Pohľadnice - retro

Mal som možnosť pozrieť si zbierku pohľadníc môjho priateľa a pri tej príležitosti som sa zamyslel. Tak trochu nostalgie, prosím:

kolorovaná pohľadnica z roku 1916 Tisovec-šťavica

Musel som zagúgliť, kým som prišiel na to, čo sa myslelo pod názvom Gömörvég (Gemeru-koniec). Výsledok? Pohronská Polhora. Ale našiel som aj niekoľko perličiek. Povďační zmene názvu môžu byť obyvatelia Budikovian. Predtým ich oficiálne volali Bugyikfala, čo doslova znamená dedina nohavičiek, čiže by si mohli vybrať medzi Nohavičkovcami či Gaťkovanmi. Obyvatelia Fiľakova zas bývajú na „Ušiach“ (Fülek) a kto je z Beliny pochádza z „Mrzáka“ (Béna). Naopak na zmene prerobil Babinec, po maďarsky Babarét, čo znamená „bábätková lúka“ teda nie dedina plná báb. Ale aj názov Hosszúszó (t.j dlhé slovo) mi hovorí o obyvateľoch viac ako Dlhá Ves. Obyvateľov Trajštofu zas musí už bolieť ruka za tých sto rokov, čo píšu Trausdorf an der Wulka.

pozdrav z Tisoveckej ozubnicovej železnice – poslané roku 1911

Trochu som musel zabojovať so svojím svedomím, kým som sa odhodlal začítať do textov pohľadníc. Nakoniec sa mi, ako vždy, podarilo ukecať svoje svedomie. Pátral som v textoch najmä po dátumoch na pohľadoch, kde bola pečiatka nečitateľná, ale nemohol som si nevšimnúť aj iné zvláštnosti. Úsmevné je napríklad, ako píše domov vojačik koncom vojny (tej prvej). Píše pohľadnicu na erárnom písacom stroji, ktorý bol asi už v boji a chýba mu „v“. Ale nechýba „w“. A tak je adresovaný „welewážené slečně“ na „Morawu“ a podpísaný je „líbá Wás wáš Wáclaw“. Na pohľadniciach možno sledovať dejiny tohto kúta zemegule možno lepšie, ako veľakrát z učebníc histórie, lebo tie sú väčšinou poplatné politikom, ktorí sú práve pri moci. Do konca Prvej svetovej vojny sa objavuje v textoch, ale aj na tlači skoro výlučne Maďarčina občas s Nemčinou. Po vojne už v textoch dominuje Slovenčina a masívne pribúda Čeština a rovnako masívne ubúda Maďarčina. V tlači do tridsiatych rokov ešte prežíva, ale neskôr mizne Maďarčina celkom. (Len tak btw ma napadá, že tvorcovia nášho jazykového zákona museli chodiť do politických škôl v Budapešti pred rokom 1918.) Samozrejme najťažšie to mal ľud. Bola to strastiplná cesta a trvalo roky, kým sa dostali od Nyustya cez Hníšťu (asi preklep) a Hnušťu do Hnúšte. Ešte viac, ako písanie zemepisných názvov ma zaujala zmena samotnej gramatiky, ale ten kto písal, že: spali u starej žydovky, by to napísal aj dnes.

vydavateľ: Zdenko Benedek obchodník Hnúšťa

Bola to doba, keď zásielky boli adresované ľuďom vysokováženým, veľacteným, a najctihodnejším a posielali ich osoby hlboceoddané, navždymilujúce a najuctivejšie. Pred storočím ešte mládenci nesľubujú devám nič orálneho, len ostýchavo „posílají vroucí hubičku“. Zdravili sa od „kistihand“ a „ezerszer csókolom“ cez „spánem bohem“ a „na stráž“ až po „práci česť“.
Veľmi zaujímavá je samotná vydavateľská činnosť. Pred vojnou (tou druhou) vydal pohľadnicu kto si len pomyslel. Obchodník s papierom či kníhkupec, hokynář či bryndziar. Podarené sú pohľadnice z Klenovca, kde vydavateľom je: „Klenovecký prvý vývoz syra a tvarohu: Daniel co.“ a samozrejme, aby aj vydavateľ mal biznis, na líci je umiestnený drobučký nápis „hojže aký výborný je tvaroh od Daniela“. Ale aj vydávanie pohľadníc „Čítacím spolkom v Železníku“ je milé. Alebo ak ste bol hrdý na svoju záhradu, vydal ste si pohľadnicu.

…a takýto bol Klenovec 1.1.1907 zachovaný vďaka bryndziarovi

vydal Čítací spolok Železník a z textu vyplýva rok 1930

No a čo na pohľadoch bolo? To, na čo boli pyšní. Smradľavá továreň, sirotinec, kopec, robotnícka kolónia, pekná budova, či veľká stavba…a inak to, čo býva aj dnes.

Tisovec 110 years ago…

ten kto kontroluje zuby je zubár? na pečiatke rok 1907

na pečiatke 1929

už v roku 1899 v Hnúšti stála fabrika, dosť pochmúrna…

…ale neskôr – fabrika plná zelene a z komínov uniká neškodný biely dymík. Železiareň Hnúšťa-Likier

je postarané aj o siroty Sirotinec Hnúšťa – Likier 1913

Štítnik – Conkordia 1917

dievčenská škola – niečo pre roztúžených chlapcov z roku 1927

záhrada pána Szontagha v Štítniku

skláreň Utekáč 1939

V Ratkovej sa veľa nezmenilo. Tieto isté deti sa tam hrali aj minulý týždeň!

Rimavská Baňa v roku 1900

Predná Hora – v dobe, keď tam býval bulharský cár (v súčasnej dobe: The Kings)

Takže toto ma napadlo nad tými pohľadnicami…cca.

««« Předchozí text: Nostalgický spevníček - Michal Prokop Následující text: Nostalgický spevníček - MDŽ špeciál »»»

Ďuri | 3.3.2010 St 20:51 | Prostý pokec, Ze života | trvalý odkaz | tisk