pozhasínané »»»
lojzo | 26.3.2010 Pá 15:59 | NP Podyjí, Fotografie, Toulky | trvalý odkaz | tisk
Tento deníček pohání Redakční systém pro blog, autorkou tohoto vzhledu je Charlotte (2005). Nové úpravy, chyby a zmatky vnesl Sharkan. :)