Slávne májové dni

Spomínate si ešte na prvomájové sprievody? Nenávidel som ich, neznášal som organizované nácviky štvor- až päťstupov na gymnaziálnom ihrisku, alegorické vozy, rozdávanie transparentov, párky, pivo, folklórne vystúpenia… Povinná účasť, papaláši na tribúnach.

Na mnohé trápnosti týchto sprievodov ale aj úspešné úniky z povinnosti zúčastniť sa ich (na vysokej škole to bolo ľahšie: ako člen horolezeckého oddielu som prvomájové oslavy vždy kamufloval akože slávnostným lezením vo Vysokých Tatrách) som si spomenul pri čítaní knižky Vlada Bednára Vajce v stodole.

Knihu mimo edície v roku 1979 vydalo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, mal som ju požičanú a dlho som sa k nej nevedel dostať a prečítať si ju. Nakoniec ma motivovalo až zistenie, že autor mal zaujímavý vzťah k Muránskej planine a neľutujem.

Kniha je krásnym satiricko-humorným opisom všedných dní reálneho socializmu v slovenskom malomeste. Je to príbeh mladého intelektuála, ktorý musel odísť z Bratislavy do továrne v Mestečku a je nútený prispôsobovať sa novej realite, novým ľudským vzťahom. Miestami som sa neubránil počudovaniu, ako kniha mohla v období jej vzniku uniknúť pozorným cenzorom.

Nie som literárny kritik, takže dovoľte niekoľko ukážok.

Vlado Bednár o prvomájovom sprievode: „Ráno bolo chladné a daždivé, ako takmer každý rok. Za vrátnicou na nádvorí sa zhromažďovali zamestnanci s deťmi, vietor odfukoval tóny dychovky i prejav riaditeľa z ampliónov kamsi do horičky za nemocnicou. Majstri rozdeľovali bločky na párky a dva deci vína (len kto chcel), rozdávali mávadlá a prideľovali zástavy a transparenty. … Vysoký panel s nápisom PRACUJÚCI 3. CECHU ZDRAVIA SLÁVNY 1. A 9. MÁJ SPLNENÍM ÚLOH … Kombajn, obrovský pluh a čudná mašina za strojom, nový lis na slamu, … Pochodujúci sa zdravia s prizerajúcimi na chodníku, tuším sa všetci poznajú. Sprievod prizdobovali všetky zaujímavosti a tromfy mestečka; krojovaní tanečníci ľudového súboru, motokrosoví pretekári, bravúrne dvíhajúci stroje na zadné koleso, leteckí modelári, … prastarý kopaničiar s rovnako starou gombíkovou harmonikou, svojpomocne postavené terénne auto buggi, futbalisti s loptami a cvičenky s kuželkami, skupinka gymnazistiek nesmelo napodobujúcich mažoletky, vraj džezgymnastky.“

Vlado Bednár o atmosfére v továrni: „Okolo hrubého hobrového stola zasadla stredná technická inteligencia, referent strojov a zariadení, technológ, postupári a normovači, známi. Na stole zasneženom vločkami cigaretového popola stojí fľaša ríbezľového vína, ktorú oferoval majster Jurčák. Pri nej súprava „zlatej Zuzany“, horčičáky, čo cez týždeň cudne odpočívajú v zásuvkách stolov. Odkedy vydal riaditeľ nariadenie o zákaze pitia a kávičkovania v závode, stalo sa aj varenie kávy zaujímavou pytliackou činnosťou. Napriek nariadeniu kávičkuje sa ďalej, len konšpirácia a drobné špirálové variče sa zdokonalili, na svet sa kľujú tranzistorové zohrievače tretej generácie. Kráča si technik po chodbe a usmieva sa šťastne ako dieťa, čo dobehlo svojho učiteľa, pod pracovným plášťom prenáša z umyvárne vodu na varenie.“

Vlado Bednár o nástenke: „Peter sa pozrel na nástenku …; dievčaťu v kombinačke (reklama na pančuchy Elite) už tiež ktosi primaľoval fúzy. Hľa, koniec nástenky. Spočiatku bola na chodbe, parádna, vyzdobená, pravidelne vymieňali jej obsah, potom zakryli jej nahotu plagátom o bezpečnosti práce, a keď ju ktosi oblepil fotografiami nahotiniek, všimla si to ženská časť osadenstva a zaprotestovala. Na jej miesto prišla nová parádna výveska Brigády socialistickej práce a nad starou nástenkou sa zmiloval Žilkaj, zaplnil ňou prázdne miesto nad svojím stolom. Teraz s potešením kdekto primaľúva krásaviciam v plavkách fúzy.“

Mne sa tou knižkou atmosféra 70. rokov minulého storočia úplne zhmotnila. A som rád hneď dvakrát: jednak som to obdobie zažil len krátko a mladý a jednak, že je (snáď) za nami a definitívne. Na záver z knihy ešte jeden citát o viere: „Ak nemáš vieru a nevieš sa so svojou cirkvou sám dohodnúť, tak si nejakú sám vymysli. Len nejakú vieru maj…“

PS1: Aký mal Vlado Bednár vzťah k Muránskej planine? Nuž bol aktívnym účastníkom akcií, organizovaných vtedajším SZOPK na záchranu tradičných ľudových stavieb na Muránskej Zdychave, bol aj aktívnym ochranárom. O tom snáď niekedy na budúce.

PS2: Veľmi čerstvo analyzoval dielo Vlada Bednára v knihe (svojej prvotine) Ide dravec tvrdo na vec Peter Glocko ml. To je pre zmenu syn spisovateľa Petra Glocka, rodáka z Muráňa, ktorý muránske motívy spracoval vo viacerých knižkách. Aj o tom snáď niekedy na budúce

««« Předchozí text: V pasti (Hard Candy) Následující text: Spot spod hladiny - aktualizované »»»

Marcel | 10.6.2007 Ne 14:10 | Knihovna | trvalý odkaz | tisk