Stručné dejiny kozmonautiky priamou rečou (a na minciach) - 9. časť

Po dvojmesačnej prestávke sa vraciam ku kozmonautickým výrokom (aj keď dnešný diel je kratší než obvykle, nabudúce vám to počtom slov vynahradím ).

9. Od Columbie po Challenger (1981–1986)

Zatiaľ čo Sovieti od roku 1971 kontinuálne vypúšťali posádky v kozmických lodiach Sojuz k orbitálnym staniciam Saljut, Američania od spoločného letu Sojuz-Apollo v júli 1975 až do apríla 1981 nepodnikli žiadnu pilotovanú výpravu do vesmíru.
Všetky sily a financie sústredili na vývoj mnohonásobne použiteľného kozmického prostriedku – Space Shuttle, u nás známeho ako raketoplán. Ten napokon absolvoval svoj prvý let zhodou okolností (po viacerých odkladoch štartu) presne v deň dvadsiateho výročia letu Jurija Gagarina, 12. apríla 1981.

Hlavnou myšlienkou pri vývoji raketoplánu bolo vytvoriť mnohoúčelový a mnohokrát použiteľný kozmický dopravný prostriedok, ktorý by lety do vesmíru výrazne zjednodušil a zlacnil. Ale ako to už pri multifunkčných zariadeniach býva, neplnia ani jednu funkciu poriadne, takže výsledkom je to, že lety raketoplánov sú drahé a (keďže s počtom súčiastok stroja rastie aj pravdepodobnosť poruchy) aj pomerne nebezpečné.

Raketoplán nad Floridou. Americký štvrťdolár zo série „State Quarters“, venovanej jednotlivým štátom USA.

„John to už několikrát zažil.“ – letový lekár komentuje fakt, že v okamihu prvého štartu amerického raketoplánu vyskočil tep kozmonauta Roberta Crippena na 130 úderov za minútu, zatiaľčo u veliteľ Johna Younga ostal na hodnote 80. „Kdepak,“ – odpovedal Young, „já jsem už tak starej, že mi srdce prostě rychleji běžet nemůže.“
Pätdesiatročný Young bol v tom čase naskúsenejším kozmonautom, tento štart bol už jeho piatym letom do vesmíru; pre Crippena to bol prvý let (10)

„Až budou za sto milionů let vykopávat toto město a najdou Johnsonovo středisko, spatří Johna Younga, jak sedí u psacího stolu anebo v simulátoru.“ – kozmonaut Gene Cernan hodnotí dlhoročné pôsobenie svojho kolegu Younga v NASA. John Young bol členom amerického oddielu kozmonautov od roku 1962 do 2004, teda spolu úctyhodných 42 rokov (3)

„Technický zázrak, ale ekonomická katastrofa.“ – kozmonaut Joe Allen hodnotí americké raketoplány (18)

„Kdybychom o motor přišli o chvíli dříve, museli bychom nouzově přistát na španělském letišti. Asi bychom vytvořili nový rekord v přeletu Atlantiku, ale – po pravdě řečeno – moc jsme o něj nestáli.“ – veliteľ raketoplánu Challenger (STS-51F v júli 1985) Charles Fullerton spomína na situáciu, keď raketoplánu päť minút po štarte zlyhal jeden z troch hlavných motorov. Našťastie sa ukázalo, že dva zvyšné motory dokázali stroj dostať na dostatočne vysokú obežnú dráhu a let bol nakoniec úspešný (18)

Polovica raketoplánu s polovicou Kolumbovej lode na americkom pamätnom dolári k 500. výročiu objavenia Ameriky.

„Jediným důvodem, proč jsme se tehdy rozhodli pro tuto nešťastnou konstrukci, bylo to, že Fletcher je mormon a pochází z Utahu.“ – William Bush, pracovník Marshallovho kozmického strediska v rozhovore pre New York Times po havárii raketoplánu Challenger (28. januára 1986), pri ktorej zahynulo sedem kozmonautov, o riaditeľovi NASA Jamesovi Fletcherovi. Vyšetrovanie ukázalo, že technickou príčinou tragédie bola netesnosť spoja v konštrukcii pomocných štartovacích rakiet, ktoré boli montované zo štyroch kusov (firma Morton Thiokol, ktorá ich vyrábala, sídlila v Brigham City v Utahu, teda 3200 km od kozmodromu a rakety boli prepravované v rozmontovanom stave železnicou). Klientelizmus ani korupcia síce dokázané neboli, Fletcher však následne z pozície riaditeľa NASA odstúpil. Pre objektívnosť je však potrebné dodať, že firma Morton Thiokol mala suverénne najväčšie skúsenosti s raketovými motormi na tuhé palivá (12)

„Posádka raketoplánu vedela o tom, že nemá možnosť zachrániť sa i napriek tomu, že prežila výbuch. Som presvedčený o tom, že minimálne veliteľ a pilot si to plne uvedomovali.“ – kozmonaut Joseph Kerwin, člen vyšetrovacej komisie havárie Challengeru. Raketoplán vybuchol 73 sekúnd po štarte, trup sa roztrhol, ale kabína s posádkou výbuch vydržala a letela ešte asi 25 sekúnd smerom hore, vo výške takmer 20 km sa jej let zastavuje a kabína dve a pol minúty padá, potom rýchlosťou 330 km/h naráža na morskú hladinu. Až náraz na hladinu bol zrejme príčinou smrti kozmonautov (28)

„Byla to svým způsobem ruská ruleta – létat s raketoplány, když víte, že se často poškozují těsnící kroužky ve spojích. Říkáte si – pro další start to tedy nepředstavuje zvláštní riziko. Tak pokaždé změkčíte standardy…, ale to se nedá dělat opakovaně, donekonečna!“ – fyzik (a nositeľ Nobelovej ceny) Richard Feynman, člen vyšetrovacej komisie havárie Challengeru. „Skuste si tímhle způsobem zahrát ruskou ruletu: stiskněte kohoutek a pistole nevystřelí, takže musí být bezpečné stisknout kohoutek znovu.“ (3)

(Predchádzajúca časť tu, pokračovanie o dva mesiace týždne)

««« Předchozí text: Zamrznuté zuby Následující text: Momentka na pondelok 19 »»»

lojzo | 31.1.2010 Ne 00:09 | Písně kosmické, Mince | trvalý odkaz | tisk