Gagarin na minciach (a v Rudom Práve)

Meno Jurij Alexejevič Gagarin pozná asi každý – aj ten, kto sa inak o kozmonautiku absolútne nezaujíma. Dnes o 7:07 stredoeurópskeho času (letný vtedy ešte nebol) uplynulo práve 48 rokov od momentu, keď sa tento pán (vlastne súdruh ) ako prvý človek v histórii vydal na cestu do vesmíru. A hoci to v Jagovom kalendári uvedené nie je, na počesť jeho letu sa 12. apríl slávi ako Deň kozmonautiky.

Príležitostný sovietsky rubeľ z roku 1981. Gagarin sa veľmi nepodobá, kozmická technika je súdobá (teda z roku 1981, nie z čias Gagarinovho letu). Foto: © lojzo

O vypustenie človeka do vesmíru sa úporne snažili Sovietsky zväz i Spojené štáty. Svet bol rozdelený „železnou oponou“, studená vojna intenzívne prebiehala a vodcovia oboch „superveľmocí“ si uvedomovali, že takýto úspech by mal vojenský a politický, ale aj výrazný propagandistický význam. O stave sovietskej kozmonautiky pred Gagarinovým štartom asi najlepšie vypovedá konštatovanie zástupcu hlavného konštruktéra sovietskych rakiet Borisa Čertoka: „Hoci štyri zo siedmich (dovtedy uskutočnených) skúšobných štartov mali havarijný charakter a iba tri sa viac či menej podarili, bolo rozhodnuté o vypustení človeka. Prvá skupina kozmonautov vrátane Gagarina výsledky všetkých experimentov poznala.“

Rudé právo privítalo Gagarinov let mimoriadnym vydaním. Ak si chcete počítať, nemusíte si ho kupovať, stačí keď kliknete na obrázok (a ešte aj ušetríte 20 halierov).

*

Gagarinov let trval len 108 minút a za ten čas stihol obletieť Zem len jediný krát (vlastne ani to nie celkom – od miesta pristánia mu po kozmodrom, odkiaľ štartoval, chýba ešte cca 1500 kilometrov). Počas letu nerobil nič, len rozprával do vysielačky – dokonca ani nefotografoval, vraj nikoho nenapadlo dať mu so sebou fotoaparát (na palube ale bola televízna kamera, ktorá kozmonauta nepretržite snímala). Ani si vlastne naplno nevyskúšal bezváhový stav, celý čas bol pripútaný v kresle. Mal len overiť, či je človek schopný vo vesmíre prežiť a pracovať. Kozmická loď Vostok letela v automatickom režime a kozmonaut mal zasiahnuť do riadenia len v prípade nejakej poruchy, pričom najprv by musel odblokovať riadenie tajným číselným kódom, ktorý by mu oznámili z riadiaceho strediska (pre prípad, že by zlyhalo rádiové spojenie, bol kód aj v zalepenej obálke na palube, a konečne minimálne traja ľudia nezávisle od seba ho Gagarinovi pred letom pre istotu prezradili).

Pamätná československá stokoruna vyšla prakticky naraz s vyššieuvedeným rubľom. A rovnako ako na ňom, ani tu sa Jurij Alexejevič veľmi nepodobá. Foto: © lojzo

Ďalšie dve mince v vydalo Rusko k štyridsiatemu výročiu letu prvého kozmonauta – toto je príležitostný dvojrubeľ. Gagarinova podoba v dôstojníckej papache sa konečne vydarila. Foto: © lojzo

Príležitostný bimetálový desaťrubeľ, vydaný rovnako ako predošlá minca v roku 2001. Foto: © lojzo

Let však nebol až taký bezproblémový, ako to Sovieti ďalších tridsať rokov vytrvalo tvrdili (mimochodom, moskovský rozhlas oznámil vypustenie Vostoku až 50 minút po jeho štarte – jednak si Rusi chceli byť istí, že kozmická loď sa ozaj dostala na správnu obežnú dráhu a druhak minister obrany Malinovskij zabudol podpísať Gagarinovo mimoriadne povýšenie z nadporučíka na majora). Pri zahájení pristávacieho manévru sa od kozmonautovej kabíny pyrotechnicky oddelila už nepotrebná prístrojová sekcia. Nie však úplne – obidve časti Vostoku ostali spojené elektrickým káblom a toto „súlodie“ začalo rotovať. Vzniklo riziko, že kabína vstúpi do hustých vrstiev atmosféry nesprávne orientovaná – teda že bude dopredu otočená časťou, kde nemá ochranný tepelný štít a v dôsledku trenia zhorí. S takýmto problémom však nikto nepočítal a ani kozmonaut, ani riadiace stredisko nemohli nijako zasiahnuť. Po niekoľkých minútach, keď sa kabína na hranici atmosféry trením rozpálila, našťastie prehorel aj nešťastný kábel. Kabína, nebrzdená už prístrojovou sekciou, odskočila späť smerom od Zeme a rozrotovala sa ešte viac. Gagarin v kabíne stráca orientáciu a je na pokraji straty vedomia (neskôr priznal, že už videl rozmazane), potom sa kabína sa vďaka excentricky umiestnenému ťažisku dostáva do správnej polohy a rotácia samovoľne ustáva. Pristánie samotné je už bezproblémové – vo výške 7 kilometrov sa kozmonaut s kreslom katapultuje a pristáva na padáku na pooranom poli kolchozu Leninova cesta pri dedinke Uzmorje.

Doteraz posledná gagarinovská minca – zberateľský dolár Cookových ostrovov z roku 2008. Stred tejto mince (propagovanej ako „orbital coin“) je otočný, takže Vostok môže okolo Zeme obiehať skoro ako naozaj. Foto: © lojzo

Prázdna kabína pristála asi dva kilometre od kozmonauta, len 10 metrov od brehu Volgy. Deti, ktoré jej pristátie sledovali z neďalekej školy, ju hneď išli preskúmať a pobrali z nej čo sa dalo – po rokoch spomínali, že najväčšou atrakciou v škole sa stali tuby s kozmickou stravou. Ale ani dospelí sa nedali zahanbiť – poodnášali si z kabíny suveníry, pristávací padák dokonca rozrezali na kúsky, aby sa z neho ušlo každému. Po niekoľkých dňoch ale prichádzajú súdruhovia z KGB a časť suvenírov dedinčanom zabavujú – napríklad nafukovací záchranný čln, ktorý už miestny rybár začal používať na máťuške Volge.

Ešte raz Rudé právo – tlač fotografie síce nie je veľmi kvalitná a ešte aj presvitá text z opačnej strany, ale nevýslovná a spontánna radosť panelárov je z nej jasne zrejmá.

*

Pramene:
Karel Pacner: Kolumbové vesmíru (1. díl – Souboj o Měsíc) Paseka, Praha – Litomyšl 2006
Karel Pacner, Antonín Vítek: Půlstoletí kosmonautiky. Epocha, Praha 2008

K téme doporučujem:
http://www.karelpacner.cz/?…

A na záver ešte dve videá:

««« Předchozí text: Žralok zuby má jak nože Následující text: Stromy a podjezdná výška »»»

lojzo | 12.4.2009 Ne 10:43 | Mince, Písně kosmické | trvalý odkaz | tisk