Stručné dejiny kozmonautiky priamou rečou (a na minciach) - 3. časť

3. Gemini (1965–1966)

Hneď na druhý deň po Gagarinovom lete zvoláva prezident Kennedy svojich poradcov a odborníkov a žiada ich, aby navrhli projekt, ktorým by USA dokázali predstihnúť Sovietsky zväz. Padajú návrhy ako vytvorenie družicovej stanice na obežnej dráhe Zeme alebo oblet Mesiaca, ale prítomní sa domnievajú, že sú to pomerne ľahké úlohy, ktoré by Rusi so svojím náskokom dokázali uskutočniť skôr. Nakoniec sa zhodnú na pristání na Mesiaci a Kennedy končí poradu slovami „neexistuje nič dôležitejšieho“. O mesiac nato predstavuje túto svoju víziu verejne.

Obidve kozmické veľmoci sa pripravujú na lety k Mesiacu – v USA vzniká program Gemini, v rámci ktorého kozmonauti na dvojmiestnych lodiach skúšajú postupy a manévre, ktoré budú neskôr pri letoch na Mesiac potrebovať; Sovieti vyvíjajú novú kozmickú loď Sever. Sovietsku kozmonautika však postihla začiatkom roku 1966 ťažká strata, keď pri viac-menej banálnej operácii umrel hlavný konštruktér Sergej Koroljov. S jeho odchodom nikto nepočítal, takže nastal chaos, improvizácie a boj o funkcie. V kombinácii s faktom, že Brežnev kozmonautiku nepodporoval (a nefinancoval) ani zďaleka tak štedro ako Chruščov, to ruský vesmírny program výrazne ochromilo – rok 1966 je jediným rokom, v priebehu ktorého neštartovala ani jedna sovietska kozmická loď a tak keď v decembri 1966 program Gemini končil, mali Američania získané všetky „kozmické“ rekordy a hlavne značný náskok.

Mincu, ktorá by sa týkala priamo programu Gemini, nemám žiadnu. Takže dnes viac-menej ilustračné fotografie. Toto je čerstvá francúzska 10-eurovka, vydaná k tohtoročnému Medzinárodnému roku astronómie.

„Věřím, že tento národ by si měl vytyčit za cíl ještě do konce tohoto desetiletí vyslat člověka na Měsíc a zajistit jeho bezpečný návrat na Zemi. (…) Ve skutečnosti to nebude jeden člověk, který poletí na Měsíc, ale bude to celá země. Žádám proto Kongres a celou zemi o souhlas k této výpravě.“ – prezident John Fitzgerald Kennedy v Správe o stave Únie, 25. mája 1961 (2, 8)

„Rozhodli jsme se letět na Měsíc v tomto desetiletí (…) nikoli proto, že to bude snadné, ale proto, že to bude nesmírně obtížné, proto, že tento cíl umožní zorganizovat a ukázat to nejlepší z našeho úsilí a dovednosti – proto, že to je výzva, kterou chceme přijmout, kterou nechceme odkládat a v níž chceme zvítězit.“ – prezident John Fitzgerald Kennedy, 12. septembra 1962 (2, 8, 9)

„Měsíc je pro nás stejně velkým nebo malým cílem, jakým byla Paříž pro Lindbergha při jeho nesmrtelném letu. Koneckonců, kdyby Lindberghovi záleželo jen na tom, aby se do Paříže dostal, mohl jet lodí.“ – Wernher von Braun vysvetľuje verejnosti, že vstúpiť na povrch Mesiaca je síce nesmierne dôležité, ale Spojené štáty získajú mnoho aj zo samotného priebehu projektu (ak náhodou niekto nepozná meno Lidbergh – bol to prvý človek, ktorý v roku 1927 preletel z New Yorku do Paríža). Na kritiky, že miliardy dolárov sa vyhadzujú „na Mesiac“, miesto toho, aby sa vynakladali na pozemské účely, reagoval von Braun slovami: „Rozpočet NASA se neutrácí na Měsíci. Utrácí se tady, na Zemi. Vytváří nová pracovní místa, nové produkty, nové postupy, nové společnosti a celá nová průmyslová odvětví.“ (Do programu Apollo-Saturn sa zapojilo 375.000 ľudí z dvadsaťtisíc firiem, samotná NASA zamestnávala v šesťdesiatych rokoch 34.000 zamestnancov. Zhruba 90 % rozpočtu NASA plynulo do súkromného sektoru.) (1)

Ruský trojrubeľ k Medzinárodnému roku vesmíru (1992). Neviem síce, čo má tá sporo oblečená slečna spoločné s vesmírom, ale Rusom je tá súvislosť snáď jasná.

