90:10 pre Jurija Alexejeviča.

O históriu kozmonautiky sa pomerne intenzívne zaujímam, takže si dovolím doporučiť pár knižiek:
Karel Pacner: Kolumbové vesmíru. História kozmonautiky, pôvodne vyšla v roku 1976, po zmene režimu a otvorení ruských archívov ju autor dosť výrazne rozšíril a prepracoval, druhé vydanie z rokov 2006 / 2007 má dva diely: Súboj o Mesiac a Súboj o stanice. Pár ukážok (aj z kapitoly o Gagarinovi a jeho údajných predchodcoch) nájdete tu.
Karel Pacner: Tajný závod o Měsíc. Podrobná história sovietskeho i amerického programu letov k Mesiacu. Keď Sovietsky zväz prehral „mesačné preteky“, stala sa samotné existencia sovietskeho lunárneho programu prísne stráženým tajomstvom – oficiálne verzia hovorila, že Sovieti odjakživa dávali prednosť automatom a s letom človeka na Mesiac nikdy neuvažovali. Až počas Gorbačovovej perestrojky sa začali objavovať správy, že tomu celkom tak nebolo…
Karel Pacner: Kosmičtí špioni. Do tretice Pacner – tentokrát história leteckej a družicovej špionáže.
Tomáš Přibyl: Den, kdy se nevrátila Columbia. Najucelenejšia história letov raketoplánov, aká u nás doteraz vyšla.
Eugene Cernan, Don Davis: Poslední muž na Měsíci. Niekoľko amerických astronautov i sovietskych kozmonautov napísalo svoje memoáre, z tých čo vyšli u nás sú tieto Cernanove jednoznačne najlepšie. Cernan (mimochodom, rodičia jeho mamy pochádzali z južných Čiech, rodičia jeho otca zo severného Slovenska) letel do vesmíru trikrát, z toho dvakrát k Mesiacu (bol veliteľom poslednej mesačnej výpravy, preto ten titul knihy), takže jeho príbeh je vlastne históriou prvého desaťročia americkej kozmonautiky. Knižka je napísaná veľmi pútavo a veľmi otvorene sa v nej hovorí o množstve (príjemných i nepríjemných) detailov zo života vo vesmíre i v tíme astronautov.
A nakoniec – príbeh Jurija Gagarina a jeho údajných predchodcov podrobne rozoberá Pavel Toufar v knižke Utajený vesmír. Ale rovnako ako Karel Pacner, aj on prichádza k záveru, že do vesmíru pozval ľudstvo predsa len Gagarin.

[1] lojzo : stavte sa!

[2] lojzo : Lojzo šikovné širokospektrálne

SV napsal/a: stavte sa! Akože máme uzavrieť stávku? Alebo nás nebodaj pozývaš k sebe?

[2] lojzo : Jen aby ses nespletl. O tom Iljušinovi jsem to viděl v televizi a psali o tom včera dokonce na internetu. Tak to musí být pravda.

[6] Bohdan Dlouhý : No, to sú síce argumenty ťažkého kalibru, ale mňa nedostaneš! Pozri sem.

[5] lojzo : aj aj

[7] lojzo :

[8] SV : si mohol vyhrať, milé Lojzo

Test

Jednoznačně.Zkoukl jsem uváděný dokument a musel sem se smát.A to nad drzostí těch,co ho vytvořili a jak dokázali překroutit jasná fakta.Například nosná raketa Rosia.Kam se poděla?Byl jen jeden kus pro Iljušina?Nesmysl jak blázen.Nosiče se leta testují a to všude na světě.V té době byl hlavní a jedinný nosič odvozený od rakety R7.To ví každý,kdo se o to aspoň trošku zajímá.Nebo smrt Gagarina.Jaká záhada?Rozesmál mě komentář,když Gagarin nastupuje do R7 – Vostok a je to nazváno raketou Rosia a ve skafandru že je Iljušin.Blbost jako hrom.A spousty dalších.Chyba Rusů byla ta,že vše strašně utajovali,pak vznikali a vznikají fámy a lži

Správa TASSu: „Druhý prvý kozmonaut“ sveta a skúšobný pilot (pilotoval 145 typov lietadiel), hrdina ZSSR Vladimir Iljušin, zomrel v Moskve 1.marca, mesiac pred svojimi 83. narodeninami.

[13] lojzo : Včítane prsta?