Prechádzka Slovinskom a vlastnými trapasmi.

Tak sme si riekli, reku zájdime na pár dní do tej krajiny, ktorú si s nami ustavične pletú. Hľa niekoľko postrehov a skúseností:

Všade kopce. Celje 100m od centra.

Skúsenosť č.1-dobrá. S hlbokou závisťou sledujem hustú sieť cyklociest. Tiahnu sa popri cestách (občas po oboch stranách), ale aj v miestach, kde sa inak človek autom nedostane. Šťastné to obyvateľstvo! Skúsenosť č.2-veľmi zlá. Prvá cestnina (diaľničná brána, kde sa platí za použitie diaľnice). Nemáme drobné platíme päťdesiatkou. Po odjazde od okienka si uvedomujeme, že nás ten mládenec škaredo dobehol. Mali sme platiť niečo okolo 4 Eur a vrátil nám len nejaké drobáky. Má to skvele vymyslené. Ešte dlhé kilometre nemáš šancu otočiť sa na tejto prekliatej štvorprúdovke, najmä v tejto prekliatej premávke, takže nehrozí, aby sa ošmeknutý turista vrátil reklamovať. A potom ako by si to aj dokazoval? To je hodinovka, cca 40Eur za 12 sekúnd! Zbytok cesty až po Celje spomíname onoho mládenca a jeho blízku ba aj vzdialenú rodinu. Nie v dobrom! Ani nemám veľkú chuť obzrieť si mesto. Nepatrím medzi zvlášť šetrných ľudí a na dovolenke zvlášť nie, ale náladu ti dokáže pokaziť už len ten fakt, že ťa ošmekli, a poriadne! Dobre táto dovolenka začína. Mám náladu chľastať, ale pre auto by som aj tak nemohol a tak sa ideme od jedu užrať do nemoty do prvej cukrárne. Zas platíme päťdesiatkou a slečna čašníčka sa čuduje, prečo ten divný chlap na ňu tak podozrievavo pozerá a sleduje so sokolím okom všetky jej pohyby za kasou. Niečo prehodí. Čo to tára? Aké chorvátske kuny, čo to tu na nás skúšajú zas? Vracia mi späť bankovku. Nechápem, nechápem…..chápem. Trapas, ako hora! Manželka sa ráno pomýlila a namiesto peňaženky s eurami vytiahla tú s chorvátskymi kunami! Bežím späť k autu pre tú správnu peňaženku a uvažujem. Na cestnine sú zvyknutí brať aj meny okolitých štátov a tak mi bez slova zobral 50kunovku a vrátil v eurách. Po rýchlych počtoch zisťujem, že navyše nám ten mládenec počítal naše veľké auto za osobák, (čo sa nám v Chorvátsku nestáva), a teda sme platili najmenej, čo sa len dalo! Nasledujúce kilometre cesty sa pokúšam spojiť zas s rôznymi božstvami a odvolávam kliatbu z hlavy toho mládenca a jeho rodiny. Veľmi dúfam, že úspešne!

Skúsenosť č.3-groteskná. Ako nájsť bod A v cudzej krajine? Jednoducho! Sme predsa v 21.storočí. Vek počítačov, satelitných máp a GPS. Človek vpíše do prístroja slovíčko Čatež a zázračné stroje ťa spoľahlivo do bodu A donavigujú. Kolumbus sa v hrobe od závisti vrtí ako ventilátor! Za Celje odbočujeme do hôr a cesta sa úži, úži a zase úži. Moja pohodová pani kde-tu prehodí? „Ideme dobre?“ No, už je to tu, ako vždy! „Tss, tss, dôveruj prístrojom a v génia tvojho manžela.“ Už sme vysoko v horách a pod nami sa asfalt mení na šotolinu. Ona ešte v môjho génia verí (aspoň sa tak tvári), to ja už nie. Dediny sú čoraz menšie, ba po čase už ani nie sú. Len kde-tu samota. Dobiehame Taliana vo veľkom off-roade. Púšťa nás pred seba a potom nás s radosťou nasleduje. Očividne zablúdil, nešťastník, a teraz dúfa, že až cesta skončí, ešte to ubrzdí a nezrúti sa do rokliny, tak ako pravdepodobne my! Dobrák. To bude čumieť, až v tej rokline vylezieme z rozbitého auta a vytiahneme naše super horské bicykle a pokračujeme ďalej! Talianisko jedno! Po niekoľkých zlých odbočeniach, neistotách, vracačkách sa zrazu pod kolesami ukáže zas asfalt a vzápätí tabuľa s vytúženým názvom Čatež! Váu, I am the King! Sme unesení. To bude dovolenôčka. Niečo pre nás. Sú to svetoznáme kúpele s komplexom skvelých hotelov a radom termálnych bazénov a to všetko vysoko v horách, v lone prírody. Paráda! Niekde tu musí byť tabuľa so smerovkou: „TERME ČATEŽ“. Ale namiesto toho len tabuľa s preškrtnutým nápisom Čatež. Čože? Koniec dediny? Veď to boli len štyri domy. Rafinovaní Slovinci, perfektne tie obrovské kúpele ukryli v týchto horách, ale na nás nemajú. Vraciam sa späť, ale už prechádzame po dedine tretí krát a kúpeľov stále niet. Miestne obyvateľstvo vychádza pred brány a so záujmom sledujú neobvyklý jav. Po polhodine to vzdávam. Pri ceste je akási firma so železnými súčiastkami. Robotníci sú nechápaví gastarbaitri, ale nakoniec sa objavuje inteligentný majster. Ukazujem mu hotelový voucher s presnou adresou, perfektnú mapu a GPS polohu. Po chvíli slove(i)nsko-anglickej rozprave chápe. Ja nie. S jemnou iróniou v hlase mi vysvetľuje, že ak najbližšie zadám do prístroja slovo Čatež, mám si všimnúť, že mi ten ponúkne aj možnosť Čatež ob Savi,(na Sáve) a ostatne aj na voucheri je napísané to ob Savi. Potom sa nemám čudovať, že ma prístroj dovedie tam, kde som to žiadal od neho! No tomuto som nahral príhodu o debilných turistoch na dlhé roky. Máme inak šťastie. Čatež od Čatežu na Sáve je len 75km a nie 375, ako by mohol byť. Teda večer sa už kúpeme v termálnych kúpeľoch, ktoré sú skutočne skvelé. Vďaka mojej genialite sme si dali malé Tour de Slovenia a dostali sa tak aj na také miesta, ktoré by sme inak asi nikdy neobjavili.

Skúsenosť č.4-celková. Slovinsko je nádherná krajina veľmi podobná tej našej, ale citeľne teplejšia! Obyvatelia sú príjemní a nejavia vôľu šľahnúť hlúpych turistov po krížoch. Smeti sa odhadzujú do smetníkov, burina sa kosí aj v Zapadákove, keď je auto špinavé umyje sa a keď sa dom ošarpe, opraví sa. Ktosi im tam chodí zametať. Vrelo odporúčam.

««« Předchozí text: Čo je to a kde je to? Následující text: Kufrování »»»

Ďuri | 20.2.2008 St 16:22 | Toulky | trvalý odkaz | tisk