„Kosmický stroj je to vynikající, ale nikoli jako námořní loď.“ – kozmonaut John Young hodnotí svoju kozmickú loď Gemini 3 po tom, čo sa po pristání v Atlantiku potápači pol hodiny márne snažili dostať ku kozmonautom. Išlo o prvý let americkej dvojmiestnej lode typu Gemini 23. marca 1965 (3)

„Toto je nejsmutnější okamžik mého života.“ – americký kozmonaut Ed White, keď je po niekoľkonásobných výzvach riadiaceho strediska i svojho veliteľa Jima McDivitta nútený ukončiť svoju „vesmírnu prechádzku“, prvý výstup amerického kozmonauta z lode do vesmíru (Gemini 4, 3. júna 1965) (20)

„Je tady nějaký velký provoz.“ – kozmonaut Walter Schirra z paluby Gemini 6A pri prvom stretnutí dvoch pilotovaných lodí vo vesmíre (Gemini 6A a Gemini 7, 15.12.1965) „Tak zavolej strážníka!“ – doporučuje mu Frank Borman z Gemini 7 (20)

„Jakou máte viditelnost?“ – spýtal sa Jim Lovell z paluby Gemini 7. „Hroznou,“ – odpovedal Walter Schirra z Gemini 6A, – „koukám z okna a vidím vás chlapy tam uvnitř.“ – Gemini 7 a Gemini 6A sa k sebe priblížili až na vzdialenosť 30 cm, vzhľadom na to, že išlo o improvizovaný program letu, sa však nemohli spojiť – konštrukcia lodí to neumožňovala (Gemini 6 sa mala pôvodne spojiť s bezpilotnou družicou Agena, ktorej raketa však na štarte vybuchla) (9)

Pohľad na zemeguľu z vesmíru na ukrajinskej dvojhrivnovke z roku 2003.

„Pánové, teď konec srandy,
připněte si všechny kšandy,
ať se vám zadky v mracích ztrácí,
jinak to vezmou záložáci!
Jim a Buzz“
- odkaz od záložnej posádky kozmickej lode Gemini 9 (Jim Lovell, Edwin „Buzz“ Aldrin), ktorý hlavná posádka (Tom Stafford, Eugene Cernan) našla zavesený na kabíne v júni 1966 pred tretím pokusom o štart (2)

„Práce byla víc než těžká, lapal jsem po dechu a srdeční tep se mi už vyšplhal na 180 úderů za minutu. Vzhledem k tomu, že hledí bylo zevnitř zamlžené a pochopitelně jsem si jaksi nemohl sundat přilbu a otřít si je, jediná možnost byla přejíždět po vnitřku helmy nosem ve snaze udělat si malé okénko, kterým bych mohl aspoň něco vidět.“ – kozmonaut Gene Cernan o svojej „kozmickej prechádzke“ pri lete Gemini 9 v júni 1966 (2)

„Bylo to horší než se pokoušet nacpat korkovou zátku zpátky do lahve od šampaňského.“ – Gene Cernan popisuje svoju snahu dostať sa naspäť do kozmickej lode (možno si spomeniete, že tento i predchádzajúci výrok ste už čítali tu – z úryvkov tam uverejnených si človek spraví celkom živú predstavu o práci vo vesmíre) (2)

„Je to otřesný pohled. Svět je kulatý!“ – Charles Conrad z paluby Gemini 11 (september 1966), ktorá sa vzdialila od Zeme na 1368 km, viac než ktorákoľvek kozmická loď predtým (20)

Áno, svet je guľatý, ako môžete vidieť aj na najnovšom „orbitálnom“ dolári Cookových ostrovov.

(Predchádzajúca časť tu, pokračovanie z technických príčin až o dva týždne)

««« Předchozí text: Úsměvy na silnicích pokračují Následující text: Česko Slovenská SuperStar - Dominika Stará »»»

lojzo | 18.10.2009 Ne 00:03 | Písně kosmické, Mince | trvalý odkaz | tisk