Mou láskou vždy bývala gotika

– spieval kedysi Waldemar Matuška a vyjadril tým aj môj vzťah k tomuto umeleckému slohu.

Pred ktoroukoľvek gotickou katedrálou ostávam stáť v nemom úžase, ohúrení a pokore. A asi nie som sám, dokonca si trúfam tvrdiť, že to takto funguje u drvivej väčšiny ľudí. Človek nemusí byť veriaci, ale keď stojí pred gotickou katedrálou, musí pocítiť pokoru. Ono je v podstate jedno, či hľadíte na Lomnický štít, dvetisícročnú sekvoju alebo Chrám svätého Víta. Nemý úžas a pokoru vzbudzuje vertikála – zvlášť keď človiečik stojí pri jej úpätí.

Ale to som trochu odbočil – o gotických katedrálach niekedy nabudúce. Na začiatok novej rubriky, hosťujúcej v tomto denníčku chcem písať o niečom menšom.

Sharkan žil v niektorom minulom živote na Muránskej planine. Možno sme sa aj stretli – ja som totiž iste niekedy žil o kúsok severovýchodnejšie – na Spiši.

Považujem Spiš za najkrajšiu časť Slovenska. Vlastne také slovenské „the best of“ z prírody i histórie:

Slovenský Raj – hádam najkrajší zo slovenských národných parkov (hneď po Muránskej planine, samozrejme ).

Vysoké Tatry – najmenšie veľhory na svete, vyrastajúce zrazu z podtatranskej roviny.

Pieniny na slovensko-poľskom pomedzí s malebným Dunajcom.

Spišský hrad – najrozľahlejší stredoeurópsky hrad (aj keď nie podľa všetkých prameňov ).

Levoča, Kežmarok, Poprad, Stará Ľubovňa – čo mesto, to pojem.

Spišská Nová Ves s najväčším šošovkovým námestím na svete a s najvyššou kostolnou vežou Slovenska…

Spiš sa nachádzal na križovatke významných európskych obchodných ciest. Ležal na pomedzí Uhorska a Poľska, takže dlhodobo sa tu prejavovali vplyvy a záujmy oboch štátov. Okrem Slovákov, Maďarov a Poliakov žili v tejto oblasti aj Ukrajinci, Rusíni, Židia a Cigáni (Rómovia až omnoho neskôr ). A od trinásteho storočia sa tu vo veľkom počte usadili nemeckí kolonisti. Multikulturalita ako vyšitá.

Začiatkom 15. storočia uhorský kráľ Žigmund Luxemburský (áno, líška ryšavá ) po korunovácii za rímskeho cisára zatúžil po Dalmácii, čím dosť nahneval jadranskú veľmoc Benátsku republiku. V roku 1412 zistil, že na vojnu s Benátkami bude potrebovať dosť peňazí a rozhodol sa požičať si ich od poľského kráľa Vladislava II. Dostal pôžičku 37 tisíc kôp českých grošov – kurz nepoznám, ale asi to bolo dosť, lebo do splatenia pôžičky mu dal ako zálohu 13 miest na Spiši z existujúceho Spoločenstva 24 spišských miest. Dôsledkom toho Spoločenstvo zaniklo a miesto neho sa vytvorili dva zväzky: V prvom, Zväze 13 (zálohovaných) spišských miest, boli vlastne všetky významné spišské mestá. Predstavitelia zvyšných, nezálohovaných spišských miest, sa dohodli, že budú pokračovat v činnosti doterajšieho Spoločenstva. Nazvali sa Provinciou 11 spišských miest (Communitas XI Regalium Civitatum Terrae Scepusiensis), skrátene a polooficiálne Malá spišská župa a hlavné sídlo presunuli do Spišského Štvrtku – vtedy sa ešte volal Osada Svätého Ladislava.

A takto zložito a kostrbato som sa dostal k fajnému domu, ktorý vám chcem predstaviť:

Kaplnka rodiny Zápoľských v Spišskom Štvrtku

Kaplnka je o dosť menšia než priemerná katedrála a človiečik pred ňou stojaci pociťuje úmerne menšiu pokoru. Úžas ostáva rovnaký, už len preto, že človiečik všetky tie kamenné čipky (pre návštevníkov z Česka: všechny ty kamenné krajky ) vidí zblízka.

Tento fajný dom pochádza z roku 1473 a dal ho postaviť spišský župan a uhorský palatín Štefan Zápoľský. Koncepcia kaplnky je jednoznačne inšpirovaná pohrebnou kaplnkou francúzskych kráľov Sainte-Chapelle v Paríži. Autorom je viedenský staviteľ Hans Puchsbaum (jeho dielom je aj viedenská katedrála – Stephansdom), alebo niekto z jeho huty (tak sa volali stredoveké stavebné firmy). Kaplnka je pristavaná ku kostolu Sv. Ladislava.

Štefan Zápoľský ju pôvodne zamýšľal ako pohrebnú kaplnku pre seba a svoju rodinu. Po jej dokončení však zrejme usúdil, že význam Osady Svätého Ladislava upadá a rozhodol sa vybudovať druhú pohrebnú kaplnku v Spišskej Kapitule (1488–1499). Tá je riešená obdobne, ale nie je taká pekná a zdobenie je evidentne chudobnejšie. V nej je Zápoľský aj rodinou pochovaný (a aby to nebolo také jednoduché, tretia kaplnka Zápoľských je priamo na Spišskom hrade, ale z tej sa toho veľa nezachovalo).

Kaplnka je dvojpodlažná a podľa literatúry je dlhá 12,5 m, široká 5,6 m, vysoká 12 metrov (ale myslím, že 12 metrov má len samotné vrchné podlažie). Jej spodná časť, v ktorej mali byť uložené sarkofágy, je spojená podzemnou chodbou so susedným (bývalým) kláštorom. Dolnú a hornú časť spája točité kamenné schodište.

Vo vnútri sa nachádza niekoľko zaujímavých umeleckých diel, napríklad drevený neskorogotický reliéf Piety z polovice 16. storočia, ktorého autorom je Majster Pavol z Levoče alebo niekto z jeho dielne, ako aj nádherné (novogotické) vitráže. V interiéri je však zákaz fotenia, resp. fotenie je povolené len so súhlasom biskupského úradu. Súhlas som nemal a zákaz som rešpektoval, takže si to budete musieť ísť pozrieť sami. Stojí to za to.

Prehľad všetkých doteraz spomenutých domčekov nájdete v ľavom menu, pod odkazom Fajné domy.

««« Předchozí text: Významový slovník češtiny aneb pravidla milostného života Následující text: Levoča »»»

lojzo | 22.7.2006 So 02:21 | Fajné domy, Toulky, Fotografie | trvalý odkaz | tisk