Pobočka Národnej banky v Banskej Bystrici

Národná banka v Banskej Bystrici © lojzo, 2006

Fajný dom, postavený v rokoch 1929–1932 podľa návrhu pražského architekta Ladislava Skřivánka ako pobočka Československej banky. Zaujímavý už tým, že počas celej doby svojej existencie bez prestávky slúžil ako sídlo pobočky centrálnej banky (najprv Národnej banky československej, potom Slovenskej národnej, opäť Národnej československej, po nej Štátnej banky československej a dnes Národnej banky Slovenska ).

Národná banka v Banskej Bystrici © lojzo, 2006

Národná banka v Banskej Bystrici © lojzo, 2006

Tento dom vlastne z architektonického hľadiska nie je ničím významný. Zaujme však vyváženými proporciami, krásnymi architektonickými i umeleckými detailami a solídnou kvalitou remeselnej práce (k čomu iste prispieva aj kvalitne prevedená rekonštrukcia v deväťdesiatych rokoch 20. storočia).

Národná banka v Banskej Bystrici © lojzo, 2006

Národná banka v Banskej Bystrici © lojzo, 2006

V kontexte doby vzniku bola Skřivánkova architektúra pomerne konzervatívna. Fasáda je pokrytá novorenesančným sgrafitom s kamennými deliacimi článkami, vysoký sokel je výrazne bosovaný. Nad druhým poschodím je neprehliadnuteľná korunná rímsa s nadstavanou vysokou plnou atikou, ukončenou akýmsi cimburím (ak sú vám tieto pojmy z architektonickej teórie neznáme, počkajte do budúceho týždňa, mal by sa tu objaviť článok, ktorý vám to polopatisticky vysvetlí ). Celkovo má budova takmer až pevnostný charakter.

Národná banka v Banskej Bystrici © lojzo, 2006

Národná banka v Banskej Bystrici © lojzo, 2006

Páči sa mi predovšetkým preto, že je vynikajúcim príkladom domu, u ktorého architektonické stvárnenie vyjadruje funkciu. Takto si predstavujem banku – solídnu inštitúciu, ktorej človek s dôverou zverí svoje peniaze. Ten dom vzbudzuje pocit dôveryhodnosti a svojím výzorom presviedča okoloidúceho o tom, že jeho peniaze v ňom budú v bezpečí. Na rozdiel od mnohých budov finančných inštitúcií, (vzniknutých najmä v spomínanom poslednom desaťročí 20. storočia) nedáva okázalo najavo bohatstvo a prepych, ktoré človek vníma skôr ako signál, že zisk z jeho úspor dokáže banka úspešne a s radosťou minúť.

Národná banka v Banskej Bystrici © lojzo, 2006

Národná banka v Banskej Bystrici © lojzo, 2006

Významnú úlohu zohral tento dom počas Slovenského národného povstania. Guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš, zasvätený do príprav Povstania, pred jeho vypuknutím v banskobystrickej filiálke pod rôznymi zámienkami sústredil značnú finančnú hotovosť, takže na povstaleckom území mohli vďaka tomu prebiehať všetky finančné transakcie – vyplácanie miezd, dôchodkov a sociálnych príspevkov, dokonca aj poskytovanie pôžičiek. Pred obsadením Kremnice nemeckými vojskami sem boli z kremnickej mincovne prevezené štátne zásoby zlata (tvorené žiaľ do značnej miery zlatom, zabaveným slovenským Židom pred ich deportáciou). Po potlačení Povstania a obsadení Bystrice Nemcami povstalci už toto zlato a asi 4 miliardy slovenských korún v hotovosti nestihli odviezť, takže ostali v budove banky. Nemci samozrejme objekt prehľadali, peniaze ani zlato však nenašli. Vraj boli uložené na chodbách v debnách, o ktorých zamestnanci tvrdili, že sú plné neplatných akcií a obligácií… Ktovie, či je to naozaj pravda, ale ako pointa príbehu je to pekné.

Národná banka v Banskej Bystrici © lojzo, 2006

Literatúra: Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka: Banská Bystrica a okolie. Spektrum Grafik, 2006

V rubrike Fajné domy nájdete ďalšie zaujímavosti zo sveta architektúry.

««« Předchozí text: Kanadské bloudění Následující text: Masopust ve skanzenu »»»

lojzo | 11.2.2007 Ne 12:42 | Fajné domy, Fotografie, Toulky | trvalý odkaz | tisk