Kláštorná pevnosť Bzovík

Kláštorná pevnosť Bzovík. Foto: © lojzo, 2007

História tohto fajného domu (najčastejšie uvádzaného ako „kláštorná pevnosť“, v niektorej literatúre ako „kláštor“ alebo „hrad“, miestni domorodci mu hovoria „bzovský hrad“) začína v prvej polovici 12. storočia. Založený bol ako benediktínsky kláštor, neskôr tu sídlili cisteriáni a v roku 1180 prešiel do majetku rádu premonštrátov. Z polovice 12. storočia pochádzal aj dvojvežový kláštorný kostol, jedna z významných románskych stavieb Slovenska, z ktorého sa nám ale dodnes veľa nezachovalo.

Mnohokrát v histórii bol komplex kláštora predmetom sporov a dejiskom nie veľmi príjemných udalostí. Od polovice 14. storočia až do roku 1431 si naň robilo nárok osem kilometrov vzdialené mesto Krupina. V apríli 1433 tiahli územím Slovenska husiti a cestou bzovícky kláštor vypálili. V prvej polovici 15. storočia, počas bojov o uhorský trón medzi poľským kráľom Vladislavom Jagellonským a Alžbetou Luxemburskou, vdovou po kráľovi Albrechtovi (inak dcérou cisára Žigmunda a vnučkou Karla IV.), plienili okolité územie žoldnieri Alžbetinho miestodržiteľa Jána Jiskru z Brandýsa. V nasledujúcich rokoch (1444–1446) bol kláštorný komplex prestavaný v gotickom slohu, ale už v roku 1471 opäť horel – tentokrát ho podpálili Krupinčania.

Bzovík. Foto: © lojzo, 2007

Začiatkom 16. storočia bolo Uhorsko vo vážnej kríze. Štátna pokladňa bola takmer prázdna a na obranu bolo k dispozícii len niekoľko stovák žoldnierov, aj to zle platených. A južný sused – Osmanská ríša – dával otvorene najavo svoje zámery zaútočiť (sultán Sulejman I. Nádherný o svojich úmysloch informoval kráľa Ľudovíta II. listom). Kráľ sa síce pustil do vojenských príprav, u väčšiny šľachticov však pochopenie nenašiel. Sedmohradský vojvoda Ján Zápoľský (spomínal som ho kedysi tu) naopak zavetril príležitosť vystriedať Ľudovíta na uhorskom tróne a zahájil tajné rokovania so sultánovými vyslancami.

Tureckú hrozbu intenzívne vnímal aj pápež Klement VII., ktorý vyzýval európskych kresťanských panovníkov a šľachticov, aby sa zjednotili proti islámskej hrozbe. Dokonca dal súhlas na roztavenie polovice zlatých a strieborných sakrálnych predmetov z uhorských kostolov a kláštorov, aby sa z nich vyrazili mince. Nepomohlo. Ladislav zhromaždil približne tridsaťtisíc bojovníkov, ale proti stotisícovej Sulejmanovej armáde nemal šancu a 29. augusta 1526 pri Moháči prišiel nielen o uhorský trón, ale (za pomoci aTeovho predka) aj o život.

To už sa ale uhorskí šľachtici spamätali a začali budovať protiturecké pevnosti. Bzovík v roku 1530 obsadil kráľovský komorník a hlavný išpán Novohradskej župy Žigmund Balassa. Bol prívržencom reformácie, takže väčšinu mníchov vyvraždil, ostatných vyhnal (povesť hovorí, že títo následne uniesli a zabili jeho dcéru – a ona dodnes po nociach plačúc a kvíliac chodí po hradbách), na dobytom panstve zaviedol pre poddaných povinné evanjelické náboženstvo a začal kláštor prestavovať na pevnosť. Z poškodeného kostola ponechal len jednu vežu, ktorú nechal nadstavať na pozorovateľňu a ostatné časti kláštora prestaval na obytné budovy. Celý komplex obohnal opevnením približne štvorcového pôdorysu so štyrmi nárožnými baštami, obklopeným zo všetkých strán vodnou priekopou. Jediný vstup do pevnosti viedol cez padací most. Turci dorazili ešte pred dokončením prestavby, ale ich snaha o dobytie pevnosti bola neúspešná.

Vstupná brána do pevnosti. V súvislosti s dnešným stavom sa žiada podotknúť, že výraz „padací most“ získava trochu iný význam. Foto: © lojzo, 2007

Táto bašta už na prvý pohľad víta potenciálnych útočníkov dosť neprívetivým výrazom. Foto: © lojzo, 2007

Po Balassovej smrti a vymretí príbuzných jeho vdovy sa areál pevnosti dostal do vlastníctva ostrihomského arcibiskupstva a v roku 1670 sa obnovila funkcia kláštora – tentokrát sem prišli jezuiti. Onedlho – v roku 1678 – pritiahli povstalecké vojská Imricha Thökölyho pod vedením Imricha Balassu, ktoré Bzovík dobyli, vyrabovali a podpálili. Zakrátko však pevnosť obsadili oddiely ostrihomského arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho a jezuiti sa vrátili. Za ich pôsobenia bol tento fajný dom prestavaný v barokovom slohu. Fungovali tu až do roku 1773, kedy pápež Klement XIV. na naliehanie európskych osvieteneckých panovníkov jezuitský rád rozpustil.

