Asterix a Olympijské hry

Vybrali sme sa včera s mláďatami zase raz po čase do kina. Na tretí hraný film Asterixových dobrodružstiev. A bavili sme sa všetci štyria.

Od malička mám rád komixy a som rád, že Asterix (a aj ďaľší komixoví hrdinovia – Lucky Luke, Clever a Smart…) si ľahko a rýchlo našli miesto aj v knihovničke našich mláďat (dokonca si myslím, že hlavne vďaka tomu, že v slovenčine vyšlo z Asterixa len asi dvanásť zošitov, sa mladšie mláďa naučilo čítať po česky).

Mám pocit, že nakrúcať podľa komixov kreslené filmy nemá veľmi zmysel – väčšinou to dopadne tak, že film je akurát rozpohybovaným komixom, neprinesie nič nové a komixová poetika, založená na rytme obrázkov s typickými „strihmi“ a zmenami rýchlosti rozprávania sa vytratí.
Keď sa komixová predloha prenesie do hraného filmu, môže to dopadnúť všelijako. V tomto prípade sa to ale podľa mňa podarilo výborne. Asterix a Olympijské hry je film, ktorý verne vystihuje atmosféru svojej komixovej predlohy, a napriek tomu nie je jej mechanickou kópiou.
Skvelé sú scény a dekorácie – počítačový Rím i Olympia sú ohurujúce, a pritom ich stvárnenie zachováva štýl komixu. A vôbec celá vizuálna stránka filmu je výborná.
Dej má ten správny rytmus, konanie postáv je samozrejme komixovo predvídateľné (klaďasi sú klaďasi a záporáci im robia zle), na vtipoch som sa bavil.

Výhrady by som mal k predstaviteľom titulných úloh – Clovis Cornillac ako Asterix ma nepresvedčil (ale neobľúbil som si ani Christiana Claviéra, ktorý ho hral v prvých dvoch filmoch, Asterixa si jednoducho predstavujem inak), výkon Gérarda Depardieua ako Obelixa by som zhodnotil ako štandardný (herec jeho formátu by si možno zaslúžil viac priestoru).
Tieto drobnosti sú ale bohato vyvážené výkonmi ďalších postáv – predovšetkým Alain Delon ako Julius Caesar je absolútne perfektný. Už len kvôli nemu sa ten film oplatí vidieť. Ale aj hlavný záporák Brutus sa mi dosť páčil.

Film je plný odkazov na iné príbehy – od Cyrana až po Hviezdne vojny (iste som nepostrehol všetky). Delon napríklad hneď v prvom Caesarovom monológu spomenie niekoľko názvov svojich predošlých filmov.

Vyvrcholením príbehu filmu je scéna pretekov kvadríg na Olympijskych hrách. Kino sa váľalo od smiechu, keď sa objavil nablýskaný červený voz s dizajnom formuly 1 a jeho vozatajom, reprezentujúcim samozrejme provinciu Germania, bol Michael Schumacher. Na dôvažok mu čas na tribúne meral presýpacími hodinami šéf tímu Ferrrari Jean Todt.

Záverečnou čerešničkou na torte je oslavná hostina, na ktorej sa v drobných úlohách objavilo aj niekoľko známych „celebrít“, a egyptský architekt Neumínis (Jamel Debbouze), známy z predošlého filmu Asterix a Obelix – Misia Kleopatra, sa niekoľko minút chválil znudenej Adriane Sklenaříkovej, čo všetko už postavil – napríklad Tádž Mahál („viete, to je v Papuánii“).

««« Předchozí text: Zima v lednickém parku Následující text: Čo je to a kde je to? »»»

lojzo | 17.2.2008 Ne 16:37 | Filmy, Zábava | trvalý odkaz | tisk