Po revolúcii v roku 1848 sa Bzovík stal sídlom okresu a v pevnosti sídlili drábi, ktorí slúžili ako výkonný trestný orgán pre celé okolie. Majetkom ostrihomského arcibiskupstva bol tento fajný (aj keď v tom čase už neobývaný) dom až do roku 1908, potom sa tu vystriedalo niekoľko súkromných majiteľov. Počas druhej svetovej vojny bol komplex značne poškodený a po nej slúžil ľuďom z okolia ako zdroj stavebného materiálu (s tichým súhlasom straníckej a vládnej moci, ktorej likvidácia zvyškov kláštora iste vyhovovala). V roku 1952 prechádza do vlastníctva štátu a v roku 1964 je vyhlásený za kultúrnu pamiatku, o päť rokov neskôr začali výskumné, zabezpečovacie a rekonštrukčné práce.

Súčasný stav nádvoria pevnosti. Foto: © lojzo, 2007

Objekt sakristie románskeho kostola (neskôr kaplnky) odzadu vyzerá celkom vkusne,… Foto: © lojzo, 2007

… zbližšia dokonca pôsobí impozantne a takmer monumentálne,… Foto: © lojzo, 2007

… spredu je ale doplnený nepochopiteľným nárožným betónovým stĺpom. Foto: © lojzo, 2007

Zachované románske ostenia okien. Foto: © lojzo, 2007

Súčasný stav tohto fajného domu vzbudzuje rozporné pocity. Pri pohľade zvonku, spoza hradieb, pôsobí komplex impozantne a lákavo. Po vstupe na nádvorie však uvidíme len zvyšky základov pôvodných budov a čudným spôsobom „rekonštruovanú“ sakristiu románskeho kostola (slúžiacu po jeho zbúraní ako hradná či pevnostná kaplnka) a nárožné bašty – všade spústa konštrukcií absurdných tvarov zo surového betónu, ktorý tu pôsobí ako päsť na oko. Akurát strechy sú pekné, pokryté dreveným šindlom.

Severozápadná bašta. Jedinečná kombinácia zachovaných renesančných portálov a novotvarov železobetónových pavlačí a schodiska. Foto: © lojzo, 2007

Schodisko v hrúbke múru severozápadnej bašty. Foto: © lojzo, 2007

Nový krov severozápadnej bašty – poctivá tesárska práca (a odpoveď na geometrickú fotohádanku). Foto: © lojzo, 2007

Juhozápadná bašta. Všimnite si krásne železobetónové schodisko a plošinu pred vstupom na druhom poschodí. Foto: © lojzo, 2007

Detail spomínanej plošiny. Praktické riešenie – aspoň si človek pred vstupom má kde očistiť topánky. Foto: © lojzo, 2007

Diagonála. Foto: © lojzo, 2007

Priehľadov na bašty cez rôzne otvory ponúka tento fajný dom dosť. Foto: © lojzo, 2007

V interiéroch na návštevníka čakajú mnohé zaujímavé informácie. Foto: © lojzo, 2007

Začiatkom tohto storočia sa v pevnosti konali dobrovoľnícke tábory, organizované Združením kresťanských spoločenstiev mládeže (v spolupráci s Lesníckym a drevárskym múzeom vo Zvolene, Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici a rádom minoritov), ktorých účastníci vždy v letných mesiacoch pracovali na opravách a údržbe tohto fajného domu a starali sa o odstraňovanie náletovej zelene na nádvorí i v bývalej vodnej priekope. Bohužiaľ internetová stránka tohto projektu už nie je funkčná a obávam sa teda, že tieto nepochybne záslužné aktivity už nebudú pokračovať.

Zvyšok ostenia gotického portálu. Smutné je, že ešte v literatúre z roku 1977 je na fotografii z tohto portálu podstatne viac. Foto: © lojzo, 2007

V mojich tureckých predkoch tento pohľad asi veľa optimizmu nevzbudzoval. Foto: © lojzo, 2007

Literatúra:

• Štefan Pisoň: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Osveta Martin, 1977)
• Cestovný ruch v okolí Bzovíckeho hradu (Obecný úrad Bzovík, 2002/2003)
• Vladimír Segeš a kolektív: Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov (SPN Bratislava, 2003)
• internet:

  http://www.slovaktourservice.sk/?…

  http://www.fara.sk/bzovik/

  http://www.muzeum.sk/defaulte.php?…

««« Předchozí text: Hádanka zeměpisná - oprava Následující text: Orkán Emma se prohnal lednickým parkem »»»

lojzo | 13.3.2008 Čt 12:00 | Fajné domy, Toulky | trvalý odkaz | tisk